Obsah (10)

§ 68§ 200e§ 6§ 219§ 395§ 2§ 239§ 237§ 241§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/18/2016 Identifikačné číslo spisu: 5114208445 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 68ods.

6 písm. a/ a f/ Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej skutočnosti rozhodol o zrušení spoločnosti. 3. Pri posudzovaní otázky, či zrušiť spoločnosť bez likvidácie alebo s likvidáciou, bolo

prvoinštančného súdu podstatné, či má spoločnosť dostatočný majetok na krytie prípadnej odmeny a výdavkov likvidátora. K tejto otázke boli súdu v priebehu konania doručené rozsiahle vyjadrenia komanditistu aj komplementára obchodnej spoločnosti, ku ktorým súd uviedol, že konanie o zrušenie spoločnosti nie je svojou povahou určené na riešenie ich vzájomných rozporov. Konanie o zrušenie spoločnosti

§ 200eO. s.

p. je svojou povahou konaním nesporovým, ktoré možno začať aj z úradnej povinnosti. Nestoja tu proti sebe dve strany sporu, ale v konaní sa prejavuje verejnoprávny záujem, aby obchodné spoločnosti podnikali a fungovali v súlade s Obchodným zákonníkom. Ak sú medzi spoločníkmi zrušovanej spoločnosti rozpory, ako bolo v posudzovanom prípade, nebol povolaný o nich rozhodovať súd, rozhodujúci o zrušení spoločnosti, tento iba posudzoval, či nebol naplnený niektorý z dôvodov zrušenia spoločnosti a či prípadne pri pozitívnom zistení niektorého z dôvodov na zrušenie spoločnosti tu bol majetok spoločnosti, ktorý by odôvodňoval nariadenie likvidácie. Súdu prvej inštancie boli z jeho úradnej činnosti známe okolnosti ohľadne pohľadávok spoločnosti voči spoločnostiam L&A - Consult s.r.o. a DLM - INTER PRODUCT, spol. s.r.o. O súčasnej existencii týchto pohľadávok nebol konajúcemu súdu predložený žiaden dôkaz (súd sa týmito pohľadávkami zaoberal v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn. 3K/35/2012 v roku 2013).

prvoinštančného súdu údajná pohľadávka spoločnosti voči komplementárovi vychádzala len z tvrdení komanditistu a pôžička komanditistu bola evidentne poskytnutá účelovo s cieľom dosiahnuť nariadenie likvidácie. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodná spoločnosť nemala žiaden relevantný majetok, navyše nastala zákonná fikcia predvídaná § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka (spoločnosť neuložila do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe), t. j. spoločnosť nemala majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, súd prvej inštancie zrušil spoločnosť bez likvidácie.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie komanditistu JUDr. P. O. uznesením č. k. 14Cob/120/2015-177 z
2. novembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ išlo o námietku odvolateľa, že obchodná spoločnosť SKKB, k.s. mala majetok, a preto nebol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý túto obchodnú spoločnosť zrušil bez likvidácie, odvolací súd v zhode s tvrdením prvoinštančného súdu poukazuje na § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktorá úprava umožňuje súdu vychádzať z domnienky nemajetnosti spoločnosti v prípade, ak si takáto spoločnosť minimálne dva roky po sebe nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín obchodného registra účtovnú závierku (či už riadnu alebo mimoriadnu). Obchodná spoločnosť má možnosť preukázať opak. Domnienku nemajetnosti spoločnosti môže vyvrátiť preukázaním opaku osoba, ktorá v konaní o zrušenie spoločnosti osvedčí právny záujem. Súd však z úradnej povinnosti nie je povinný skúmať, či existujú skutočnosti, ktoré domnienku nemajetnosti vyvracajú.
4. V danom prípade z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné šetrenie za účelom zistenia obchodného majetku spoločnosti SKKB, k.s., z ktorého vyplynulo, že spoločnosť nedisponuje obchodným majetkom, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Odvolací súd ďalej uviedol, že v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka mal odvolateľ, ako osoba, ktorá osvedčila právny záujem, možnosť pred rozhodnutím prvoinštančného súdu o zrušení spoločnosti preukázať opak, t. j. preukázať, že spoločnosť SKKB, k.s. má obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny na výkon funkcie likvidátora. Odvolateľ však domnienku nemajetnosti obchodnej spoločnosti nevyvrátil pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o zrušení spoločnosti bez likvidácie, ani v rámci odvolacieho konania. Relevantným pre posúdenie majetnosti obchodnej spoločnosti je obchodný majetok, ktorým sa

§ 6ods.

