Obsah (12)

§ 250j§ 250k§ 82§ 76§ 78§ 10§ 491§ 492§ 142§ 224§ 246c§ 11

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžo/3/2016 Identifikačné číslo spisu: 3013200917 Dátum vydania rozhodnutia: 20.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 250jods.

2 písm. a/ a d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č. 5208-24084/27/2013/Oče/770170103/Odv z 12. septembra 2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 611,23 € a náhradu iných trov konania titulom súdneho poplatku 70,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný rozhodnutím č. 5208-24084/27/2013/Oče/770170103/Odv z

1. septembra 2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo
2. júla 2012 o vydaní kolaudačného rozhodnutia

§ 82zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorým sa povolilo trvalé užívanie stavby „Skládka odpadov - Podstránie Lednické Rovne, Integrovaný systém nakladania s komunálnym odpadom v regióne Lednické Rovne I. etapa“ stavebníkovi a prevádzkovateľovi Ledrov, spol. s r.o., Schreiberova 369, Lednické Rovne, IČO: 31 635 041 v areáli prevádzky „Skládka odpadov Podstránie - Lednické Rovne“, umiestnenej na pozemkoch parcelné číslo KN-C 365/2, 365/3, 365/4, 365/5, 365/9, 365/10, 365/11, 365/12, 367/2, 367/7 a 426, v katastrálnom území M. A. - T. (listy vlastníctva č. XXX, č. X a č. XXX), ktoré má stavebník v prenájme a na pozemku parcelné číslo KN-C 365/13, v katastrálnom území M. A. - T. (list vlastníctva č. XXX), ktorého vlastníkom je stavebník,

§ 76ods.

1 stavebného zákona, a to v rozsahu špecifikovanom v prvostupňovom rozhodnutí. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo

1. júla 2012 nebolo pôvodne doručované žalobcovi. Dňa
2. júna 2013 na základe žaloby žalobcu vydal Krajský súd v Žiline pod sp.zn. 21S/129/2012 uznesenie, ktorým uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo
3. júla 2012 v lehote 20 dní s odôvodnením, že je nepochybné, že žalobca mal byť účastníkom daného správneho konania. Na námietku žalovaného, že žalobcu v kolaudačnom konaní zastupovalo Pozemkové spoločenstvo Horenice, ktoré má právnu subjektivitu a zastupuje všetkých členov spoločenstva, ktorí sú uvedení na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území T. a vo vzťahu k tomuto Pozemkovému spoločenstvu Horenice bolo vydané rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z
4. mája 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
5. mája 2012, Krajský súd v Žiline v odôvodnení citovaného uznesenia uviedol, že týmto rozhodnutím nebolo priznané postavenie účastníka konania

§ 78ods.

1 stavebného zákona Pozemkovému spoločenstvu Horenice a G. V., a preto nie je možné tvrdiť, že postavenie účastníka konania nebolo priznané samotnému žalobcovi. Dňa

1. júna 2013, po tom, čo si prvostupňový správny orgán splnil povinnosť uloženú mu v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z
2. júna 2013 podal žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo
3. júla 2012 odvolanie. Žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 740-16786/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 zo
4. júla 2012 len na základe tej skutočnosti (iné dôvody žalovaný neuviedol), že žalobca bol riadnym procesným postupom vylúčený ako účastník správneho konania a to rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z
5. mája
6. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Žiline vyslovený v uznesení sp.zn. 21S/129/2012 z
7. júna 2013, hoci mu to výslovne ukladá § 250j ods. 7 O.s.p. Krajský súd v Žiline v citovanom uznesení výslovne uviedol, že žalobca je účastníkom predmetného správneho konania a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z
8. mája 2012 sa na žalobcu nevzťahuje. Je absolútne nepreskúmateľný záver žalovaného, že žalobca bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z
9. mája 2012 vylúčený ako účastník správneho konania. Pokiaľ totiž Krajský súd v Žiline vo svojom uznesení sp.zn. 21S/129/2012 z
10. júna 2013 výslovne uviedol, že žalobca je účastníkom predmetného správneho konania a že sa naňho nevzťahuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 740-13309/2012/Chy/770170103/Z8-KRZ5 z
11. mája 2012, je možné dospieť len k jednému logickému záveru, a to, že žalobca nebol týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vylúčený ako účastník správneho konania. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol presný opak, zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie veci teda spočíva v tom, že napriek tomu, že Krajský súd v Žiline vyslovil právny názor, že žalobca je účastníkom predmetného správneho konania, ktorým názorom je správny orgán v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, žalovaný si v rozpore s týmto právnym názorom ustálil, že žalobca nie je účastníkom predmetného správneho konania. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov spočíva v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa vylúčený ako účastník správneho konania, toto tvrdenie však nielenže je v príkrom rozpore so záverom Krajského súdu v Žiline, ale zároveň žalovaný toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil a v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadnu svoju úvahu, ktorou bol vedený pri ustálení takéhoto záveru, hoci mu to ukladá § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie pribratý účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania uviedol, že s poukazom na § 246 ods. 1 a 2 O.s.p. krajský súd nebol vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci, keďže Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie je

§ 10ods.

