Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/48/2016 Identifikačné číslo spisu: 8509200620 Dátum vydania rozhodnutia: 05.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Sluk Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8509200620.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobkyne N. B., bývajúcej v B., zastúpenou JUDr. Michalom Dicom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, ul.
- novembra 20, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpenou JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, IČO: 31 311 016, v konaní o určenie neplatnosti zrušenia poistenia a o vzájomnom návrhu žalovanej, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 40C/201/2009, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- apríla 2015 sp.zn. 11Co 148/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice I rozsudkom z
- septembra 2013 č.k. 40C 201/2009-255 určil, že zrušenie poistenia vzniknutého poistnou zmluvou č. 4014300042 z
- mája 2000 uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou jednostranným právnym úkonom žalovanej ku dňu
- mája 2008 je neplatné a vzájomný návrh žalovanej zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 220,38 € pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zastúpenia 120,88 €, ktoré má žalovaná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil v zmysle § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 788 a nasl. (§§ 797 ods. 1 a 2, 816, 800 ods. 1, 2 a 3, 801, 802 ods. 1 a 2, 800a) a § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 31a zák.č. 186/2004 Z.z., ktorým sa mení zák. č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, § 33 ods. 1, § 35 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve. Právny vzťah medzi účastníkmi založený poistnou zmluvou posudzoval ako spotrebiteľský vzťah vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. OZ. Na základe týchto právnych predpisov a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že by došlo k dohode o zmene obsahu poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, žalobkyňa neuplatnila právo na zrušenie poistenia a tento dôvod žalovaná uviedla bez vôle žalobkyne, a preto z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k zániku poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaná uviedla, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, žalobkyňa na uvedené reagovala tým, že nepožiadala v zmysle všeobecných poistných podmienok o zmenu poistnej zmluvy. Súd mal zato, že poistná zmluva bola platná, svojím obsahom ani účelom neodporovala zákonu ani ho neobchádzala a nebola ani v rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázaný zánik poistenia z dôvodov upravených v § 800 až 802 OZ. Námietku žalovanej, ktorou sa odvolávala na zánik povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle § 575 ods. 2 OZ, považoval za nedôvodnú, dospel k záveru, že žalovanou tvrdené skutočnosti nepreukazujú vzniknutú nemožnosť plnenia podľa pôvodnej zmluvy, a teda že plnenie v tejto časti zaniklo, lebo plnenie nie je nemožné, ak ho možno uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. V prejednávanej veci u žalovanej ide o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s akými v čase uzavretia poistnej zmluvy počítala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Súd konštatoval, že nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý výpočet bol a je plne v kompetencii žalovanej poisťovne, berúc do úvahy činnosť NBS vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou -žalovanou a poistencom - žalobkyňou bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníkmi konania v čase uzavretia poistnej zmluvy, len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Súd prvého stupňa okrem iného poukázal aj na § 23 ods. 1 zák.č. 8/2008 Z.z., podľa ktorého žalovaná má povinnosť v súlade s vymedzeným predmetom podnikania vytvárať technické rezervy, ktoré sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu, inak povedané nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák.č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi účastníkmi konania, a to zák.č. 186/2004 Z.z., do ktorého bolo s účinnosťou od
- mája 2004 vložené znenie ust. § 31a nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané povinnosti poisťovne na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu ako spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je platná, keďže dojednaná doba platnosti je do
- mája 2015 a k zrušeniu poistnej zmluvy nedošlo žiadnym zákonom ustanoveným spôsobom, žalovaná doručila žalobkyni oznámenie o zrušení poistnej zmluvy, preto súd vyhovel návrhu žalobkyne a vyslovil, že zrušenie poistnej zmluvy žalovanou je neplatné. Súd prvého stupňa mal tiež preukázaný naliehavý právny záujem predstavujúc splnenie podmienky na podanie žaloby o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. na určení, že žalovaná odstráni stav právnej neistoty v právnom postavení žalobkyne z poistnej zmluvy. Vzájomný návrh žalovanej ako nedôvodný zamietol, nakoľko dospel k záveru, že poistná zmluva za pôvodne dojednaných zmluvných podmienok je platná a nedošlo k jej zmene. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.
- Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
- apríla 2015 sp.zn. 11Co/148/2015 potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny (§ 219 ods.2 O.s.p.) a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p.). Zároveň zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania (§ 109 ods. písm. c/ O.s.p.). V celom rozsahu sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v prejednávanej veci a súčasne skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.
- Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietnuť.
- Dovolanie žalovanej bolo podané
- júla 2015, pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej CSP. Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza:
- Dovolanie žalovanej v časti, ktorou je napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku o zmietnutí návrhu na prerušenie konania a o trovách odvolacieho konania (majúcich povahu uznesenia), nesmeruje dovolanie žalovanej proti uzneseniam odvolacieho súdu so znakmi uvedenými v ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie žalovanej teda v zmysle § 238 až § 239 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do
- júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
- Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy bolo dovolanie spôsobilé vyvolať sledovaný právny účinok pri vadách zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.), i keď jeho prípustnosť z § 238 a § 239 O.s.p. nevyplývala; v takom prípade ale vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. prípustnosť dovolania nezakladali, na takto prípadne uplatnené dovolacie dôvody nebolo možné prihliadať (napr. Najvyšší súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 90/2011, 4 Cdo 588/2015, 5 Cdo 424/2015, 6 Cdo 26/2016, 7 Cdo 36/2016, 8 Cdo 27/2016). Dovolateľka zastúpená kvalifikovaným zástupcom v dovolaní uviedla iba zákonné ustanovenia „§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.“ bez ďalšej konkretizácie. K týmto argumentom dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012, 7 Cdo 116/2013, a iné). Z uvedeného plynie, že na dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (i keby boli prípadne konkretizované a opodstatnené) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v §237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľka však žiadnu z vád konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neuviedla a vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
- Žalovaná v dovolaní uviedla (len to), že „napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ c/ O.s.p.“, konkrétne však dovolacie dôvody nevymedzila, nešpecifikovala, ani nevysvetlila v čom majú podľa jej názoru spočívať. I keď vadami zmätočnosti sa súd zaoberá ex officio, svoj význam má v tomto i samotné dovolanie, ktorým dovolateľ ozrejmuje vnímanie uplatnených vád a vysvetľuje ako sa dotkli jeho osoby, osobitne ak ide o situácie spájané s jeho individuálnymi oprávneniami a právami. Niektoré z takto označených vád totiž nemusia vyplývať priamo z povahy prejednávanje veci. Ak dovolateľ nevyužije túto zákonnú možnosť, nemôže mať predstavu, že dostane odpoveď na výhrady, ktoré zostali latentné. Judikatúra sa preto zhodla na názore, že pokiaľ v dovolaní nie súd uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že v konaní došlo k namietanej vade, samotné uvedenie zákonného ustanovenia o takejto vade nemožno považovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo v takom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti (porovnaj R 38/2008).
- Pokiaľ námietka dovolateľky o „nezákonnosti“ mala smerovať k spochybneniu právnych záverov konajúcich súdov, je potrebné poznamenať, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 a § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol. Z uvedeného dôvodu nemal oprávnenie zaoberať sa správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.