1 Obchodného zákonníka rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Takýto obchodný majetok a v tej súvislosti majetnosť obchodnej spoločnosti SKKB, k.s. však odvolateľ nepreukázal. Odvolací súd tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté z jeho strany, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorými sa malo preukázať, že sporná pohľadávka na náhradu škody vychádza z reálnych predpokladov, nepovažoval za relevantné, s poukazom aj na samotný charakter nesporového konania. Súčasne bolo zrejmé, že samotná pohľadávka na náhradu škody sa voči komplementárovi odvíjala od porušovania povinnosti samotným komplementárom, t. j. išlo o riešenie vzájomných vzťahov vo vnútri samotnej spoločnosti. Ďalej odvolací súd uviedol, že samotný odvolateľ mal právo i možnosť podať voči komplementárovi žalobu o náhradu škody a domáhať sa svojho práva na nestrannom a nezávislom súde, v rámci sporového konania. Keďže ani v odvolacom konaní nebola vyvrátená domnienka nemajetnosti obchodnej spoločnosti SKKB, k.s., tento napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie, potvrdil ako vecne správne

§ 219ods.

1 O. s. p. Vzhľadom k charakteru odvolacej veci ako nesporovej, nerozhodoval ani o trovách odvolacieho konania.

1. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
2. decembra
4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote JUDr. P. O., komanditista obchodnej spoločnosti SKKB, k.s. (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O. s. p. (t. j. z dôvodu, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát), z ust.§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. teda, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. teda, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Dovolateľ namietal, že odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy v odvolaní a len uviedol, že vykonanie dôkazov nepovažoval za relevantné aj s poukazom na charakter nesporového konania. Odvolací súd sa iba stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so skutkovými zisteniami, čo

dovolateľa zakladá svojvoľnosť sudcu a arbitrárnosť. Odvolací súd sa bez dostatočného odôvodnenia stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie. Dovolateľ ďalej tvrdil, že arbitrárnosťou rozhodnutia bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok. K porušeniu uvedeného práva dovolateľa malo dôjsť tým, že súd prvej inštancie, ako aj dovolací súd nariadili zrušenie spoločnosti bez likvidácie, čím znemožnili uplatnenie nárokov spoločnosti voči komplementárovi. Namietal, že komplementár odmietol sprístupniť akúkoľvek účtovnú a zmluvnú dokumentáciu spoločnosti a dovolateľ tak nemôže pripraviť žalobu za spoločnosť na náhradu škody voči komplementárovi, s ktorými tvrdeniami sa

dovolateľa odvolací súd vôbec nevypsoriadal. Dovolateľ ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné z dôvodu, že konajúci sudca na jednej strane odvolá obchodnú spoločnosť ako správcu z konkurzného konania sp. zn. 3K/35/2012 z dôvodu evidencie pohľadávky vo výške 500.00,-Eur a na druhej strane nevyhovie podnetu dovolateľa pre nemajetnosť spoločnosti.

názoru dovolateľa mali konajúce súdy zrušiť spoločnosť s likvidáciou, pretože nebolo jednoznačne preukázané vzhľadom na dovolateľom vznesené tvrdenia, že spoločnosť skutočne nevlastní ani reálne aktívami sporné aktíva. Napadnuté rozhodnutie tak trpí vadami ako svojvoľnosť sudcu, nepresvedčivosť odôvodnenia, neobjektívnosť a arbitrárnosť. Dovolateľ vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 9. K dovolaniu JUDr. P. O., komanditistu, podal vyjadrenie za spoločnosť SKKB, k.s. JUDr. P. W., komplementár spoločnosti. Uviedol, že konanie vo veciach zrušenia obchodných spoločností je konaním nesporovým, v ktorom platia predovšetkým z hľadiska dokazovania a zisťovania skutkového stavu odlišné právne zásady ako pri sporovom konaní. Rozdielny je najmä postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Dodal, že súd s poukazom na vyjadrenia kompetentných orgánov, ktoré na základe žiadosti konajúceho súdu poskytli v konaní súčinnosť a ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako aj vzhľadom na odborné vyjadrenie spoločnosti vykonávajúce účtovníctvo spoločnosti SKKB, k.s., ako aj vyjadrenia jej štatutára a doložené listiny do konania, relevantným spôsobom zistil skutkový stav a na jeho základe správne rozhodol. Ďalej konštatoval, že pokiaľ dovolateľ tvrdí, že komplementár poškodzoval záujmy spoločnosti SKKB, k.s. môže využiť svoje právo podať voči nemu žalobu o náhradu škody zodpovedajúcej výške sumy, o ktorú sa takýmto údajným konaním ponížil jeho podiel na zisku.

názoru komplementára spoločnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie, a ani rozhodnutie odvolacieho súdu v žiadnom smere nenapĺňajú znaky arbitrárnosti a nevybočujú z medzí stanovených Ústavou Slovenskej republiky, procesných, či iných predpisov. Uviedol, že dovolateľ ani v náznakoch nepreukázal na základe čoho a akým spôsobom mal komplementár spôsobiť škodu spoločnosti. Argument zmätočnosti v rozhodovaní súdu prvej inštancie považoval komplementár za špekulatívny, pričom ani nezakladá nijakú nelogickosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. 10.

prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p."), ktorý sa vzťahuje na konania v niektorých veciach právnických osôb počnúc od 1. júla 2016 (§ 1 a § 304 a nasl. C. m. p.), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 395ods.

