Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/15/2017 Identifikačné číslo spisu: 6707214357 Dátum vydania rozhodnutia: 31.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

výpisu registra Štatistického úradu SR (č. l. 812), k dátumu vzniku 01.01.1993, aj keď v takejto podobe do obchodného registra zapísané nebolo. Z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 12.07.2015 (č. l. 781), doručeného súdu dňa 27.07.2015 vyplýva, že Štatistický úrad SR pridelil IČO: 17 067 308 odštepnému závodu Kežmarok VLM, š.p. na základe žiadosti zriaďovateľa štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, ktorým bolo Ministerstvo obrany SR a na základe dokladu, ktorým je v prílohe predložený výpis z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl. č. 10080/P, z ktorého vyplýva, že odštepný závod Kežmarok VLM, š.p. so sídlom Baštová 18 bol do podnikového registra zapísaný už k dátumu 29.11.1989. Aj keď vo výpise z obchodného registra priloženom Štatistickým úradom SR nie je uvedené už žiadne identifikačné číslo odštepného závodu Kežmarok, pretože bolo medzitým vymazané, z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl. č. 53/P vyplýva, že pre odštepný závod Kežmarok bolo od začiatku jeho vzniku a jeho zápisu do oddielu Pš pôvodne spis 63l/S (č. l. 788), t. j. od 29.11.1989, ku ktorému dátumu bol zapísaný do podnikového registra aj štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR tak,

úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vl. č. 115/S (č. l. 10 a nasl.), pridelené IČO: 36 461 393, ktoré bolo pre neho legálne zapísané až do jeho zrušenia a výmazu z obchodného registra, teda do 12.01.

2. Zo zakladacej listiny Ministerstva obrany SR zo dňa 30.12.1992 (č. l. 786) a žiadosti Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. o zápis do podnikového registra (č. l. 788) vyplýva, že zápis štátneho podniku do obchodného registra bol vykonaný Okresným súdom Banská Bystrica v oddieli Pš 63l/S ku dňu 01.01.1993 s tým, že k štátnemu podniku Vojenské lesy a majetky SR bolo zapísané IČO: 31 577 920, t. j. to isté, ktoré mu bolo pridelené pôvodne a ktoré zostalo nezmenené od jeho prvého zápisu do podnikového registra, t. j. od 29.11.1989 zrejme z dôvodu, že do novembra 1989 boli Vojenské lesy a majetky SR súčasťou koncernu so sídlom v Prahe tak,

výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov (č. l. 779) pri údajoch o ďalších právnych skutočnostiach, pri ktorých je uvedené, že odštepný závod Kežmarok ako vnútorná organizačná jednotka bol od 08.10.1991 do 01.03.1994 súčasťou štátneho podniku s názvom Vojenské lesy a statky, koncern, so sídlom Praha 6, Pod Juliskou 5, IČO: 002 205, starý spis Pš 162 a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky došlo k jeho osamostatneniu a znovuzápisu.