2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgánom s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Pribratý účastník rešpektuje skutočnosť, že žalovaný bol viazaný uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013, avšak Krajský súd v Trenčíne žiadnym spôsobom nezohľadnil všetky súvisiace skutočnosti a námietky,

ktorých žalobca nemôže byť považovaný za účastníka dotknutého kolaudačného konania. Žalobca v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nebol vedený a zapísaný ako spoluvlastník pozemku KN-C 421/

1. Dokonca v čase, kedy prebiehalo kolaudačné konanie na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie T. neboli evidované žiadne parcely registra „C“, ale len parcely registra „E“. Dátum zápisu geometrického plánu č. 003/2012 a teda reálny vznik parcely KN-C 421/7-8 je 16.08.2012, teda po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Logicky teda až po dátume zápisu predmetného geometrického plánu dňa 16.08.2012 môže byť žalobca považovaný za spoluvlastníka parcely KNC 421/7-8, kedy táto reálne ako nová parcela vznikla. Žalobca teda nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorej krajský súd vyhovel. Pribratý účastník poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Sžo/69/2014 z
2. septembra 2015 uviedol, že úlohou Krajského súdu Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 21S/129/2012 bude preskúmať, či v čase konania o zmene integrovaného povolenia bol žalobca vlastníkom dotknutej parcely, resp. či táto parcela v čase konania pred správnym orgánom existovala alebo vznikla až po vydaní predmetného správneho rozhodnutia a následne posúdiť, či je žalobca opomenutým účastníkom konania a vo veci opätovne rozhodnúť. Uvedené však

pribratého účastníka Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 21S/129/2012 neskúmal. Pribratý účastník poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8C/84/2012-687 z 1. júna 2015,

ktorého zápis vlastníctva k pozemkom parc.č. KN-E 246, KN-C 421/8 na liste vlastníctva č. XXX vedeného pre katastrálne územie T. bol vykonaný v rozpore s platnými právnymi predpismi. V závere pribratý účastník citoval podanie Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd/192/11-8 z 25. novembra 2011, v ktorom je uvedené, že „Zo strany verejnosti a zúčastnených osôb neboli podané žiadne pripomienky a námietky. Na základe tohto oznámenia sa nedomáha postavenia účastníka konania žiadny zo spoluvlastníkov pozemku parcely KN-E 246 katastrálne územie T. ani ďalších pozemkov, ktoré vo vašom podnete označujete za susedné pozemky. I vo vzťahu k týmto ďalším označeným parcelám je potrebné uviesť, že sa jedná o parcely registra E, teda ich hranice v teréne nie sú zreteľné a teda nie je možné ani jednoznačne vyhodnotiť do akej miery so stavbou priamo susedia. Označené parcely sú na katastrálnej mape zlúčené alebo rozdelené do viacerých parciel, ktoré nemajú založené listy vlastníctva.“ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

žalobcu bolo povinnosťou správneho orgánu skúmať kto bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pričom z geometrického plánu č. 003/2012 z 16.12.2011 jednoznačne vyplýva, že pozemok KN-C parc.č. 421/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 bola vytvorená z nehnuteľnosti v katastrálnom území T., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok KN-E parc.č. 246 druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 2 ha 3529 m2, ktorá parcela v čase vydania kolaudačného rozhodnutia bola zapísaná na LV č. XXX a pod poradovým číslom 236 je žalobca vedený ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 41160/

1. Povinnosť skúmať, kto je vlastníkom nehnuteľnosti a kto má byť účastníkom stavebného a kolaudačného konania zaťažuje príslušný stavebný úrad. Predmetný geometrický plán bol overený správou katastra už 12.01.2012, teda pol roka pred vydaním prvostupňového kolaudačného rozhodnutia, pričom zo samotného geometrického plánu je zrejmé, že žalobca bol spoluvlastníkom aj pôvodnej parcely, z ktorej bola odčleněná novovytvorená KN-C parc. č. 421/8, katastrálne územie Horenice. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním pribraného účastníka konania. Žalobcovi v čase vydania kolaudačného rozhodnutia nesvedčal žiadny zápis spoluvlastníctva pozemku KN-C 421/
2. Keďže v čase konania a vydania rozhodnutia žalobca nevedel preukázať svoje práva (lebo zrejme v tom čase neexistovali), nemohla mu byť poskytnutá ochrana a postavenie účastníka konania. K vzniku vlastníckeho práva na strane žalobcu došlo až po právoplatnosti predmetného kolaudačného rozhodnutia. Žalobou napadnuté kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2012, zápis geometrického plánu, ako podklad zmeny vlastníckych vzťahov sa uskutočnil dňa 16.08.2012 a list vlastníctva k pozemku KN-C 421/8 katastrálne územie T. je z 23.08.
3. Až povolením vkladu alebo vykonaním záznamu spojeného so zápisom geometrického plánu, týkajúceho sa vytvorenia novej parcely, vzniká daný pozemok (formálne existuje) ako vec v právnom slova zmysle. Ak teda neexistoval v čase rozhodovania vlastnícky resp. spoluvlastnícky vzťah žalobcu, dokonca možno tvrdiť, že vo formálne právnom slova zmysle, neexistoval ani pozemok, na ktorý mal byť vlastnícky vzťah viazaný, nemohol byť žalobca účastníkom preskúmavaného správneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

§ 491ods.

