2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/258766/2014/1042 zo dňa 03.06.
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/201960/2014/BieM zo dňa 17.01.2014, ktorým
5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 36 000,- €.
1 Daňového poriadku a preto správca dane nemal povinnosť v oznámení o začatí daňovej kontroly uvádzať dôvody jej začatia. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, ktorou namietal absenciu zdôvodnenia výkonu daňovej kontroly na inom mieste ako u kontrolovaného subjektu. Uvedené pochybenie
názoru krajského súdu nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že požiadavka správcu dane na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly je jasná a určitá, nepriečiaca sa § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, keďže zoznam všetkých dokladov predložených žalobcom správca dane uviedol do zápisnice a aj do protokolu o daňovej kontrole. Pochybenie správcu dane nevzhliadol ani v súvislosti s tým, že podmienil vyhotovenie kópií dokladov zaplatením správneho poplatku
pol. 2 písm. a/ sadzobníka správnych poplatkov v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, keďže uvedený zákon sa vzťahuje aj na úkony orgánov daňovej správy. K námietke žalobcu týkajúcej sa jeho sťažnosti na postup zamestnanca správcu dane Ing. L. Q. uviedol, že žalobca touto sťažnosťou namietal neopodstatnenosť požiadavky zamestnanca na predloženie konkrétnych dokladov a neprimeranosť lehoty, v ktorej žiadal doklady predložiť. Nešlo teda o námietku zaujatosti v procese daňovej kontroly. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže daňová kontrola bola začatá dňom 19.12.2012 a skončená doručením protokolu t.j. dňom 10.12.2013, pričom mal za to, že lehota 15 dní na vyjadrenie k protokolu sa do lehoty na vykonanie daňovej kontroly nezapočítava. K porušeniu Daňového poriadku nedošlo ani tým, že daňová kontrola bola začatá jedným oznámením a ukončená jedným protokolom a následne bolo vydaných 11 rozhodnutí, nakoľko žalobca nekonkretizoval v čom sa má tento postup priečiť zásadám daňového konania. Za nezákonný nepovažoval ani postup správcu dane, keď neprihliadol na písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu doručené správcovi dane dňa 03.01.2014, nakoľko dňa 01.01.2014 nadobudla účinnosť novela Daňového poriadku, v zmysle ktorej sa všetky písomnosti daňového subjektu, ktorý je platiteľom DPH doručujú výlučne elektronickými prostriedkami, pričom na podania doručené po 01.01.2014 v inej forme sa neprihliada. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedodržaní lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu, keďže lehota na rozhodnutie o odvolaní bola v danom prípade predĺžená Ministerstvom financií SR
2 Daňového poriadku. K námietkam žalobcu ohľadom záväznosti rozhodnutí Súdneho dvora EÚ podotkol, že Súdny dvor EÚ je jedinou inštitúciou oprávnenou podávať záväzný výklad práva EÚ a prispievať tak k jeho jednotnému uplatňovaniu. Jeho výklad je záväzný pre účastníkov, súdy, ktoré o výklad požiadali, ale aj všetky členské štáty. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva EÚ spočívajúca v tom, že o právo na odpočítanie dane sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely, či na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho cieľmi. O zneužitie práva ide, ak deklarované plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v ustanoveniach tzv. Šiestej smernice viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. 5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2011 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 33 000,- € za deklarované zdaniteľné obchody (zúčtovanie prijatej zálohovej platby na opravu a návrh riešenia kamerového systému na Šamorínskej ul. v Bratislave) uvedené na faktúre č. 11VF0060 od personálne prepojenej spoločnosti ERS systems, spol. s.r.o. Deklarovaný dodávateľ mal predmetnú faktúru evidovanú v knihe vydaných faktúr a v záznamoch DPH, v ktorých bola daň z tejto faktúry spoločnosťou ERS systems, spol. s.r.o. priznaná a odvedená. K predmetu fakturácie žalobca predložil správcovi dane objednávku,
ktorej mala spoločnosť ERS systems, spol. s.r.o. dodať žalobcovi služby vo forme návrhov na nové hardwarové vybavenie, nové softwarové vybavenie, presieťovanie kamerového systému v AB Šamorínska, OD Sotina, obchodných priestoroch Bachová, prepojenie viacerých objektov prostredníctvom bezdrôtového pripojenia, návrh na prepojenie kamerového a dochádzkového systému v celkovej sume 825 000,- €. Okrem tejto objednávky žalobca predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 03.04.2011 na sumu 33 247,46 € a dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 30.04.2011 uzatvorenú medzi spoločnosťou ERS systems, spol. s.r.o. a žalobcom na sumu 164 752,44 €. Na výzvu správcu dane, akým spôsobom bol nakúpený tovar a služby a akým spôsobom bol nakúpený tovar a služby
uvedených faktúr použitý na dodanie tovarov a služieb
a § 9 zákona o DPH a na preukázanie opodstatnenosti odpočítania dane
1 a 2 zákona o DPH žalobca uviedol, že išlo o vyúčtovanie k platbe v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca taktiež uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 3 000,- € za deklarované zdaniteľné obchody - reklamno-mediálna kampaň uvedené na faktúre č. 11VF0003, ktorú vystavila spoločnosť REK MÉDIA s.r.o. (od 14.03.2007 do 29.4.2013 ERS MÉDIA spol. s.r.o.). V uvedenej spoločnosti bol konateľom od 14.03.2007 do 29.04.2013 D. D. a od 30.04.2013 je konateľom bulharský štátny občan V. M. C., ktorý je nekontaktný. Daňový subjekt REK MÉDIA, s.r.o., nemá žiadnych zamestnancov a reálne nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Na ústnom pojednávaní dňa 13.08.2013 konateľ spoločnosti predložil ako dôkazný prostriedok - vyhlásenie o dodaní služieb zo dňa 23.11.2011 (
ktorého mali byť predmetné zdaniteľné obchody dodané na základe zmluvy zo dňa 26.06.2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2011). Predmetné vyhlásenie bolo za žalobcu podpísané konateľom D. D. ako preberajúcim a za spoločnosť ERS MÉDIA spol. s.r.o. ako odovzdávajúcim konateľom D. D..
