Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obo/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 6005200992 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6005200992.4 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Ivany Nemčekovej v právnej veci žalobcu FANTÁZIA Kereskedelmi Kft., Szent István krt. 18, fszt. 3, 1136 Budapešť, Maďarská republika, zastúpeného Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o., ul.
- augusta č. 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 947 381, proti žalovanému I. I., D., XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu APIS, a.s., Robotnícka 841, 039 01 Turčianske Teplice IČO: 30 222 419, zastúpeného Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o určenie poradia popretej pohľadávky vo výške 2.535.988,25 Eur a o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 52Cbi/42/2005-300 zo dňa
- novembra 2015, takto rozhodol: Napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e. Odôvodnenie
- Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 52Cbi/42/2005-300 zo dňa
- novembra 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur.
- Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že už v odvolaní podanom dňa
- novembra 2015 proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/42/2005-263-Pú zo dňa
- septembra 2015 uviedol, že ide o osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
- mája 2014, sp. zn. 1Obo/51/2012, ktoré bolo vydané v súvisiacom konaní vo veci konkurzu na majetok úpadcu APIS, a.s., v konkurze vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č.k. 28-24K 218/2002-4300, v ktorom sa výslovne uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa uložil povinnosť správcovi ako osobe oslobodenej od platenia súdnych poplatkov, nepostupoval v súlade so zákonom a dôvody, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie vydané, neexistovali. Na základe takéhoto právneho záveru najvyššieho súdu žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Konanie začaté do
- júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
- júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 470 ods. 4 CSP, prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
- Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
- Odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne z dôvodu, že od poplatkovej povinnosti je ako správca konkurznej podstaty oslobodený.
- Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v aktuálnom znení (ďalej aj „ZKV“) je oslobodený od poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. o/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v aktuálnom znení (ďalej aj „ZoSP“).
- Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP je od platenia súdnych poplatkov oslobodený správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu, s pripojeným odkazom na poznámku pod čiarou 3f, ktorá výslovne uvádza odkaz na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“).
- Podľa ust. § 206 ods. 1 ZKR konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
- Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP upravuje zákonné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré sa vzťahuje na správcov konkurznej podstaty ustanovených do funkcie podľa ZKR, čo možno vyvodiť z ust. § 206 ods. 1 tohto zákona, na ktorý poznámka pod čiarou odkazuje.
- Ak by znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP bolo prijaté bez poznámky 3f, tak by sa oslobodenie od poplatku týkalo všetkých správcov podľa osobitného predpisu (napr. správcu banky vykonávajúci výkon nútenej správy banky podľa zákona č. 546/2006 Z. z., hypotekárneho správcu podľa zákona č. 367/2004 Z. z.). Práve poznámka pod čiarou, ako normatívna proklamatívna časť, informuje pre potrebu aplikácie právneho predpisu v praxi, ktorý osobitný predpis má na mysli zákonodarca. V danom prípade ide o poznámku 3f/ priamo odkazujúcu na aplikáciu zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Preto oslobodenie od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP sa vzťahuje iba na správcu ustanoveného podľa tohto zákona (t.j. ZKR).
- Ako vyplýva zo spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právne vzťahy súvisiace s konkurzom, ktorý bol vyhlásený podľa predchádzajúceho zákona (t.j. ZKV), sa spravujú týmto zákonom. Keďže v danom prípade bol vyhlásený konkurz a žalovaný bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením zo dňa 23.10.2003 , t. j. počas účinnosti zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, všetky právne vzťahy sa spravujú podľa tohto zákona. Správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa ZKV nie je teda oslobodený od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP.
- Najvyšší súd poukazuje aj na stanovisko obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obpj 1/2010 zo dňa
- 2010, ktorým zaujal zjednocujúci výklad k ustanoveniu § 4 ods. 2 písm. o/ ZoSP (v roku 2010 išlo o výklad totožného ustanovenia v zákone formulovaného pod písmenom m/ citovaného ustanovenia ZoSP) tak, že “správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov nie je oslobodený od poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov“.
- Čo sa týka odvolateľom formulovanej námietky už vysloveného záväzného záveru najvyššieho súdu o existujúcom oslobodení správcu aj vo veci prejednávanej, tejto nemožno vyhovieť. Uznesením NS SR v konaní sp. zn. 1 Obo 51/2012 zo dňa 29.5.2014, na ktoré žalovaný poukazuje, rozhodoval najvyšší súd vo veci správcovi uloženej povinnosť zložiť trovy dôkazu. Najvyšší súd ako súd odvolací v danej veci uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie uložil povinnosť náhrady trov dôkazu správcovi (z dôvodu, že z jeho podnetu takéto trovy vznikli), nepostupoval v súlade so zákonom a dôvody, pre ktoré bolo takéto rozhodnutie vydané, neexistovali. Základom tejto úvahy najvyššieho súdu bola skutočnosť, že použite ust. § 147 ods. 1 OSP bolo vylúčené z povahy veci, keďže správca nebol pre túto časť konania jeho účastníkom. Z uvedeného je zjavné, že najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí nezaoberal primárne oslobodením (resp. neoslobodením) správcu od poplatkovej povinnosti.
- Súd prvej inštancie teda postupoval správne, keď správcovi konkurznej podstaty vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 99,50 Eur podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP.
- Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
- Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.