1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 492ods.

2 S.s.p. odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené. Následne sa posúdi právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo nedostatkom dôvodov. Týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ani

názoru odvolacieho súdu jednoznačne nevyhovuje. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je totiž zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný, v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z 5. júna 2013, ktorého právnym názorom bol v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, k záveru, že žalobcu nemožno považovať za účastníka správneho konania v danej veci. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako ju správne konštatoval krajský súd. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Pokiaľ teda krajský súd zobral nepreskúmateľnosť do úvahy a z tohto dôvodu zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, lebo v ňom chýbali skutkové i právne úvahy správneho orgánu, ktoré viedli k jeho vydaniu, postupoval správne a v súlade so zákonom. Odvolací súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že dlhodobo a ustálene judikuje [porovnaj napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. R 29/1996], že rozhodnutie súdu, ktorým ako nepreskúmateľné zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak rozhodnutie nie je náležite odôvodnené (§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Pre porovnanie, z rozhodnutia publikovaného v Zbierke pod č. R 33/2006 vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú ustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke nárokov na náležité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014,

ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. R 60/2000,

ktorého zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Úlohou súdu v správnom súdnictve

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Odvolací súd poukazuje na obdobnú judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok z 22.01.2004, č.j. 4 Azs 55/2003 Odvolací súd aj s poukazom na citovanú judikatúru dodáva, že pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel, navyše v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/129/2012 z

1. júna 2013, ktorého právnym názorom bol v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, k záveru, že žalobcu nemožno považovať za účastníka správneho konania v danej veci, nebolo pochybením krajského súdu keď takéto rozhodnutie zrušil pre chýbajúce odôvodnenie (ako nevyhnutnej zákonnej náležitosti správneho aktu vyžadovanej ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku), ktorej nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný, ako aj pribratý účastník sa snažili absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nahradiť vo vyjadrení k žalobe resp. pribratý účastník ďalej v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka proti rozsudku krajského súdu. Ide o tvrdenia, že v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného neexistoval vlastnícky resp. spoluvlastnícky vzťah žalobcu k pozemku KN-C 421/8, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území T. a že vo formálne právnom slova zmysle, neexistoval ani pozemok, na ktorý mal byť vlastnícky vzťah žalobcu viazaný. Odvolací súd však má za to, že doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe (resp. v odvolaní alebo vo vyjadrení k odvolaniu) nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnaký právny názor nachádza oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sza/6/2016 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že parcela KN-C č. 421/8 v katastrálnom území Horenice v čase kolaudačného konania neexistovala a žalobca z uvedeného dôvodu nemôže byť účastníkom dotknutého správneho konania, tento svoj záver žalovaný však nijakým spôsobom neodôvodnil, a to najmä z časového hľadiska a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca bol na liste vlastníctva č. XXX vedený ako podielový spoluvlastník parcely KN-E č. 246, trvalé trávnaté porasty o výmere 2 ha 3529 m2, a to v podiele 41160/1814400, z ktorého bola parcela KN-C č. 421/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 vytvorená. Odvolací súd považuje za nedôvodnú aj námietku pribratého účastníka o nedostatku vecnej príslušnosti krajského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. V zmysle § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, avšak len za predpokladu, že to ustanoví zákon. V tomto prípade zákon neustanovuje, že na preskúmavanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto v zmysle § 246 ods. 1 O.s.p. bol krajský súd na preskúmavanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vecne príslušný. Na základe uvedeného bolo možné zhrnúť, že odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňa kritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky pribratého účastníka ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/193/2013-151 zo
2. novembra 2015 ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

§ 142ods.

1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

§ 224ods.

1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 250kods.

1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu

§ 250jods.

3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Základnou zásadou uplatňovanou pri náhrade trov konania je zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu). Účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania proti neúspešnému účastníkovi. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu proti pribratému účastníkovi, ktorého odvolaniu odvolací súd nepriznal úspech.

§ 11ods.

4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal žalobcovi odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 143,- € (písomné podanie vyjadrenia z 12.01.2016 k odvolaniu pribratého účastníka na súd), plus 1 x režijný paušál 8,58 €, plus 20% DPH z odmeny a náhrad 151,58 €, čo je 30,32 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.