Obsah (16)

§ 188§ 381§ 382§ 234§ 48§ 42§ 76§ 287§ 321§ 322§ 36§ 469§ 386§ 388§ 371§ 250

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/16/2017 Identifikačné číslo spisu: 3815010614 Dátum vydania rozhodnutia: 05.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. e/, § 47 ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. júla 2016, sp. zn. 2 To 26/2016,

§ 381Tr.

por., takto rozhodol:

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného Y. N. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prievidza (ďalej len okresný súd alebo prvostupňový súd) z 18. januára 2016, sp. zn. 1 T 183/2015, bol obvinený Y. N. uznaný vinným zločinu lúpeže

§ 188ods.

1, ods. 2 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. e/, § 47 ods. 2 Tr. zák. v znení zákona číslo 1/2014 Z.z., na tom skutkovom základe, že dňa

1. júla 2014 v čase okolo 14.00 hodiny v V. na ulici L., vo vchode číslo X, po tom, ako nastúpil do výťahu s poškodeným C. A., nar. XX.XX.XXXX, o ktorom predpokladal, že mal okolo 70 rokov a vyviezol sa s ním na piate poschodie, a potom späť na prízemie, tohto pritlačil rukou a telom o stenu výťahu, z vrecka nohavíc mu vzal puzdro s finančnou hotovosťou vo výške 90 eur a potom z výťahu vystúpil, čím spôsobil poškodenému C. A. škodu v celkovej výške 91 eur, hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 4 T 163/1990-64, zo dňa
2. októbra 1990, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3. októbra 1990, uznaný vinným aj zo spáchania trestného činu lúpeže

§ 234ods.

1 Tr. zák. číslo 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý aj vykonal a zároveň bol aj rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo zn. 3 T 110/2007-134, zo dňa 21. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. júna 2007 uznaný vinným aj zo spáchania zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 Tr. zák. číslo 300/2005 Z.z., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, pričom tento trest aj vykonal, teda proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pričom už bol za takéto činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. Za to bol odsúdený

§ 188ods.

2, § 47 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 8 Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov.

§ 48ods.

4 Tr. zák. pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zároveň bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3 T 147/2014, z 28.10.2014, ktorý prevzal 20.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

§ 287ods.

1 Tr. por. obvinenému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ulica L. č. X/XX škodu vo výške 90 eur. Na podklade odvolania obvineného Y. N. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský súd alebo odvolací súd) rozsudkom zo 14. júla 2016, sp. zn. 2 To 26/2016,

§ 321ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil celý výrok o treste, spôsobe jeho výkonu a uloženom ochrannom dohľade.

§ 322ods.

3 Tr. por. obvineného Y. N. odsúdil

§ 188ods.

2, § 47 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 20 rokov.

§ 48ods.

2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3 T 147/2014, z 28.10.2014, ktorý prevzal 20.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Ostatné výroky zostali týmto rozhodnutím nedotknuté. Rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu obvinený prostredníctvom obhajcu 12. decembra 2016 napadol dovolaním z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. výrok o treste. Poukázal pritom na to, že v priebehu celého prípravného konania svojim postojom napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Sú preto prítomné poľahčujúce okolnosti

§ 36písm.

l/, písm. n/ Tr. zák. Okolnosti spáchania trestnej činnosti, spôsob vykonania činu, aj keď došlo k použitiu násilia, tak iba veľmi nízkej intenzity, následky činu neboli závažné, najmä poškodenému nijako neublížil na zdraví, jeho pohnútka vyplývajúca z jeho dlhodobej slabej materiálnej situácie, čo zodpovedá i bodu 10/ záveru znaleckého posudku č. 159/2015 a 47/2015, v ktorom ustanovený znalec dospel k záveru, že jeho resocializácia je možná. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov je neprimerane prísny i s poukazom na jeho vek, pričom po vykonaní trestu bude mať 76 rokov. Ochranný dohľad v trvaní 2 rokov popri uloženom treste odňatia slobody v trvaní 20 rokov nemá opodstatnenie. Prvostupňový a aj odvolací súd s prihliadnutím na uvedené mali dospieť k záveru, že trest ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3 T 147/2014, z 28.10.2014 je na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu dostatočný, a preto mal v zmysle § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia súhrnného trestu. V dovolaní z 22.11.2016, ktoré podal osobne obvinený, uviedol aj to, že trestný čin nespáchal so zbraňou, nebolo zohľadnené jeho zdravie a že požiadal o zahladenie

§ 469Tr.

por. odsúdenia z rozsudku, sp. zn. 4 T 163/1990, z 29.10.1990. Súčasne požiadal o preskúmanie jeho žiadosti o toto zahľadenie, nakoľko ak bolo odsúdenie zahladené, má za to, že § 47 ods. 2 Tr. zák. nemal byť v jeho prípade aplikovaný a nemala byť použitá zásada trikrát a dosť. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 386ods.

1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona rozsudkom krajského súdu v ustanovení § 44 a 47 ods. 2 Tr. zák. v jeho neprospech,

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste a ochrannom dohľade a

§ 388ods.

