461/2003 Z.z. vyplýva povinnosť sociálnej poisťovne nepredpísať penále alebo odpustiť predpísané penále za obdobie pred 01.01.2010, ak dôjde k úhrade poistného a príspevku, na ktoré sa penále viaže najneskôr do 30.04.2010. Žalobca túto zákonom uloženú podmienku splnil do 30.04.2010, tak ako vyplýva z prílohy prvostupňového správneho rozhodnutia, zaplatil dlžné poistné a príspevky, z ktorých mu bolo vyrubené penále. Poukázal na obdobnú vec v konaní Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/281/2012, ako aj konanie 5S/182/2012, v ktorom Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci prisvedčil právnemu názoru žalobcu. Žalobca namietal v podanom odvolaní nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a popretie práva žalobcu na spravodlivý proces, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009 a konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Tvrdil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obsahu základného práva na spravodlivý proces nezodpovedá, keď sa odvoláva len na citáciu právnych predpisov, s odkazom na správnosť postupu žalovaného a nepodáva, ale len odkazuje na právne predpisy a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré nasvedčuje tvrdeniam žalobcu, resp. na spoločnú správu výboru Národnej rady SR, ktorý v záveroch z textu právnej normy, nepochybne nevyplývajú. Zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov sa nenachádza ani len zmienka o existencii spoločnej správy výborov Národnej rady SR, napriek tomu sa táto nachádza v administratívnom spise a pod č.l. 13, resp. 10, resp. 8, a číslo listov je na prvý pohľad prepisované a upravované. Žalobca vyslovil pochybnosti o obsahu administratívneho spisu a jeho dodatočnom, resp. úplnom žurnalizovaní, keď sa v ňom nachádzajú aj listiny, ktoré ako dôkazy správne orgány v správnom konaní nikdy nevykonali, neodvolali sa na ne a nepoužili ich. Zdôraznil, že viaceré listiny sú v administratívnom spise žurnalizované a založené až po žurnalizácii druhostupňového rozhodnutia, teda neboli súčasťou spisu pri posudzovaní odvolania žalobcu ako účastníka správneho konania.
žalobcu nemožno akceptovať stav, že súčasťou administratívneho spisu sú dôkazy a skutočnosti, na ktoré sa správne orgány vôbec neodvolávajú a to navyše žurnalizované s tromi rôznymi číslami listov, čo preukazuje, že spis bol žurnalizovaný až dodatočne, nie je úplný a boli v ňom vykonané zásahy, naviac keď súčasťou spisu nie je originál prvostupňového rozhodnutia, ani originály doručeniek k tomuto rozhodnutiu. Neúplnosť, nekompletnosť a pochybná žurnalizácia administratívneho spisu spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. S touto skutočnosťou sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Žalobca zdôraznil, že predložený administratívny spis nie je úplný, originálny a žurnalizovaný a z tohto dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť pre nepreskúmateľnosť.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
1, 2 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Predpísané penále
odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti postupu rozhodnutia žalovaného
piatej časti druhej hlavy OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonu o sociálnom poistení. Ustanovenie § 157 OSP je však potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. IV. ÚS 115/03, sp.zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk) . Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci G., oba z 9. decembra 1994, H., séria A č. 303 A a č. 303 B). Z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že už okamihom omeškania s lehotou splatnosti poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, vznikajú obom účastníkom povinnosti súvisiace s týmto omeškaním. Žalovanej vzniká povinnosť predpísať penále (s výnimkou uvedenou v odseku 2) a žalobcovi vzniká povinnosť predpísané penále zaplatiť. Moderačné oprávnenie žalovanej z ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva. To znamená, že žalovaný nie je oprávnený penále vyplývajúce z tohto ustanovenia odpustiť, resp. znížiť. Len vtedy, ak za kontrolované obdobie je vypočítané penále nižšie ako 3,32 eur, žalovaná nie je povinná penále predpísať.
1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie
osobitného predpisu za obdobie pred
p zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie
osobitného predpisu za obdobie pred
názoru najvyššieho súdu, výklad uvedeného ustanovenia treba chápať tak, že povinnosť nepredpísať penále alebo predpísané penále odpustiť sa viaže iba na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré boli zaplatené do 30.04.2010, viažuce sa k poistnému, z ktorého sa penále vypočíta. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dlžné poistné za 01-12/2004 a február 2005 (ďalej len posudzované obdobie) síce nezaplatil žalobca včas, avšak zaplatil ho do 30.04.2010 (dokonca do 31.01.2008) tak, ako vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia, keď posledné dlžné poistné z posudzovaného obdobia (za mesiace september, október, november, december 2004) zaplatil 10.10.2007. Najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/54/2013 zo dňa 25.02.2015, ktorý konštatoval, že: „V kontexte s § 139 ods. 1 a 3 zákona je potom
názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona tak, že za obdobie pred
článku 46 Ústavy SR. Krajský súd poukazuje aj na nálezy Ústavného súdu PL.ÚS 15/98, III. ÚS 341/2007, III.ÚS 274/07 ako aj nález II. ÚS 58/2011 z 31.10.2011.
názoru najvyššieho súdu, výklad ustanovení zákona (§ 293bl, § 293ap), ako ho vyložil žalovaný a prvostupňový správny orgán, nie je ústavne konformný, a ani nevyplýva z ich gramatického znenia. Najvyšší súd dospel k záveru, že nebolo v súlade so zákonom žalobcovi predpísať penále z dôvodu, že dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové poistenie, ktoré sa viažu k predpísanému penále, sa týkajú dlžného poisteného za obdobie pred 01.01.2010, ktoré bolo žalobcom do 30.04.2010 zaplatené. Krajský súd v Košiciach poukazoval na rozsudok najvyššieho súdu 7Sžso/29/2013 zo dňa 28.05.2014 a na stranu 6 druhý odsek. Odvolací súd zdôrazňuje, že túto časť uvedeného rozsudku najvyššieho súdu, treba vykladať v kontexte s ostatnými časťami rozsudku, keď z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že v posudzovanej veci účastník správneho konania nezaplatil do 30.04.2010 poistné a príspevky na starobné dôchodkové poistenie, z ktorého bolo vyčíslované a predpísané penále, preto nejedná sa o skutkovo a právne obdobnú vec. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nie je súladné so zákonom, nestotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie aplikujúc ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a/ OSP vo väzbe na ustanovenie § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol
1 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto súd mu priznal trovy odvolacieho konania ako aj trovy prvostupňového konania vo výške 696,62 eur. Nakoľko bol žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou, patrí mu náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia. Pri určení výšky týchto trov najvyšší súd vychádzal z § 11 ods. 4 vety prvej a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vo veci úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 696,62 eur, a to: - za 2 úkony právnej služby v roku 2014 - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.