7 a ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.") od 01.05.2013 na sumu 879,32 eur mesačne. Neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 9Sžso/34/2011 zo dňa 25.04.2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že ustanovenie § 60 ods. 5 písm.
vzorca, ktorý bol použitý aj v prejednávanej veci, vedie k tomu, že napríklad pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku služby by vojak dosiahol oveľa vyšší výsluhový dôchodok oproti vojakovi, ktorý vykonával riadnu službu. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri prvom výpočte bol použitý vzorec
odborného usmernenia žalovaného č. M./K-XX/X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Tento vzorec rešpektuje princíp rovnakého postavenia príjmov, zákonnú dikciu § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. a zásadu, že vyšší poistný príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Uznal, že započítavanie služobného príjmu vyplateného za nevyčerpanú riadnu dovolenku deformuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia v tom zmysle, že bez ohľadu na počet dní nevyčerpanej riadnej dovolenky v rozhodujúcom období je výška výsluhovej dávky vyššia v porovnaní s prípadom, kedy sa služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku nevyplatil a zvýšenie je rovnaké bez ohľadu na počet dní dovolenky, za ktoré bol vyplatený služobný príjem (náhrada mzdy). Uvedené je však možné odstrániť len novelizáciou zákona. Krajský súd v odôvodnení rozsudku nezaujal stanovisko k „identickým" poberateľom výsluhového dôchodku p. B. a p. N. a ani sa nevyjadril k analýze výsluhových dôchodkov predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 10.03.2015, v ktorej urobil prvú variantu výpočtu
odborného usmernenia zo dňa 15.01.2003 a druhú variantu
v súčasnosti realizovaných „retroaktívnych" rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Ak by VÚSZ pri výpočte výsluhového dôchodku p. N. použil spôsob výpočtu ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného, došlo by k absurdnej situácii, že pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsluhový dôchodok tým vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak vykonal. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby výsledná výška výsluhového dôchodku neúmerne vzrastá a môže byť napokon podstatne vyššia ako mesačný služobný príjem, ktorý profesionálny vojak poberal. Správne orgány oboch stupňov v prvostupňovom rozhodnutí VÚSZ a napadnutom rozhodnutí žalovaného znížením výsluhového dôchodku žalobcovi priznali „retroaktívny výsluhový dôchodok" bez zjavného dôvodu v menej výhodnej výmere ako v prípade výsluhových dôchodkov p. B. a p. N., čím sa dopustili priamej diskriminácie žalobcu. Základným prameňom slovenskej právnej úpravy o ochrane pred diskrimináciou je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „antidiskriminačný zákon") a jeho prijatím došlo aj k novelizácii zákona č. 328/2002 Z. z. V zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. a antidiskriminačného zákona patria policajtovi, policajtke, profesionálnemu vojakovi, profesionálnej vojačke, práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Znížením výsluhového dôchodku priznaného žalobcovi rozhodnutím VÚSZ zo dňa 20.07.2004 dochádza k porušeniu rovnosti v právach, ku ktorým dôjde vtedy, ak sa s rôznymi subjektmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii zaobchádza rozdielnym spôsobom bez toho, aby na to existovali objektívne dôvody. Žalobca opakovane zdôraznil, že k realizácii zníženia jeho výsluhového dôchodku došlo už od 01.10.2012 a k vydaniu prvostupňového rozhodnutia VÚSZ došlo až dňa 15.04.2013 s účinnosťou od 01.05.2013, čím došlo k zníženiu právoplatne priznaného výsluhového dôchodku so spätnou platnosťou, čo je v rozpore so základnými atribútmi právneho štátu, ktorým Slovenská republika nepochybne je. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 36/95 uviedol, že imanentným znakom právneho štátu je aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého je aj zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Záverom žalobca zdôraznil, že VÚSZ aj žalovaný porušil § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., ako aj ustanovenia § 1, § 2, § 5, § 9 a čl. XVIII antidiskriminačného zákona. VÚSZ retroaktívnymi zníženiami výsluhového dôchodku u žalobcu zasiahol do už nadobudnutého práva na jeho výplatu v priznanej výške. Všetky retroaktívne rozhodnutia VÚSZ pôsobia spätne a obmedzujú riadne nadobudnuté právo, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne zhoršovať, a to v zmysle ochrany už nadobudnutého majetkového práva