žalobcu propagačné materiály boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom. Úhrady a iné skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi nebolo možné zistiť, pretože nový konateľ spoločnosti REK MÉDIA, s.r.o. je nekontaktný. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na umelý charakter zdaniteľných obchodov, ktorých bol žalobca súčasťou s tým, že ich cieľom bolo získať daňovú výhodu. Ďalej uviedol, že dodanie tovaru a služby jednotlivými dodávateľmi je súčasťou obchodu bez reálneho ekonomického opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla a cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo len zneužitie práva na uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie odpočtov v reťazci dodávateľov tovarov a služieb. Vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali tovar alebo službu je alebo bol štatutárnym orgánom prípadne spoločníkom D. D.. Úhrady sa vykonali najmä zápočtom majetkovo a personálne prepojenými osobami. Daňové subjekty, ktoré dodávali tovar alebo službu mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný odpočet. Pri predaji tovaru alebo služby si predávajúce spoločnosti opäť znížili vzniknutú daňovú povinnosť nákupom tovaru a služieb od majetkovo a personálne prepojených osôb a ta najmä kde bol konateľom/spoločníkom D. D.. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal, že kúpené tovary a služby použije ako platiteľ na svoje podnikanie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. 6. Krajský súd po vyhodnotení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
názoru krajského súdu napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie je rozsiahle, nie je možné zistiť správnu úvahu, na základe ktorej žalovaný vyhodnotil, že žalobca v zmysle uvedených faktúr si znížil daňovú povinnosť z predaja tovaru alebo služby. Pri zdôvodnení obchodov týkajúcich sa zdaniteľného obdobia apríl 2011 žalovaný len skonštatoval skutkový stav bez uvedenia úvah, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov. Mal za to, že samotné poukázanie na majetkovo - personálne prepojenie spoločností a umelý charakter zdaniteľných obchodov je nepostačujúce na preukázanie toho, že žalobca nakúpené tovary a služby použil ako platiteľ na svoje podnikanie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. 7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch odvolania uviedol, že zistenia správcu dane v predmetnej veci nasvedčujú tomu, že ide o typický umelo vytvorený obchodný reťazec, ktorý bol vytvorený za účelom získania daňovej výhody - čerpania nadmerných odpočtov. Za účelom zistenia skutkového stavu bol vypočutý konateľ žalobcu, ktorý na otázku správcu dane ako spoločnosť v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH použila nakúpené tovary a služby na dodávky tovarov a služieb len stroho uviedol, že išlo o vyúčtovanie k platbe v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH a teda splnenie podmienok na odpočítanie dane nepreukázal. Správca dane v procese výkonu daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali tovar alebo službu je alebo bol štatutárnym orgánom prípadne spoločníkom D. D.. Úhrady sa vykonali zápočtom majetkovo a personálne prepojených osôb. Daňové subjekty, ktoré dodávali tovar alebo službu mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný odpočet. Pri predaji tovaru alebo služby si predávajúca spoločnosť opäť znížila vlastnú daňovú povinnosť nákupom tovaru a služieb od majetkovo a personálne prepojených osôb, hlavne kde je alebo bol konateľom resp. spoločníkom D. D.. Žalovaný mal za to, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca prijal služby od iných personálne prepojených platiteľov DPH, avšak tieto služby nemali priame a bezprostredné spojenie s výstupnou transakciou, ktorá bola dôvodom na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Zdôraznil, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru alebo služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. V deklarovaných obchodných transakciách išlo iba o vyhotovenie faktúr za dodávky, ktoré sú bez ekonomického opodstatnenia. Jednotlivé dokumenty predložené správcovi dane nemali presné špecifikácie, výpočty ako aj nemali formu, ktorá by potvrdzovala, že príslušná nehmotná dodávka je určená výhradne len pre odberateľa - žalobcu. V daných obchodných transakciách bolo spochybnené, že zdaniteľné obchody budú ekonomicky využívané na uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-255/02 a C-110/99, v zmysle ktorých šiesta smernica DPH bráni právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. V predmetnej veci nie je naplnený ani zmysel vykonávania akejkoľvek reálnej podnikateľskej činnosti
