1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného D. D. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 13. marca 2013, sp. zn. 2T/90/2011, uznal obvineného D. D. (a obvinených S. Z. a Ľ. D.) vinným z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaného v bode 1/ v spolupáchateľstve
zák. a v bode 2/ samostatne na skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Za to okresný súd obvineného odsúdil
2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnástich) rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín z 29. októbra 2010, sp. zn. 8T/130/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd zároveň v rozsudku uložil aj ochranné opatrenie
1 písm. e/ Tr. zák., a to zhabanie vecí, ktoré podrobne v napadnutom rozsudku vyšpecifikoval. Proti tomuto rozsudku podal obvinený D. D. (a obvinený S. Z.) odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 30. mája 2013, sp. zn. 2To/41/2013, tak, že ho (vo vzťahu k obvinenému D. D.)
por. zamietol. Dňa 23. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného D. D. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jozefa Podobu so sídlom Bratislavská 354/32, 018 41 Dubnica nad Váhom. V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., tzn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený uviedol, že v tejto veci už v minulosti podal dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 11. júla 2014, sp. zn. 6 Tdo 28/2014
c/ Tr. por. (pozn. správne
c/ Tr. por.) odmietnuté. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014, sp. zn. PLz ÚS 3/2014 vysvetlil, že má právo opätovne vo veci podať dovolanie. K prvému dovolaciemu dôvodu (
1 písm. c/ Tr. por.) uviedol, že zo strany vyšetrovateľa nebol
6 Tr. por. poučený o jeho procesných právach ihneď, ako bol
1 písm. g/ Tr. por.) uviedol, že súdy opreli svoje závery o nezákonne získané dôkazy z domových prehliadok. Pri výkone domovej prehliadky nemôže ako nezúčastnená osoba figurovať pracovníčka KR PZ Trenčín, keďže táto nutne musí mať kolegiálne vzťahy s osobami vykonávajúcimi domovú prehliadku. Pri vykonávaní domovej prehliadky na ul. Š. v T. nebol ako vlastník bytu prizvaný, nebol mu doručený príkaz na jej vykonanie, a to napriek tomu, že bol zadržaný a bol tak vyšetrovateľovi k dispozícii. V tejto súvislosti dal obvinený do pozornosti judikatúru ESĽP, ako aj rozsudok najvyššieho súdu R č. 38/2003, resp. rozsudok z 20. júna 2006, sp. zn. 4 Tz 9/2006. K tretiemu dovolaciemu dôvodu (
1 písm. i/ Tr. por.) uviedol, že vyšetrovateľ uznesením z 26. júna 2010, ČVS: ORP: KRP-48/OVK-TN-2010, začal trestné stíhanie a súčasne mu vzniesol obvinenie za zločin
1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. Následne bol listom z 26. júla 2010 upozornený, že jeho konanie sa bude kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin
1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák., a preto
1 písm. c/ Tr. por. musí mať obhajcu už v prípravnom konaní, hoci v tom čase bol už mesiac vo väzbe. V rozpore s deklarovanou právnou kvalifikáciou prokurátor podal obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaný v bode 1/ spolupáchateľstvom
zák. a v bode 2/ samostatne. S predmetnou právnou kvalifikáciou sa stotožnili aj konajúce súdy. Obvinenie mu ale bolo vznesené len za jeden z čiastkových útokov a iba za zločin
1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák., na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie bol len upozornený a na to, že by malo ísť o pokračovací obzvlášť závažný zločin
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. spáchaný v bode 1/ spolupáchateľstvom
zák. nebol ani len upozornený, pričom to, čo sa mu skutkovo kladie za vinu zistil až po doručení obžaloby. Týmto postupom mu bola odňatá možnosť brániť sa, osobitne mu bolo odňaté právo podávať sťažnosti proti rozširovaniu obvinenia aj pre ďalšie čiastkové útoky. Keďže sa tak nestalo, obžaloba a následný rozsudok mohol byť vynesený iba pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Záverom poukázal aj na teóriu ovocia otráveného stromu. Na základe tohto navrhol, aby najvyšší súd i)