čl. 20 Ústavy SR. VÚSZ svojimi retroaktívnymi rozhodnutiami
názoru žalobcu porušil aj čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1 k tomuto dohovoru. Žalobca k odvolaniu pripojil aj podanie zo dňa 09.03.2015 (predložené krajskému súdu na pojednávaní dňa 10.03.2013), v ktorom doplnil spis krajského súdu o podrobné výpočty výsluhových dôchodkov p. B. a p. N.. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z dôvodu, že sa s ním v plnej miere stotožnil a tiež z dôvodu, že žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne pochybenie krajského súdu a len zopakoval predtým uvedené skutočnosti. Tvrdenie žalobcu, že krajský súd sa nevysporiadal s „identickým" poberaním výsluhových dôchodkov p. B. a p. N. a ani sa nevyjadril k jeho podaniu zo dňa 09.03.2015, označil žalovaný za nepravdivé, nakoľko krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na obsah tohto podania a následne sa vysporiadal s tým, prečo na tento dôkaz neprihliadol. Rozhodnutia a postup pri výpočte výsluhových dôchodkov iných výsluhových dôchodcov nie je predmetom preskúmania v tejto veci. Úlohou súdu nie je porovnávať postup správneho orgánu v iných prípadoch, ale je ním preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcu a to či postup jeho vydania spĺňa zákonné predpoklady. Ak by sa preukázalo, že výpočet výsluhových dôchodkov p. B. a p. Kukučku nie je v súlade so zákonom, žalobca sa nemôže domáhať použitia takéhoto výpočtu. Zásada rovnakého postupu a nediskriminácie totiž neznamená, že ak správny orgán nepostupoval v súlade s právnymi normami, má tak postupovať aj v ostatných prípadoch. Z podstaty nediskriminácie vyplýva, že je možné sa jej domáhať iba za predpokladu, že správny orgán rešpektuje právne predpisy. Na záver žalovaný opätovne podotkol, že úlohou súdu nie je porovnávať, či žalovaný vypočítal žalobcovi a iným výsluhovým dôchodcom dôchodky rovnakým spôsobom, ale či postup v prípade rozhodovania o výsluhovom dôchodku žalobcu je v súlade so zákonom. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno vyhovieť. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie správnosti použitého matematického vzorca pre výpočet výsluhového dôchodku žalobcu v súvislosti s otázkou správnosti výkladu ustanovení § 60 ods. 1 a § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaným. Medzi účastníkmi konania je teda sporný výklad vyššie uvedených zákonných ustanovení vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej aj len „súhrn príjmov"), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok.
5 zákona č. 328/2002 Z. z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
7 zákona č. 328/2002 Z. z., dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
370/1997 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2005, profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d).
2 zákona č. 370/1997 Z. z., ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 370/1997 Z. z. jednoznačne vyplýva, že služobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dni, počas ktorých vykonával službu a taktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti). Z prvostupňového rozhodnutia VÚSZ vyplýva, že v roku 2003 bola žalobcovi z celkových 365 dní odpočítaná doba 21 dní, počas ktorých nevykonával službu. Za hodnotených 344 dní doby výkonu služby mu bol vyplatený služobný príjem 305 272,- Sk (10 133,18 eur) a za 3 dni nevyčerpanej riadnej dovolenky mu bol vyplatený služobný príjem 2 404,- Sk (79,80 eur). Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či sa do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) majú započítať aj 3 dni, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 347 (344 dní + 3 dni), alebo ním má byť len číslo 344. V prípade, že profesionálny vojak nevyčerpá riadnu dovolenku v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, ktorá zodpovedá počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Nakoľko k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu troch dní v prípade žalobcu nedošlo,
názoru odvolacieho súdu nie je možné uvedené tri dni započítať do deliteľa tak, ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby
2 vety druhej zákona č. 370/1997 Z. z. Ustanovenie § 60 ods. 5 písm.
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.