Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou krajskému súdu domáhala zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov, ktorými určili od
pokynov psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Považská Bystrica (ďalej len „pokyn psychologičky"). Keďže povinnosť rodičom mal. A.K. bola uložená súdom
2 písm. d/ Zákona o rodine, ktoré ustanovenie upravuje výchovné opatrenia, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
1 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (244 ods. 1 OSP). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutia správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250j ods. 1 OSP). Za dôkazy nevyhnuté na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250j ods. 1 OSP treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o určení osobitného príjemcu na výplatu prídavku
1 písm. d/ zákona na mal. A.K. od 1. augusta 2015 v sume 23,52 eur. Ako osobitný príjemca bola určená Obec S. pod J..
článku 1
článku 2 ods. 2
článku 152 ods. 4 Zákon č. 600/2003 Z.z. upravuje poskytovanie prídavku na dieťa a poskytovanie príplatku k prídavku. Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
1 písm. d/ zákona platiteľ rozhodne o určení osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku, ak bolo nezaopatrenému dieťaťu alebo rodičovi nezaopatreného dieťaťa uložené výchovné opatrenie.
2 veta prvá zákona osobitný príjemca prídavku a príplatku k prídavku
odseku 1 písm. a/ až d/ je obec, v ktorej má oprávnená osoba trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak je to odôvodnené, iná osoba. Krajský súd správne konštatoval, že v danom prípade nejde o výchovné opatrenie, ktoré by vyplývalo z nevhodného správania dieťaťa, či porušovania povinností žalobkyne vyplývajúcich z rodičovských práv a povinností. Nebolo teda sporné, že ide o uloženie výchovného opatrenia (dočasného charakteru voči rodičom mal. A.K.) v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd považuje za podstatné informáciu, že žalobkyňa spolu s mal. A.K. žijú v spoločnej domácnosti jej starých rodičov. V zmysle citovanej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu bolo určiť osobitného príjemcu prídavku alebo príplatku k prídavku. Citovanou právnou úpravou zákonodarca zveril do právomoci správneho orgánu povinnosť určiť za osobitného príjemcu v prvom rade obec, v ktorej má oprávnená osoba (mal. A.K.) trvalý pobyt, ako tomu bolo aj v danom prípade. Za situácie, kedy Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom (č.k. 7P/85/2013-129 zo dňa 5. novembra 2014) uložil obom rodičom výchovné opatrenie za tým účelom, aby sa naučili spolu komunikovať a tým výchovne pôsobili na mal. A.K., aby rešpektovala oboch rodičov (aj svojho otca), čo je cieľom daného výchovného opatrenia (uloženého súdom) bolo logické a správne, že za osobitného príjemcu prídavku alebo príplatku bola zvolená nezaujatá (neutrálna) osoba vo veci, najmä voči mal. A.K. Nemožno bez akýchkoľvek pochybností predpokladať, že osoba, ktorá žije so žalobkyňou a mal. A.K. (vnúčaťom) v spoločnej domácnosti bude vhodnou nestrannou osobou na určenie za osobitného príjemcu prídavku alebo príplatku k prídavku. Takouto osobou je v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností príslušná obec, voči ktorej žiadne relevantné námietky vznesené účastníkmi v danom konaní neboli. Preto nebol ani dôvod vo veci určenia osobitného príjemcu prídavku alebo príplatku k prídavku skúmať ďalšie podmienky za účelom určenia inej osoby. Napokon je treba pripomenúť, že v danom prípade predmetné prídavky sa týkajú mal. A.K. (predbežným opatrením sú chránené práva dieťaťa) a nie jej rodičov. Preto subjektívne pocity rodičov (matky) sú v tejto veci právne irelevantné. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
3 vety druhej OSP a § 220 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 492 ods. 2 SSP zmenil a žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.