1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v § 319 Tr. por. a § 172 Tr. zák. a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 9, ods. 10, ods. 12, ods. 19, § 37 ods. 1, § 105 ods. 1 a § 206 ods. 1, ods. 5 Tr. por. v neprospech obvineného, ii)
2 Tr. por. rozhodnutie krajského súdu, okresného súdu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, zrušil, iii)
1 Tr. por. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a iv)
2 Tr. por. prepustil obvineného na slobodu. K podanému dovolaniu sa dňa 18. mája 2016 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) tak, že ho
c/ Tr. por. navrhol odmietnuť. Uviedol, že argumenty dovolateľa v prevažnej miere kopírujú obsah už skôr odmietnutého dovolania, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie zákonnosti vykonaných domových prehliadok. V tomto smere teda prokurátor odkázal na svoje vyjadrenie z
zápisnice z
por. K námietkam uplatneným v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd odkazuje na zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (č. l. 73), resp. zápisnicu o výsluchu zadržaného podozrivého z 25. júna 2010 (č. l. 75), z ktorých jednoznačne vyplýva, že obvinený (v tom čase v postavení zadržanej podozrivej osoby) bol poučený
6 Tr. por. Pokiaľ ide o rozsudok ESĽP vo veci Zachar a Čierny proti Slovensku, na ktorý obvinený poukázal, tento bol založený na odlišnom skutkovom základe. V danom prípade ESĽP vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy prihliadali na doznávajúce výpovede obvinených, ktoré boli učinené po tom, ako sa títo - za situácie, že ich konanie bolo (pravdepodobne) „podkvalifikované“ s výrazne nižšou trestnou sadzbou (
1 Tr. zák. s trestnou sadzbou 4 - 10 rokov namiesto
2 Tr. zák. s trestnou sadzbou 10 - 15 rokov), vzdali práva na obhajcu. Prípad obvineného D. bol však diametrálne odlišný, keďže tento si ihneď po svojom zadržaní obhajcu zvolil. Keďže JUDr. Kamas nemohol byť na jeho výsluchoch osobne prítomný, obvinený odmietol vypovedať tak v postavení zadržanej podozrivej osoby (č. l. 76), ako aj v postavení obvineného (č. l. 212). Až pred sudcom pre prípravné konanie počas rozhodovania o jeho väzobnom stíhaní (opäť bez prítomnosti ním zvoleného a riadne vyrozumeného obhajcu) sa k trestnej činnosti sčasti priznal (č. l. 144), pričom na túto výpoveď ani súdy neprihliadali, resp. vychádzali z jeho neskorších výpovedí (tak z prípravného, ako aj súdneho konania), v ktorých spáchanie žalovanej trestnej činnosti popieral. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., ani tento neplnený nebol. Obe domové prehliadky (tak v T., ako aj v T. S.) prebiehali z taktických dôvodov skoro v identickom čase, a preto obvinený mohol byť prítomný len pri jednej z nich, a to v T. S.. Takýto postup nie je v rozpore s § 105 a nasl. Tr. por., keďže počas domovej prehliadky v T. bol prítomný iný dospelý člen domácnosti - družka obvineného pani U. D. (č. l. 682, 737). Rovnako ani S. A.O. nemožno považovať za nie nezaujatú osobu len kvôli tomu, že išlo o pracovníčku Krajského riaditeľstva PZ Trenčín. Vzhľadom na to, že išlo o civilného zamestnanca PZ, ktorý na predmetnom trestnom konaní nijako inak neparticipoval, spĺňal kritériá uvedené v § 105 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 30 ods. 2 Tr. por. (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 3. marca 2014, sp. zn. 1 TdoV 7/2013). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. najvyšší súd upozorňuje, že uznesením policajta z 26. júna 2010, ČVS: ORP-553/1-OVK-TN-2010 mu bolo vznesené obvinenie za oba čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu
1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. Skutočnosť, že toto jeho konanie (v tom čase ešte posúdené ako jeden skutok) bolo pôvodne právne kvalifikované ako zločin
1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. a až neskôr bolo prekvalifikované (a rozdelené na dva čiastkové útoky jedného trestného činu) nepredstavuje naplnenie dovolacieho dôvodu. Totožnosť skutku bola totiž bez akýchkoľvek pochybností zachovaná. Na základe týchto skutočností dospel najvyšší súd k záveru, že v posudzovanom prípade prednesené námietky uplatnené (ale ani žiadne iné) dovolacie dôvody
1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. nenapĺňajú, a preto dovolanie
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.