1. Odvolací súd nahliadnutím do starého spisu Pš 162 zistil, že sa v ňom nenachádzajú listinné dôkazy o tom, že by odštepný závod bol v období od 08.10.1991, resp. od 28.11.1989 do 01.03.1994 vnútornou organizačnou jednotkou Vojenských lesov a statkov, koncern, Praha. Naopak, z obsahu tohto spisu vyplýva, že minimálne od 01.01.1993 bol už odštepný závod Kežmarok vnútornou organizačnou jednotkou Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Pliešovce, čo vyplýva aj z čl. 9 a 17 organizačného poriadku štátneho podniku vyhotoveného 31.12.1992 (č. l. 790), z ktorého vyplýva, že štátny podnik sa člení na riaditeľstvo štátneho podniku a na závody, okrem iných aj odštepný závod Kežmarok, ktoré sú vnútornými organizačnými jednotkami štátneho podniku. Ich funkčná samostatnosť je určená rozdelením pôsobnosti a kompetenčnosti stanovenou organizačným poriadkom štátneho podniku, pravidlami vnútropodnikového ekonomického riadenia tak, že odštepné závody sú oprávnené jednať a vystupovať v právnych vzťahoch menom štátneho podniku vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú vlastnej činnosti odštepného závodu v rozsahu im zvereného majetku. Podľa čl. 19 organizačného poriadku odštepný závod riadi riaditeľ odštepného závodu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá riaditeľovi štátneho podniku a je oprávnený menom štátneho podniku riešiť všetky právne náležitosti týkajúce sa odštepného závodu. Podľa čl. 25 písm. b/ organizačného poriadku uzatvára zmluvy menom štátneho podniku odštepný závod so všetkými obchodnými partnermi mimo oblasť dovozu materiálu a investícií podľa čl. 25 písm. a/.
2. Z oznámenia Štatistického úradu SR tiež vyplýva, že pridelenie, ako aj zrušenie IČO: 17 067 308 organizačnej zložke podniku s názvom Vojenské lesy a majetky SR, š.p., odštepný závod Kežmarok vykonal Štatistický úrad SR na základe žiadosti zriaďovateľa súlade s vtedy platným § 34 zákona č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že odštepný závod Kežmarok mal v období od 01.01.1993 do 24.06.1999 pridelené dve identifikačné čísla, a to IČO: 17 067 308 a IČO: 36 461 393, v dôsledku čoho došlo dňom 24.06.1999 k zrušeniu jedného z nich Štatistickým úradom SR, a to IČO: 17 067 308, ktoré počas jeho riadnej a legálnej registrácie platilo, aj keď do obchodného registra zapísané nebolo, čo však neznamená, že by ho odštepný závod nebol oprávnený v obchodnom styku používať. Naďalej však zostalo pre odštepný závod Kežmarok v platnosti aj identifikačné číslo, ktoré bolo zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, a to IČO: 36 461 393, ktoré bolo odštepnému závodu Kežmarok pridelené od dátumu 29.11.1989 s účinkami platnosti do 12.01.2005, kedy došlo k zmene zápisu odštepného závodu Kežmarok v registri Okresného súdu Prešov tak, že odštepný závod Kežmarok bol z oddielu Pš (register štátnych podnikov) ex offo vymazaný, avšak k tomu istému dňu bol zapísaný do oddielu Po (register zahraničných právnických osôb), preto k jeho výmazu z obchodného registra, a teda k zániku nikdy nedošlo. Odštepný závod Kežmarok naďalej právne existoval, avšak od tohto dátumu už nemá v registri zapísané identifikačné číslo.
4. Z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 22.07.2015 vyplýva, že pridelenie a následné zrušenie IČO: 36 461 393 pre odštepný závod Kežmarok vykonal Okresný súd Prešov v súlade s § 27 ods. 5 zákona č. 540/2001 o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
5. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval, že napriek nesprávne uvedenému identifikačnému číslu odštepného závodu Kežmarok ako organizačnej zložky právnickej osoby štátneho podniku VLM ako dodávateľa drevnej hmoty pre právneho predchodcu navrhovateľa v rámcovej zmluve, boli v čase jej uzatvárania dňa 09.01.2003 odštepný závod Kežmarok, ako aj pplk. P.. Z. D., ktorý bol do funkcie riaditeľa odštepného závodu Kežmarok vymenovaný riaditeľom štátneho podniku podľa dekrétu zo dňa 31.12.1992 (č. l. 789) dňom 01.01.1993 tak, ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spis Pš 63 l/S (č. l. 797) v znení opravného uznesenia (č. l. 798), riadne zapísaní v obchodnom registri a podľa dekrétu o odvolaní zo dňa 13.02.2004 bol pplk. P.. Z. D. z funkcie riaditeľa odvolaný až ku dňu 16.02.
6. Pplk. P.. Z. D. bol preto dňa 09.01.2003 osobou oprávnenou na podpísanie rámcovej zmluvy a jej dodatkov.
7. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku odvolací súd poukázal na príslušné články Rámcovej zmluvy uzavretej dňa
9. 2003, Dodatok č. 2 k rámcovej zmluve, výsluch P.. A. D. a P.. A. A., znalecké dokazovanie grafológom z odboru písmoznalectva Mgr. Danielou Novosadovou nariadené na preukázanie pravosti podpisu P.. D. na Dohode zo dňa 03.12.2004 a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.
10. Pri právnom posúdení veci vychádzal z § 10 ods. 3 zákona č. 11/1990 Zb. o štátnom podniku v znení ku dňu 09.01.2003, § 19 O. s. p., § 20 ods. 2, prvá veta OZ, § 20a ods. 2 OZ, § 7, § 13 ods. 5 ObchZ, § 34 ods. 1 zákona č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení ku dňu 01.01.1993, § 27 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zákona č. 540/2001 Z. z. v znení ku dňu 12.01.2005, § 544 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu 09.
11. 2003, § 545 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1, 3 a 4 OZ, § 269 ods. 2, § 409 ods. 2, § 448 ods. 2 a § 369 ods. l ObchZ.
12. Odvolací súd v zmysle právneho názoru vyjadreného v náleze Ústavného súdu SR pred preskúmaním veci na základe odporcom podaného odvolania zisťoval, či sú splnené základné podmienky pre konanie vo veci, a teda či má odporca spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda procesnú spôsobilosť, súčasne či má aj spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda hmotnoprávnu spôsobilosť. Poukázal na § 19 O. s. p. a konštatoval, že podnikaním právnických osôb sa rozumie aj podnikanie prostredníctvom ich organizačných zložiek umiestnených na území Slovenskej republiky. Oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky vzniká právnickej osobe, ako aj jej organizačným zložkám dňom zápisu do obchodného registra v Slovenskej republike. Vo všetkých záležitostiach, ktoré sú vymedzené organizačným poriadkom a zákonom, je organizačná zložka nositeľom práv a povinností, ktoré jej štátny podnik zveril, pričom právnu subjektivitu, a teda spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania má len právnická osoba, a teda štátny podnik, nie jej organizačná zložka, t. j. odštepný závod Kežmarok.
13. Odvolací súd uviedol, že navrhovateľ v návrhu, súdu doručenom dňa 14.12.2007, správne označil za účastníka konania na strane odporcu právnickú osobu, a to Vojenské lesy a majetky SR, š.p. a správne označil aj jej IČO: 31 577 920 tak,

