4Sžso/37/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne JUDr. M. K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni – ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o poistnom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009, č. k. 21 Sn/8/2008- 52 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 v časti zamietnutia žalobného návrhu p o t v r d z u j e . Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. apríla 2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 v časti trov konania z m e ň u j e tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. apríla 2009, č.k. 21 Sn/8/2008-52 zamietol 4Sžso/37/2009 2 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 28. mája 2008 číslo 322-2400-GC-04/2008, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky v Žiline zo 28. februára 2008 číslo 701-4505/2008, o tom, že žalobkyni 31. decembra 2007 nezaniklo povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) aj keď sa ako advokátka stala spoločníčkou a zároveň konateľkou v spoločnosti s ručením obmedzeným (ďalej len „spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon advokácie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Právny názor žalovanej, podľa ktorého advokát, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ spol. s r.o. podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) je potrebné pre účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) považovať za SZČO je podľa krajského súdu vecne správny. Uviedol tiež, že žalobkyňa nesplnila ani podmienky, uvedené v § 21 zákona o sociálnom poistení, obsahujúce ustanovenia o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Podľa názoru krajského súdu žalovaná nepochybila, keď považovala za správne a zákonné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, a preto žalobu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší. Namietala, že krajský súd nesprávne právne posúdil zánik poistenia SZČO, keď neakceptoval jej odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu ukončenia samostatnej zárobkovej činnosti k 31. decembru 2007 a do zoznamu spoločností poskytujúcich právne služby bola zapísaná dňa 7. januára 2008. Advokát, ako konateľ spol. s r.o., poskytujúcej advokátske služby, zapísanej v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou, nie je podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, nositeľom tohto oprávnenia je v prípade spol. s r.o. táto spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou a nie jej konateľ, ktorý podľa jej názoru nie je viac nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb a nedisponuje už oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. 4Sžso/37/2009 3 Žalovaná navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na znenie § 5 písm.
- c)zákona o sociálnom poistení v ktorom sa nerozlišuje medzi činnosťou advokáta, vykonávajúceho svoje povolanie samostatne a činnosťou advokáta, ktorý vykonáva svoje povolanie ako konateľ spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu treba aj takéhoto advokáta považovať za SZČO a tiež zdôraznila, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre zánik povinného sociálneho poistenia v súlade s § 21 zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Správne orgány ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobkyni, ktorá sa stala 7. januára 2008 spoločníčkou a zároveň konateľkou v spol. s r.o. poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti podľa § 219 ods. 2 OSP dopĺňa, že § 5 písm.
- c)zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO. Upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenie advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm.
- b)a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm.
- b)a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou 4Sžso/37/2009 4 osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm.
- c)zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r. o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobkyne. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu v odvolacom konaní neboli zistené. V zásade boli zhodné s námietkami, ktoré žalobkyňa uplatňovala už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Nakoľko o trovách konania sa v konaniach, kde sa postupuje podľa piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo) použijú ustanovenia všeobecnej časti O.s.p. iba v prípadoch ak nie sú v tejto časti upravené, mal prvostupňový súd postupovať podľa § 250k O.s.p. a rozhodovať iba o trovách žalobkyne. Žalovaný správny orgán totiž nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že náhradu trov prvostupňového konania vo výške 30,66 Euro žalovanej nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaná nárok na náhradu 4Sžso/37/2009 5 trov konania nemá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. februára 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová