Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/106/2016 Identifikačné číslo spisu: 8611208074 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Edita Bakošová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8611208074.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne COFIDIS, a. s., so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bárdošova 2/A, v mene a na účet ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Alžbeta Fuchsová, proti žalovanej B., bývajúcej vo A., o zaplatenie 1 174,78 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6 C 202/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- novembra 2014 sp. zn. 4 Co 128/2014, v spojení s jeho opravným uznesením z
- februára 2016 sp. zn. 4 Co 128/2014, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Svidník rozsudkom z
- januára 2013 č. k. 6 C 202/2011-71 v spojení s jeho opravným uznesením zo
- januára 2014 č. k. 6 C 202/2011-105 a dopĺňacím rozsudkom z
- mája 2013 č. k. 6 C 202/2011 v spojení s jeho opravným uznesením z
- decembra 2015 č. k. 6 C 202/2011-140 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 119,12 eur do troch dní, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účastníci uzatvorili
- februára 2008 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na to treba na ňou založený právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť. Žalobkyňa od predmetnej zmluvy účinne odstúpila
- novembra 2010, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaná vyčerpala z predmetnej úverovej zmluvy sumu 995,82 eur a žalobkyni vrátila sumu 876,70 eur, preto je povinná vrátiť žalobkyni ešte sumu 119,12 eur. V prevyšujúcej časti preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
- Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- novembra 2014 sp. zn. 4 Co 128/2014 v spojení s jeho opravným uznesením z
- februára 2016 sp. zn. 4 Co 128/2014 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 2 O.s.p.); žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s celým odôvodnením napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto nepovažuje za opodstatnené.
- Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorým - podľa jej názoru - došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Súd založil svoje rozhodnutie na tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľská. Podľa názoru žalobkyne ide ale o tzv. absolútny obchod, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Nesprávny je tiež právny záver súdov, že úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Žalovaná bola vyzvaná, aby sa oboznámila so zmluvou o úvere (vrátane jej neoddeliteľných súčastí), preto neobstojí názor, že nemala možnosť oboznámiť sa s úverovou zmluvou. Navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané
- januára 2015, t. j. pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p v znení účinnom do
- decembra
- Dovolanie žalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie žalobkyne nesmeruje proti rozsudku, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa však tieto vady konania nenamietala a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
- Dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
- Dovolateľka teda uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné. Dovolací súd preto nemohol podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do
- júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (por. R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne proti rozsudku krajského súdu, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.