§ 79ods.

l O. s. p., vrátane ďalších údajov potrebných k identifikácii účastníka súdneho konania, a to napriek tomu, že údaj o tom, že sa vec týka organizačnej zložky, zákon nevyžaduje. Označenie účastníka na strane odporcu korešponduje s výpisom z obchodného registra pre právnickú osobu - štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR, preto nie je žiadna pochybnosť o tom, koho navrhovateľ v prejednávanej veci žaloval. Odvolací súd preto zastal názor, že podmienka spôsobilosti odporcu byť účastníkom konania tak, ako ju vyžaduje § 19 O. s. p., bola splnená, preto nebol daný dôvod na to, aby odvolací súd konanie o návrhu navrhovateľa pre nedostatok spôsobilosti na strane odporcu byť účastníkom konania, ktorú podmienku podľa § 103 O. s. p. skúma všeobecný súd v každom štádiu konania ex offo, a teda aj odvolací súd, zastavil v zmysle § 104 ods. 1 O. s. p..

1. Odvolací súd sa ďalej zaoberal tou skutočnosťou, či tak, ako to uviedol Ústavný súd SR v odôvodnení svojho nálezu na str. 11, mohla byť dňa 09.01.2003 platne uzatvorená rámcová zmluva, ak ju za odporcu podpísal P.. Z. D. ako riaditeľ organizačnej zložky Kežmarok, ktorý pôsobil v tejto funkcii od 18.01.1993 do 16.02.2004 ako vedúci organizačnej zložky Kežmarok, jednej z organizačných zložiek odporcu a keď táto právnická osoba, ktorej bolo pridelené IČO: 17 067 308 s obchodným menom Vojenské lesy a majetky SR, š.p., odštepný závod s adresou sídla Baštová 18, 060 01 Kežmarok zanikla ešte 24.06.1999, t j. 3,5 roka pred uzavretím rámcovej zmluvy, z ktorej mal navrhovateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
2. Odvolací súd za účelom zistenia skutočnosti, prečo bolo tomu istému odštepnému závodu Vojenské lesy a majetky SR, š.p. so sídlom Baštová 18, Kežmarok pridelené ku dňu 01.01.1993 ďalšie identifikačné číslo 17 067 308, keď už tento istý odštepný závod v Kežmarku mal od 29.11.1989 pridelené identifikačné číslo 36 461 393 a toto ako jediné bolo počas celého obdobia, až do výmazu ku dňu 12.01.2005, zapísané v obchodnom registri Okresného súdu Prešov pre odštepný závod Kežmarok, rovnako ako bol zapísaný vo funkcii riaditeľa a nie vedúceho odštepného závodu aj pplk. P.. Z. D. (č. l. 813), nahliadol na Okresnom súde Banská Bystrica do starého spisu Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. Pliešovce, oddiel Pš 115/S, z ktorého si vyhotovil u relevantných listinných dokladov fotokópie založené v súdnom spise vrátane úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, vložka č. 115/S, odd. Pš pre Vojenské lesy a majetky SR, š.p. (č. l. 10) a doplnil do spisu aj úplné výpisy z obchodného registra Okresného súdu Prešov, vl. č. 53/P, odd. Pš a vl. č. 10080/P, odd. Po, ako aj výpisy z registra organizácií Štatistického úradu SR pre odštepný závod Kežmarok, vrátane odpovede Štatistického úradu SR, z ktorých zistil, že Štatistický úrad SR pridelil identifikačné číslo organizačnej zložke Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., a to odštepný závod Kežmarok už pri jeho zápise do podnikového registra ku dňu 29.11.1989 pod č. 36 461
3. K dátumu 01.01.1993, kedy š.p. Vojenské lesy a majetky SR požiadali Štatistický úrad SR o pridelenie IČO pre odštepný závod Kežmarok opätovne, pretože podali návrh na jeho zápis do obchodného registra ku dňu 01.01.1993, postupoval Štatistický úrad SR v súlade s § 34 zákona č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike vo vtedy platnom znení. Odštepný závod Kežmarok sa stal vnútornou organizačnou jednotkou Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. so sídlom v Pliešovciach najneskôr od 01.01.1993 tak,