Obchodného zákonníka, pričom aktivity daňového subjektu nesmerovali k dosiahnutiu cieľa podnikania, t.j. dosiahnutiu zisku, ale k umelému vytvoreniu podmienok na čerpanie daňovej výhody. Poukázal na znalecký posudok č. 5/2014 a č. 4/2014, ktorý analyzoval ekonomickú činnosť jednotlivých spoločností. Z uvedenej analýzy vyplynulo, že takmer všetky spoločnosti účtujú v rámci výrobnej spotreby iba o službách a neúčtujú o spotrebe materiálu a energie, čo je vzhľadom na charakter ich činnosti nelogické pričom vzniká podozrenie, že ide o fakturácie v rámci skupiny majetkovo a personálne prepojených spoločností a faktúry vystavované mimo skupiny majú minimálny objem. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s právnymi závermi krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje. Uviedol, že krajský súd vykonaným dokazovaním dostatočne a objektívne zistil skutkový stav veci v súlade s § 250i O.s.p., na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona o DPH a Daňového poriadku. Odvolacie námietky žalovaného považuje za zjavne nedôvodné, nakoľko neuviedol žiadne nové skutkovo a právne relevantné skutočnosti. Obsah podaného odvolania je v prevažnej miere tvorený slovnými zneniami prevzatými zo zrušeného rozhodnutia. Žalobca ďalej poukazujúc na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS/1835/07 zdôraznil, že už samotné oznámenie o daňovej kontrole vrátane protokolu o daňovej kontrole sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu porušenia § 45 ods. 1 písm. f/ a § 47 písm. i/ ako aj zásad daňového konania
1 až 3 Daňového poriadku. Žalobca mal za to, že objektívne preukázal zaujatosť zamestnancov správcu dane v priebehu výkonu daňových kontrol. Trval na tom, že v priebehu výkonu daňovej kontroly poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť, na výzvu správcu dane predkladal potrebné doklady a dôkazy. Žalovaný nikdy nevzniesol pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom. Žalobca ďalej uviedol, že aplikácia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax je bez zrejmej skutkovej a právnej relevancie s tým, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, že konanie žalobcu by napĺňalo aspoň základné prvky konania, ktoré bolo posudzované v predmetnom rozsudku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 10.
1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
tohto ustanovenia pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 14. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 15.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 16.
2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
17.
1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
, b/ pri odpočítaní dane
2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch
, c/ pri odpočítaní dane
2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d/ pri odpočítaní dane
2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 18.
2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane
2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad
odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane
2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 19.
63 ods. 1, 2, 5 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
ktorých sa rozhodovalo. 20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorým
2 písm. d/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/258766/2014/1042 zo dňa 03.06.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/201960/2014/BieM zo dňa 17.01.2014, ktorým
5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume 36 000,- €.
daňových orgánov nepreukázal. S poukazom na uvedené mali daňové orgány za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, keďže žalobca si uplatňuje a odpočítava DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení, ktoré nemajú žiadne ekonomické opodstatnenie, pričom ide o typický reťazec obchodných spoločností umelo vytvorený na účely získania daňovej výhody spočívajúcej v čerpaní nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. 24.
názoru odvolacieho súdu daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí rozsiahlym spôsobom popisovali a zdôvodňovali personálne a majetkové prepojenie žalobcu s jednotlivými spoločnosťami za celé kontrolované obdobie január - september 2011, november - december 2011, avšak pri odôvodnení deklarovaných zdaniteľných obchodov týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia apríl 2011 len konštatovali skutkový stav bez toho, aby uviedli relevantné právne úvahy, ktoré boli určujúce pri hodnotení dôkazov. Je potrebné uviesť, že nepriznanie nároku na odpočítanie dane nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti personálneho prepojenia spoločnosti a pochybnosťami o hodnovernosti žalobcom predložených dokladov. V tejto súvislosti je nutné považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v súvislosti s preukazovaním, že žalobca nakúpené tovary a služby použije ako platiteľ dane na svoje podnikanie v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, na základe ktorej daňové orgány vyvodili záver, že žalobca si v zmysle predložených faktúr neoprávnene znížil daňovú povinnosť z predaja tovarov alebo služieb. Bez náležitého vyhodnotenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení na deklarovaný účel nie je možné vyvodiť záver, že ide o umelo vytvorené plnenia bez ekonomického zmyslu, ktorých účelom je len profitovať z odpočítania dane, ako to konštatovali daňové orgány. Uvedené závery prijal nielen správca dane ale aj žalovaný, ktorý si osvojil skutkový stav zistený správnymi orgánmi, bez uvedenia úvah, ktoré ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov pri jednotlivých žalobcom predložených faktúrach pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.