1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dovolanie obvineného bolo

1. januára 2017 zaslané na vedomie Okresnej prokuratúre Prievidza, ktorá vo vyjadrení zo
2. februára 2017 uviedla, že skutočnosťami uvedenými v dovolaní obvineného sa už v rozsudku pri určovaní výšky trestu a spôsobu jeho výkonu vysporiadal krajský súd. Bolo prihliadnuté aj k dvom poľahčujúcim okolnostiam. Upustenie od uloženia súhrnného trestu, ktorého sa obvinený v dovolaní domáha, je vylúčené ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zák. Nemožnosť použitia § 47 ods. 2 Tr. zák. z dôvodu, že obvinený požiadal o zahladenie odsúdenia z roku 1990 nemá reálny základ, nakoľko z odpisu registra trestov zo
3. februára 2017 vyplýva, že toto odsúdenie nemá zahladené. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného bez preskúmania veci odmietol, lebo nie sú splnené dôvody dovolania. Obvinený prostredníctvom obhajcu k vyjadreniu prokurátora podaním z
4. marca 2017 poukázal na to, že nesúhlasí s vyjadrením prokurátora a žiada, aby dovolací súd preskúmal jeho žiadosť o zahladenie odsúdenia, lebo má nárok, aby súd zahladil odsúdenie v zmysle § 92 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. už približne v roku
5. Zároveň zopakoval niektoré tvrdenia uvádzané v dovolaní. Okresný súd po splnení povinností vyplývajúcich z § 376 Tr. por. dovolanie so spisom predložil dovolaciemu súdu
6. marca
7. Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 377 Tr. po. zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a mieste (§ 368 ods. 1, 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a spĺňa podmienky, ako aj obsahové náležitosti predpokladané v § 373 ods. 1, ods. 2, § 374 Tr. por. a nie je zákonný dôvod na postup

§ 382písm.

a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ alebo písm. f/ Tr. por. a ani

§ 382a § 383 Tr.

por. Preskúmaním spisu dovolací súd zistil, že namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade nie je naplnený.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Z dovolania obvineného nepochybne vyplýva, že bol uplatnený dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por., ale jeho odôvodnenie sa výlučne týka výroku o treste. Obvinený sa totiž domáha použitia § 44 Tr. zák., teda aby bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z

1. októbra 2014, sp. zn. 3 T 147/2014, je dostatočný na ochranu spoločnosti a na jeho nápravu. Domáha sa aj toho, aby nebolo použité ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., pretože odsúdenie z rozsudku Okresného súdu Prievidza z
2. októbra 1990, sp. zn. 4 T 163/1990, malo byť už zahľadené v zmysle § 92 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. a v dôsledku toho k zásade trikrát a dosť nemalo byť prihliadané. Znamená to potom to, že obvinený uplatnením dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. žiada prehodnotiť skutkový stav ustálený okresným súdom a potvrdený odvolacím súdom, a to iba vo vzťahu k výrokom o treste. Dožaduje sa totiž doplnenia dokazovania k splneniu podmienok pre upustenie od potrestania a k nesplneniu podmienok pre použitie zásady trikrát a dosť, čím sa už zaoberali okresný i krajský súd. Uplatnený dovolací dôvod pritom najvyššiemu súdu nedovoľuje správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať a meniť, je ním viazaný. Zo súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov

§ 371Tr.

por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietnuť. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 92 ods. 1 Tr. zák. súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej

1. a)desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
2. b)päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
3. c)tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.

odseku 2 tohto ustanovenia ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až l), k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

odseku 3 tohto ustanovenia ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu svojím vzorným správaním, že sa napravil, môže súd zahladiť odsúdenie na žiadosť odsúdeného i pred uplynutím doby uvedenej v odseku

1. Citované ustanovenia preukazujú, že k zahladeniu odsúdenia môže dôjsť ak obvinený po odsúdení za trestné činy lúpeže, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutých rozsudkov a po vykonaní uložených trestov odňatia slobody, nepretržite najmenej po dobu 10 rokov viedol riadny život a preukázal svojim vzorným správaním, že sa napravil. Obvinený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29.10.1990, sp. zn. 4 T 163/1990, vykonal
2. apríla
3. Medzitým bol však odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 27.8.1993, sp. zn. 3 T 369/1993,

§ 250ods.

1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 14 mesiacov, ktorý taktiež vykonal 6.12.

1. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 10.10.1996, sp. zn. 1 T 381/1996, bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý vykonával do 14.5.1997, kedy bol podmienečne prepustený. Trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 23.6.2006, sp. zn. 3 T 7/2006, vykonával do 18.12.2008, kedy bol podmienečne prepustený. Trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 21.6.2007, sp. zn. 3 T 110/2007, za zločin lúpeže, ktorý páchal od presne nezisteného dňa letného mesiaca roku 2006, vykonával so zarátaním väzby od 24.02.2007 do 24.6.
2. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že k zahladeniu odsúdenia z roku 1990 nemohlo dôjsť, pretože neboli preto splnené zákonné podmienky, čo potvrdzuje obsah trestného spisu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4 T 163//90, ale aj odpis registra trestov.

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371

. Na podklade týchto úvah najvyšší súd vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom vyjadreným v enunciáte tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.