úplného výpisu z obchodného registra pre právnickú osobu - š.p. Vojenské lesy a majetky SR, vl. č. 115/S. Zrejme nedostatočnou evidenciou Štatistického úradu SR došlo na základe žiadosti právnickej osoby š.p. Vojenské lesy a majetky SR k prideleniu ďalšieho identifikačného čísla pre odštepný závod Kežmarok ku dňu 01.01.1993, ku ktorému bol zapísaný aj dátum vzniku tohto odštepného závodu, a to č. 17 067 308 napriek tomu, že tomuto istému odštepnému závodu už ku dňu vzniku š.p. Vojenské lesy a majetky SR, t j. ku 29.11.1989 bolo prv pridelené IČO: 36 461

1. Z výpisu registra organizácií Štatistického úradu SR vyplýva, že takto duplicitne pridelené identifikačné číslo pre odštepný závod Kežmarok bolo štatistickým úradom vymazané z registra organizácií dňa 24.06.
2. Štatistický úrad SR pridelil toto duplicitné IČO odštepnému závodu Kežmarok na základe žiadosti zriaďovateľa Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. a dokladu o tom, že táto organizačná zložka bola zapísaná do obchodného registra.
3. Poukázaním na § 10 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, § 13 ods. 5 a § 7 ods. 1 ObchZ odvolací súd uviedol, že v čase uzatvorenia rámcovej zmluvy, t. j. ku dňu 09.01.2003 bol pre odštepný závod Kežmarok ako organizačná zložka Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. riadne zapísaný v obchodnom registri odd. Pš, vl. č. 53/P Okresného súdu Prešov, za ktorý mohol konať a podpisovať všetky právne úkony tak,

organizačného poriadku š.p. Vojenské lesy a majetky SR, Pliešovce, čl. 9, 16 a 25 riaditeľ, a to napriek tomu, že ako štatutárny orgán sa vo výpise z obchodného registra uvádza vedúci podniku (organizačnej zložky podniku). Údaj vo výpise z obchodného registra pri zastupovaní za odštepný závod Kežmarok obsahuje pojem riaditeľ P.. Z. D., ktorý bol oprávnený za organizačnú zložku podniku, a to odštepný závod Kežmarok konať, či už ako jeho riaditeľ alebo vedúci až do jeho odvolania, ku ktorému došlo 16.02.2004, t. j. po tom, ako bola podpísaná rámcová zmluva a dodatky k nej, ktoré za odporcu oprávnene podpisoval P.. Z. D..

1. Podľa zistenia súdu k výmazu odštepného závodu Kežmarok z obchodného registra Prešov tak, ako to uviedol Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu na str. 11 nálezu, nikdy nedošlo a nestalo sa tak ani ku dňu 24.06.1999, pretože k tomuto dňu došlo len k výmazu duplicitne zapísaného identifikačného čísla pre odštepný závod Kežmarok, pričom mu naďalej zostalo pridelené riadne zapísané IČO: 36 461 393, ktoré bolo zapísané až do 12.01.
2. Rovnako naďalej bol v obchodnom registri zapísaný ako štatutárny orgán organizačnej zložky oprávnený konať za odštepný závod Kežmarok v mene štátneho podniku P.. Z. D., ktorý bol oprávnený podpísať v januári 2003 nielen rámcovú zmluvu, ale aj v decembri 2003 dodatky k nej.
3. Zo zistení odvolacieho súdu tak vyplýva, že navrhovateľ nepodal žalobu proti subjektu nespôsobilému byť účastníkom konania, pretože žalobu mohol podať navrhovateľ len voči právnickej osobe, a to š.p. Vojenské lesy a majetky SR, a nie samostatne len voči organizačnej zložke, a to odštepnému závodu Kežmarok, pričom právnická osoba š.p. Vojenské lesy a majetky SR, ako aj jej odštepný závod Kežmarok existuje nepretržite od dátumu 29.11.1989 až k dnešnému dňu, a to napriek tomu, že pri odštepnom závode Kežmarok došlo k 12.01.2005 k výmazu jeho zápisu ex offo z oddielu obchodného registra Pš a súbežne k jeho zápisu do iného oddielu toho istého obchodného registra Okresného súdu Prešov, a to Po z jediného dôvodu, že odštepný závod Kežmarok bol nesprávne zapísaný do iného oddielu, než mal byť. Neznamená to však, že by z tohto dôvodu došlo k jeho výmazu z obchodného registra, a tým k jeho zániku. Vzhľadom k tomu, že od 01.01.2002 sa IČO používa len pre identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa, nie je už pri odštepnom závode Kežmarok zapísané od 12.01.2005 žiadne IČO.
4. Odvolací súd doplnil, že identifikačné číslo pridelené právnickej osobe, ale aj jej organizačným zložkám má najmä evidenčný význam, pričom podnikateľovi a právnickej osobe sa prideľuje vždy len jedno identifikačné číslo. Pre odštepný závod alebo vnútornú organizačnú jednotku vytvorí úrad samostatné identifikačné číslo z identifikačného čísla právnickej osoby, ktorej je odštepný závod súčasťou, a to z poradového čísla. Poukázal na § 27 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, podľa ktorého ak dôjde k prideleniu nesprávneho identifikačného čísla, zabezpečí nápravu ten orgán, ktorý nesprávne identifikačné číslo pridelil. Uviedol tiež, že z § 7 ods. l ObchZ vyplýva, že pri prevádzkovaní odštepného závodu sa požíva len obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod, pričom jeho bližšia identifikácia identifikačným číslom, ktoré mu bolo pridelené, nie je nevyhnutná na to, aby bol ním vykonaný právny úkon platným právnym úkonom. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené vyslovil názor, že ak by aj nebolo v Rámcovej zmluve a dodatkoch k nej uvedené pri označení dodávateľa drevnej hmoty žiadne identifikačné číslo odštepného závodu, nemalo by to za následok neplatnosť rámcovej zmluvy a ani jej dodatkov. Rámcovú zmluvu podpísal za odporcu vedúci odštepného závodu vo funkcii jej riaditeľa, P. D.X. tak,

