1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „ O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-288/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3801 zo dňa 25.04.2013 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v prvom rade sa musel vysporiadať s námietkou žalobcu, či repatriácia na územie Slovenskej republiky bola v rozpore s legislatívou, ktorá upravuje žalobcov misijný pobyt, pretože repatriáciou na územie Slovenskej republiky za účelom disciplinárneho konania bol odňatý spod právomoci svojho veliteľa. K tomu uviedol, že žalobca bol repatriovaný na územie Slovenskej republiky na základe nariadenia náčelníka Štábu pre operácie Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „OS SR“) č. ŠbO-64-86/2013-OROMZ/CRO z 15.04.2013.
čl. 22 a nasl. Organizačného poriadku platného od 01.03.2013, náčelník Generálneho štábu OS SR riadi operácie mimo územia Slovenskej republiky.
prílohy č. 1 k služobnému predpisu hlavného veliteľa OS SR č. 1/2010 o rozsahu disciplinárnej právomoci a o podrobnostiach o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení, má náčelník Generálneho štábu OS SR disciplinárnu právomoc voči profesionálnym vojakom v rámci jednotlivých misií, preto túto námietku považoval za neopodstatnenú. Krajský súd k námietke žalobcu, že žiadosť o skončenie služobného pomeru podal pod hrubým nátlakom a vyhrážkami uviedol, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Krajský súd uviedol, že si vypočul dva audiozáznamy, jeden ktorý predložil žalovaný a tento ho aj vyhotovil, a druhý ktorý predložil žalobca k žalobe, a zistil, že priebeh vyšetrovania údajného porušenia povinností profesionálneho vojaka, ktoré sú upravené v § 119 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) prebiehalo formou kladenia otázok zo strany členov komisie a odpovedí žalobcu, v dňoch 19.04.2013 a 22.04.2013. Z audiozáznamu nevyplýva, že by na žalobcu bol zo strany členov komisie vyvíjaný nátlak a bolo vyhrážané. V audiozázname zo dňa 19.03.2013 sa uvádza, že žalobca si na konanie môže zabezpečiť advokáta. Rokovanie komisie so žalobcom bolo dňa 19.03.2013 prerušené a pokračovalo 22.04.2013, t. j. po dvoch dňoch kedy mal žalobca dostatok času na rozmyslenie či v ozbrojených silách SR zotrvá. Pri personálnom pohovore žalobca uviedol, že dôvodom jeho žiadosti sú zmeny v jeho osobnom živote. Žalobca podal písomnú žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru, ktorú vlastnoručne popísal. Krajský súd konštatoval, že vyslovenie názoru žalobcu, ktorý napísal dňa 12.04.2013 na facebook ministra obrany „... že pán minister Galko sa o vojakov staral na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu...“ nie je v súlade s čl. 4 ods. 2, čl. 2 ods. 5 a čl. 1 ods. 4 Etického kódexu, s § 119 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 346/2005 Z.z. Zdôraznil, že žalobca bol profesionálnym vojakom, ktorý aj mimo výkonu štátnej služby sa má zdržať konania, ktoré by narušilo vážnosť a dôveru ozbrojených síl a toto jeho vyjadrenie nie je možné považovať za uplatnenie si práva na slobodu prejavu. Krajský súd k námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa náležitosti odvolacieho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutia žalovaného bolo vydané v súlade s § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 , § 33 ods. 2, § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a spĺňalo náležitosti § 46, § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho spisu krajský súd nezistil, že by v konaní boli porušené procesné práva žalobcu, ako účastníka konania. Prepustenie zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenie služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k ozbrojeným silám. Zákon č. 346/2005 Z.z. ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, a to odňatím jeho práva aby vo veci rozhodoval zákonný sudca. V priebehu konania došlo k výmene dvoch sudcov senátu, ktorému bola vec pridelená.