2 C. m. p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11.

§ 2ods.

l C. m. p. na konania

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")] po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v súlade s ustanovením § 429 ods. 2 písm. a/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie JUDr. P. O., komanditistu spoločnosti SKKB, k.s. nie je dôvodné a dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
2. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá C. s. p. (

ktorých ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O. s. p.

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
2. V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.).

§ 239ods.

2 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

1. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených uznesení nemá. V prejednávanej veci Krajský súd v Žiline uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina, ktorým obchodnú spoločnosť SKKB, k.s., so sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, IČO: 44 884 541 zrušil bez likvidácie. V zmysle ust. § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné.
2. Dovolanie by v predmetnom prípade bolo prípustné, iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p., ktoré je dovolací súd povinný skúmať (§ 242 ods. 1 O. s. p.) bez ohľadu na to, či ich dovolateľ namietal alebo nie. Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ O. s. p. nenamietal, a keďže vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo, zameral sa dovolací súd na vady konania

§ 237ods.

1 písm. f/ a písm. g/ O. s. p. označené dovolateľom v dovolaní. 18. V čom videl dovolateľ vady konania

§ 237ods.

1 písm. f/ a g/ O. s. p. v dovolaní bližšie nešpecifikoval a existenciu týchto vád nezistil ani dovolací súd. 19. Dovolací súd vychádzajúc z obsahu dovolania, v ktorom dovolateľ namietal svojvôľu, arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia č. 2 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016), v zmysle ktorého nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, to však bez ďalšieho neznamená, že nedostatočné (nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania smerujúceho proti nemu. Skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne, preto bez ďalšieho neodníma účastníkovi konania možnosť pred súdom konať. Celkom výnimočne sa môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Len v takomto výnimočnom prípade môže uvedená okolnosť zakladať prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p., lebo len takto charakterizovaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv. inej vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). O takýto výnimočný prípad však v prejednávanej veci nejde.

1. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd jasne, stručne, logicky a vecne odôvodnil svoje závery, pričom sa podrobne zaoberal aj všetkými podstatnými námietkami dovolateľa uvedenými v odvolaní. Uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina potvrdil z dôvodu, že ani pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní nevyšlo najavo, že obchodná spoločnosť SKKB, k.s. má obchodný majetok, a teda že majetnosť obchodnej spoločnosti SKKB, k.s. odvolateľ nepreukázal. Ďalej tiež odvolací súd uviedol, že dôkazy neboli vykonané, pretože tieto neboli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ich vykonanie taktiež nepovažoval za relevantné, s poukazom aj na samotný charakter nesporového konania. Takisto uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa základné kritéria v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a preto nemožno konštatovať odňatie možnosti dovolateľa konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
2. K ďalšej námietke dovolateľa týkajúcej sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov dovolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov

návrhov alebo predstáv dovolateľa nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Na tomto mieste ale dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že súdy nižších inštancií správne poukázali na nesporový charakter konania o zrušenie spoločnosti, ktoré je ovládané vyšetrovacou zásadou a nestoja tu proti sebe dve strany. Aj predkladanie dôkazov a ich vykonávanie sa riadi zásadami uplatňujúcimi sa v nesporových konaniach. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zrušenie spoločnosti a súd prvej inštancie, a aj odvolací súd postupovali v súlade s § 68 Obchodného zákonníka a v tomto smere aj posudzovali predložené dôkazy. Správny bol tiež záver ku ktorému oba súdy dospeli, a to že dovolateľ sa mohol svojho práva na náhradu domáhať v sporovom konaní žalobou o náhradu škody. Navyše súd dostatočne odôvodnil, ktoré z dôkazov nevykonanal a aj z akých dôvodov. Odvolací súd (ani súd prvej inštancie) preto nevykonaním dôkazu, navrhovaného dovolateľom, ho nevylúčili z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p.

1. Iná vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak aj nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia a o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
2. Dovolací súd ďalej poukazuje na dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. c/ O. s. p., t. j., že dovolaním napadnuté uznesenie sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý takisto dovolateľ bližšie nešpecifikoval. Dovolací súd uvádza, že nesprávne práve posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo o sebe ale prípustnosť dovolania nenakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo). 24. So zreteľom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade dovolanie dovolateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

§ 239O. s.

p. prípustné a vady uvedené v § 237 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O. s. p. (ani žiadne iné procesná vady v zmysle citovaného ustanovenia) zistená neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie JUDr. P. O., komanditistu spoločnosti SKKB, k.s.

§ 447písm.

c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol.

1. So zreteľom na odmietnutie dovolania, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
2. O povinnosti nahradiť trovy konania dovolací súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 C. m. p. nerozhodoval, keďže návrh nebol podaný.
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.