výpisu z obchodného registra, ktorý bol na podpisovanie právnych úkonov splnomocnený právnickou osobou, a to štátnym podnikom, ktorá skutočnosť vyplýva aj z organizačného poriadku štátneho podniku N.. Na základe takto uzavretej rámcovej zmluvy mohol preto vzniknúť nie procesnoprávny vzťah, ako to uviedol Ústavný súd SR na str. 11 svojho nálezu, ale hmotnoprávny vzťah, obsahom ktorého bolo okrem iného aj dojednanie zmluvných sankcií, a to zmluvnej pokuty, zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Vznikom právneho úkonu, a to dohody o zmluvnej pokute, ale aj podpísaním rámcovej zmluvy zmluvnými stranami na takýto úkon oprávnenými, ako aj platnosťou takéhoto dojednania, sa okresný súd v rámci prvostupňového konania podrobne zaoberal a porušenie povinností vyplývajúcich z čl. 8 rámcovej zmluvy odporcom riadne odôvodnil. Skutočnosť, že rámcovú zmluvu nepodpísala osoba oprávnená konať za odštepný závod Kežmarok, odporca v priebehu prvostupňového, ale ani opakovaného odvolacieho konania vo svojich odvolaniach nikdy nenamietal a táto ani nebola sporná. Vzhľadom k tomu, že identifikačné číslo právnickej osoby a ani jej organizačnej zložky nie je zákonnou podmienkou pre uzatváranie právnych úkonov - zmlúv medzi podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, a už vôbec nie pri odštepnom závode Kežmarok, ktorý je len vnútornou organizačnou jednotkou právnickej osoby a ako samotný by nemohol platne uzavrieť žiadnu zmluvu, a teda vždy ju môže uzavrieť len v mene právnickej osoby, a to š.p. VLM, nemohlo mať nesprávne uvedené identifikačné číslo odštepného závodu za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, keďže z právneho úkonu nesporne vyplýva, že ho uzatváral vedúci organizačnej zložky v mene štátneho podniku.

1. Odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôraznil, že sa pridržiava právneho názoru vysloveného vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 43Cob/166/2012-564, na odôvodnenie ktorého v podrobnostiach odkazuje a od ktorého nemá žiaden dôvod sa odchýliť, pretože k nemu dospel po dôslednom preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
2. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci okresným súdom v tom, že odporca v konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, a to, že v dohode zo dňa 03.12.2004 zmluvné strany pre rok 2004 platne dohodli neúčtovanie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako odberateľom drevnej hmoty za nedodaný rozdiel v množstve drevnej hmoty, ktorý vznikol oproti množstvu dohodnutému v rámcovej zmluve zo dňa 09.01.
3. K dôkazu, ktorý odporca predložil na preukázanie svojho tvrdenia, a to fotokópiu dohody zo dňa 03.
4. 2004, odvolací súd totožne so súdom prvého stupňa uviedol, že táto je natoľko nečitateľnou kópiou, že na jej základe nie je možné vykonať znalecké dokazovanie grafológom z odboru písmoznalectva, ktorý by ako priamy dôkaz mohol vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu P.. D., že takúto dohodu s odporcom nepodpísal a že podpis na tejto listine nie je jeho. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazu listinou - dohodou zo dňa 03.12.2004, ktorú odporca predložil len vo fotokópii, postupoval v súlade s § 129 O. s. p., keď účastníkov konania oboznámil s obsahom tejto listiny a keď odoprcu vyzval na predloženie jej originálu, ktorý bol potrebný pre vykonanie znaleckého dokazovania. Vzhľadom k tomu, že originál predmetnej listiny neexistuje, pretože podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu bol odcudzený spolu s jeho vozidlom, nie je v konkrétnom prípade možné určitým hmotným predmetom vykonať dôkaz listinou. Navrhovateľ v konaní namietal jej obsah, a teda neexistenciu dohody o neúčtovaní zmluvnej pokuty, ako aj jej pravosť, pričom tvrdil, že dohoda takéhoto znenia ním vystavená a ani podpísaná nebola. Poukázaním na § 134 O. s. p. odvolací súd uviedol, že u verejných listín, ktoré majú charakter osvedčenia alebo potvrdenia, je potrebné hodnotiť nielen ich pravosť, t. j. či pochádzajú od vystaviteľa, ale aj pravdivosť ich obsahu, to znamená správnosť listiny. Pri súkromných listinách, akou je aj dohoda predložená žalovaným vo fotokópii, musí súd skúmať jej pravosť, a teda či pochádza od vystaviteľa a rovnako musí skúmať aj správnosť obsahu. Poukázal na zásadný rozdiel medzi verejnou a súkromnou listinou, ktorý spočíva v jej dôkaznej sile. Pravá verejná listina môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a navrhne dôkazy, ktorými bude preukázaná nepravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine stačí „formálne popretie" jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť preukázané súkromnou listinou. Keďže navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, poprel pravosť a aj správnosť súkromnej listiny - dohody zo dňa 03.12.2004 platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil ako dôkaz, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno s tým, že nesie aj procesné nepriaznivé následky toho, že sa mu v konaní nepodarí preukázať pravosť či správnosť tejto súkromnej listiny ako dôkazu na svoje tvrdenia. V tejto súvislosti je dôležitá aj tá skutočnosť, že je to odporca, ktorý zo skutočností uvedených v dohode zo dňa 03.12.2004 vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky, konkrétne neplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti dohodnutej v čl. 8 rámcovej zmluvy, t. j. za nedodanie takého množstva drevnej hmoty, na aké sa v roku 2004 zaviazal.
5. K zmluvnej pokute, ktorá je obsahom čl. 8 rámcovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, odvolací súd uviedol, že táto bola dohodnutá v súlade s § 300 až 302 ObchZ a nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v § 544 a 545 OZ, čo znamená, že zmluvná pokuta dohodnutá v rámci obchodnoprávneho vzťahu, keď obaja účastníci tohto zmluvného vzťahu sú podnikatelia, sa riadi relevantnými ustanoveniami tak Občianskeho, ako aj Obchodného zákonníka. Prvou podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou pokutou zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka a dlžníkom o zmluvnej pokute. Dohoda o zmluvnej pokute môže byť súčasťou inej dohody, z ktorej vznikol zabezpečený záväzok, ale môže byť dohodnutá aj mimo takejto dohody, prípadne súčasne s ňou. Podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je vždy jej písomná forma tak,

§ 544ods.

2 OZ. Ďalšou podmienkou platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych úkonov podľa § 37 ods. l OZ vymedzený určite a zrozumiteľne. Porušenie zmluvného záväzku ako podmienka vzniku záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu je v občianskoprávnej úprave zmluvnej pokuty upravené ako porušenie zavinené, ktoré sa predpokladá a ak sa chce zodpovednosti za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaný zbaviť, musí dokázať, že porušenie povinnosti nezavinil. Zodpovednosť za porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou subjektívnou, čím sa líši od úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ktorá je zodpovednosťou objektívnou tak,

§ 300Obch

Z.

1. Poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdoV/4/2003 a sp. zn. 4Obdo/4/99 z
3. 2000 odvolací súd vo vzťahu k dohode o zmluvnej pokute obsiahnutej v čl. 8 rámcovej zmluvy konštatoval, že táto je v písomnej forme, je v nej určená výška pokuty, a to 500,-Sk za m3 nedodanej drevnej hmoty a je v nej dohodnutá aj zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyslovil názor, že záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu žalovaným bol dohodnutý v rámcovej zmluve medzi oboma účastníkmi sporu platne, pričom na jej platnosť nemá vplyv ani tá skutočnosť, ktorú tvrdil žalovaný v odvolaní, že strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, ktorý postup neodporuje zásadám poctivého obchodného styku.
4. K argumentácii odporcu o tom, že rámcovú zmluvu uzavretú dňa 09.01.2003 považuje za absolútne neplatný právny úkon, odvolací zdôraznil, že súd skúma absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo len v tom prípade, ak vyjdú v konaní najavo také skutočnosti, ktoré by jednoznačne nasvedčovali, že rámcová zmluva nebola uzatvorená dňa 09.01.2003, ale v iný deň, napr. predložením osvedčenia od notára, príp. iným relevantným dôkazom, alebo že by bola neplatná z iných, v zákone stanovených dôvodov (§ 39 OZ). Uviedol, že konanie odporcu pred, ale aj po dátume 09.01.2003, kedy ešte za odporcu podpisoval právne úkony brat právneho predchodcu navrhovateľa ako oprávnená osoba, ale už aj za pôsobnosti nového vedúceho odštepného závodu žalovaného P.. A. v roku 2004 a v ďalších rokoch, nasvedčuje tomu, že odporca sa od začiatku správal tak, že rámcová zmluva uzavretá medzi ním a navrhovateľom je platným právnym úkonom, inak by nebol podpisoval dodatky k právnemu úkonu - rámcovej zmluve (Dodatok č. 2, 3 k rámcovej zmluve). Aj sporná dohoda zo dňa 04.03.2012 bola označená samotným odporcom ako dodatok k rámcovej zmluve a P.. A., ktorý svoj podpis nespochybnil, ho podpísal bez výhrad. P.. A. podpisoval aj dodatok z toho istého dňa, v ktorom zmluvné strany podpísali neúčtovanie zmluvnej pokuty pre rok
5. Odvolací súd preto zaujal právny názor, že pri uzatváraní rámcovej zmluvy účastníkmi sporu dňa 09.01.2003 bol dodržaný proces uzatvorenia zmluvy, ktorý pozostáva z dvoch jednostranných právnych úkonov, ktorými sú návrh zmluvy a prijatie návrhu. Návrh na uzavretie zmluvy tak, ako to právny zástupca v priebehu konania potvrdil, bol vyhotovený odporcom a z rámcovej zmluvy vyplýva vôľa oboch strán byť viazaný touto dohodou v prípade jej prijatia druhou stranou. Poukázal na to, že Občiansky, ako aj Obchodný zákonník upravujú konkrétne zmluvné typy, ktoré môžu zmluvné strany uzatvárať, pričom zmluvná sloboda strán je vyjadrená aj v tom, že účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá v uvedených zákonoch upravená nie je. Táto skutočnosť vyplýva z § 269 ods. 2 ObchZ, ktorá právna úprava je určená najmä podnikateľom. Aj nepomenovaná zmluva, za ktorú je možné považovať aj rámcovú zmluvu, ak má byť platným právnym úkonom, musí byť podľa § 37 OZ určitá, pričom § 269 ods. 3 ObchZ umožňuje, aby zmluva vznikla aj bez dohody o určitej časti zmluvy za predpokladu, že v zmluve sa strany dohodnú na spôsobe, akým sa chýbajúci obsah zmluvy určí. Dohoda sa môže týkať tak podstatných, ako aj nepodstatných náležitostí zmluvy, musí z nej však byť zrejmé, ktoré chýbajúce náležitosti sa musia určiť a akým spôsobom. Poukázaním na judikatúru slovenských súdov a právne názory odbornej verejnosti (Obchodný zákonník,
6. komentár, Bratislava, Ovečková akol., s. 29) odvolací súd vyslovil, že zmluva je platne uzavretá už dohodou zmluvných strán o tom, že určitá časť zmluvy bude určená dodatočne.
7. Odvolací súd mal ďalej za to, že zmluvné strany sa v januári 2003 v zmluve, ktorú nazvali rámcová zmluva dohodli tak, že dodávateľ dodá navrhovateľovi za obdobie rokov 2003 až 2007 každoročne 14.000 m3 dreva, sortiment ktorého strany presne určili a rovnako určili aj spôsob, akým sa bude určovať cena za dodanú drevnú hmotu. Počítali aj s tým, že sa budú uzatvárať kvartálne kúpne zmluvy, v ktorých odporca ako dodávateľ na základe dohodnutého spôsobu určí aktuálnu cenu vychádzajúcu z jeho cenníka, na určenie ktorej nemal navrhovateľ žiaden vplyv. Takáto dohoda o tom, že cena bude určená dodatočne, je v súlade s § 409 ods. 2 ObchZ, preto odvolací súd nemohol súhlasiť s tvrdením odporcu, že k riadnej dohode o cene v rámcovej zmluve nedošlo. Naopak, cena je v nej riešená tak, že bol dohodnutý aj spôsob, akým ju bude dodávateľ tvoriť, pričom jej aktuálnu výšku nemohol žalobca ovplyvniť. Ak teda odporca ako dodávateľ nedodal v roku 2004 navrhovateľovi z dohodnutého množstva 14.000 m3 množstvo 10.702,10 m3, porušil tak povinnosť, na ktorú sa písomne zaviazal v rámcovej zmluve, pri ktorej nie je dôležitý názov, ale jej obsah. V dôsledku uvedeného vzniklo navrhovateľovi právo v súlade s § 300 a nasl. ObchZ a § 524 a nasl. OZ vyúčtovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške, ktorú odporca v priebehu konania nenamietal. V prípade, že by bol odporca záväzok splnil, nebol by mal navrhovateľ dôvod zmluvnú pokutu za rok 2004 účtovať. Poukázaním na § 272 ods. 1 a 2 ObchZ odvolací súd uviedol, že odporca v konaní nepreukázal, že k zmene rámcovej zmluvy ohľadom zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. 8 došlo písomným právnym úkonom, ktorý by bol platný a ktorý by bol podpísaný konajúcou osobou - právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že dohodou zo dňa 03.12.2004 došlo k platnej zmene čl. 8 rámcovej zmluvy tak, že tento článok sa pre rok 2004 nepoužije a navrhovateľ si zmluvnú pokutu za rok 2004 nebude účtovať a ani vymáhať.