názoru žalobcu ide o porušenie ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96). Poznamenal, že presne nezistený deň napísal na facebook Ministra obrany Slovenskej republiky svoj názor, že „.... pán minister Galko sa o vojakov staral na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu ....“ Z výroku považoval za potrebné uviesť, že:
akého kľúča a najmä na akom právnom základe. Na jednej strane žalovaní tvrdia, že išlo o preskúmanie konania žalobcu titulom disciplinárneho poriadku a na strane druhej komisia rieši personálne otázky. Závery prvostupňového súdu, že rokovanie komisie prebehlo pokojne, bez nátlaku je v rozpore s obsahom rokovania - prepisom jeho obsahu: „ ... Druhý deň riešime problém s rtn. H. my sme počas prestávky rozprávali, pán rtn. mi oznámil, že si podá žiadosť o ukončenie služobného pomeru, ktorú navrhneme vedúcemu služobného úradu s tým, že navrhneme náčelníkovi Generálneho štábu, aby sme nedávali podnet na orgány činné v trestnom konaní ...“ Toto je
žalobcu šlabikárový prípad psychického nátlaku. Navyše funkcionári takzvanej komisie nemôžu obchodovať s vojakom, že vymenia jeho výpoveď zo služobného pomeru za beztrestnosť. Ak tu bolo podozrenie, že spáchal nejaký trestný čin, bolo ich povinnosťou toto oznámiť orgánom činným v trestnom konaní a dať mu tak napokon možnosť brániť sa voči obvineniu a nie tieto svoje subjektívne názory používať na jeho zastrašovanie / ad § 340 Tr. Zák./. Ďalej namietal, že mu bol predložený text výpovede, ktorý nevypracoval, sami ho pripravili, čo takisto dokresľuje nátlakový charakter ich konania - sofistikovanú prípravu nátlaku v snahe docieliť to, aby preľaknutý vojak o veci nepremýšľal a konal skratovite a v pude sebazáchovy. To jednoznačne preukazuje, že nešlo o jeho slobodné rozhodnutie a prejav slobodnej vôle. Tomu napokon zodpovedá aj fakt, že dôvody výpovede sú vymyslené a nepravdivé. Ak by mal takéto dôvody, sám by žiadal o repatriáciu a personálne otázky by sa riešili na základe jeho iniciatívy a nie iniciatívy komisie. Zastával názor, že boli bezprecedentným spôsobom pošliapané základné ľudské práva žalobcu ako občana a jeho vojenská česť. Služba vlasti nie je ľahká, najmä keď je vykonávaná mimo územia Slovenskej republiky, na misie idú najlepší z najlepších, pričom so žalobcom sa zaobchádzalo ako s potencionálnym zločincom. Iná by bola situácia, ak by vojaci nemali priznané volebné právo. Ak im ho však ústava priznáva, potom majú právo vyjadrené v čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky. To prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a ignoroval. Treba si uvedomiť hroznú podstatu celej veci - žalobca bol psychickým nátlakom vyhodený z armády z dôvodu svojich politických názorov, ktoré si dovolil oficiálne vyjadriť na mieste k tomu určenom, pričom nezákonne zriadená vyšetrovacia komisia označila jeho názory za kriminálny delikt a nepriamo mu hrozila trestným oznámením. Ani mu len nebolo naznačené akého sa dopustil protiprávneho konania a
akého zákona. Na základe horeuvedených argumentov a skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu žalobcu a navrhovateľovi priznal trovy prvostupňového aj odvolacieho konania v sume 510,51 Eur. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v podanom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, aké uviedol už v priebehu správneho konania ako aj v podanej žalobe. Žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia správneho orgánu alebo na zmenu zamietavého rozsudku krajského súdu. Na základe doposiaľ uvedených dôvodov ako aj v spojitosti s vyjadrením k žalobe zo dňa
2 písm.
ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. apríla 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka môže skončiť prepustením, ak požiadal o skončenie služobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v ods. 1 písm. i/ až k/.
5 zákona č. 346/2005 Z.z., žiadosť
odseku 2 písm. a) môže profesionálny vojak vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.
1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
1 písm. a/ až h/, n/ a o/, § 70 ods. 2 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
2 zák. č. 346/2005 Z.z. v lehotách
ods. 1 sa musí rozhodnutie o prepustení profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatné.
č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-288/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody žalobcu najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu predloženého administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že dňa 23.04.2013 bola doručená správnemu orgánu 1. stupňa žiadosť o prepustenie podaná žalobcom, ktorou v súlade s § 70 ods. 2 písm.
názoru odvolacieho súdu nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prejednaným údajným porušením základných povinností profesionálneho vojaka komisiou a prejavom vôle žalobcu ukončiť služobný pomer. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že text výpovede nevypracoval on a že nešlo o jeho slobodné rozhodnutie a prejav slobodnej vôle, ale k podaniu výpovede bol donútený, a uvedené nevyplýva ani z výsledkov dokazovania vykonaného správnymi orgánmi a krajským súdom. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal v zmysle § 70 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z.z. možnosť žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorú ako tvrdí žalobca podal údajne pod nátlakom, vziať späť s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu, oprávneného vo veci rozhodnúť. Žiadosť o späťvzatie svojej žiadosti žalobca nepodal. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za vecne správne. Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
2 a § 246c ods. 1 veta O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.