8. K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní ohľadne nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (spočívajúcim v tvrdení, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťami vyplývajúcimi z podania odporcu zo dňa 25.05.2012, ani s návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany odporcu a rovnako nezdôvodnil, prečo považoval dôkazy navrhované odporcom za nepodstatné), odvolací súd skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom z neho vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktorými sa pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd riadil. Jeho právne závery vychádzajú zo skutkových zistení a sú v ňom uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver súdu o opodstatnenosti žalobcovho nároku. Nesúhlasil s tvrdením odporcu o tom, že súd je povinný vyhovieť návrhom na doplnenie dokazovania, a teda vykonať znalecké dokazovania z odboru písmoznalectva opätovne. Uviedol, že je na všeobecnom súde, aby zvážil, ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a posúdiť dôvodnosť návrhu strán na doplnenie dokazovania, čo prvostupňový súd aj urobil. Súčasne zdôvodnil, prečo dôkazy navrhnuté žalovaným nevykonal a nad rozsah svojej povinnosti vyhotovil o tom aj rozhodnutie v písomnej forme, ktoré doručil odporcovi.
9. K námietke odporcu, že prvostupňový súd hodnotil výpoveď P.. A. ako výpoveď svedka ku skutočnostiam, ktoré sa týkali výkonu funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby, odvolací súd poukázaním na § 126 O. s. p. uviedol, že toto ustanovenie neobsahuje definíciu svedka, preto len negatívnym vymedzením je možné dôjsť k záveru, že je ním fyzická osoba, ktorá je odlišná od účastníkov konania, prípadne od ich zákonných zástupcov, ktorých predvolal súd, aby vypovedala o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom dokazovania a ktoré vnímala svojimi zmyslami. V tejto súvislosti súd poukázal na písomné podanie žalovaného zo dňa 23.07.2008, v ktorom on sám navrhol vypočuť P.. A. ako svedka napriek tomu, že vedel, že v čase podpisovania spornej dohody bol vedúcim odštepného závodu. V čase jeho výsluchu súdom dňa 13.
10. 2009, menovaný svedok pracoval u odporcu ako vedúci informačných technológií a nie ako riaditeľ odporcu. Súd prvého stupňa z výpisu z obchodného registra pre odporcu na pojednávaní dňa 30.11.2011 zistil, že P.. A. je od 26.01.2010 riaditeľom odporcu, preto sám do zápisnice zaprotokoloval, že bude vypočutý už ako účastník. Napriek tomu právny zástupca ospravedlňoval jeho neúčasť na tomto pojednávaní ako svedka. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že okolnosť, že súd nevykonal dôkaz výsluchom účastníka P.. A., nie je porušením zásady ústnosti a priamosti občianskeho súdneho konania, preto nejde o vadu konania. Ak aj súd vypočul účastníka konania ako svedka, vykonal tento výsluch spôsobom, ktorý nie je v rozpore so zákonom, pretože na skutkové zistenia súdom nemá výpoveď P.. A. podstatnejší vplyv. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na riadne zistenom skutkovom stave a má oporu vo vykonanom dokazovaní.
11. K námietke odporcu týkajúcej sa znenia zápisnice prvostupňového súdu, vyhotovenej na pojednávaní dňa 14.
12. 2012, odvolací súd uviedol, že za správnosť a úplnosť protokolácie zodpovedá predseda senátu, ktorý zápisnicu diktoval. Účastník môže podľa § 40 O. s. p. navrhnúť, aby bola zápisnica o pojednávaní opravená alebo doplnená. Návrh na doplnenie alebo námietky proti jej zneniu je potrebné uviesť priamo do zápisnice, pričom súd je povinný o nich rozhodnúť uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom k tomu, že tvrdenia odporcu o nesprávnom znení zápisnice z pojednávania boli vznesené až dodatočne, po ukončení pojednávania, napriek tomu, že sa pojednávania zúčastnil, nemohol odvolací súd na námietky odporcu prihliadnuť, keďže účastník, ktorý tvrdí opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, musí svoje tvrdenia preukázať.
13. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.
15. Odvolací súd samostatným uznesením č. k. 43Cob/11/2016-929 zo dňa 28.01.2016, postupom podľa § 219 O. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil uznesenie prvostupňového súdu č. k. 16Cb/36/2008-895 zo dňa 24.11.2015, ktorým súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 21.314,24,-Eur, trov právneho zastúpenia JUDr. Rybára vo výške 7.810,63,-Eur a trov právneho zastúpenia JUDr. Romana Buša vo výške 4.120,39,-Eur, všetko na účet JUDr. Romana Buša do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne odporcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 235,76,-Eur na účet Okresného súdu Zvolen, rovnako do troch dní od právoplatnosti uznesenia (
16. výrok uznesenia odvolacieho súdu).
17. Druhým výrokom svojho uznesenia odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol o povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania, trovy odvolacieho konania vo výške 477,37,-Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
18. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.
20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca (ďalej tiež ako „d