1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinného do
5 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Odôvodnenie Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol obžalovaný P. W. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že P. W. a D. M. na území Slovenskej republiky i mimo neho zabezpečil opakovane dovoz omamnej látky - kokaínu leteckou cestou tak, že hlavný organizátor D. M. v období január - február 2004 zaobstaral dodávateľa v Južnej Amerike, poskytol financie verbovačovi P. W. a tento na základe poverenia nahovoril vycestovať ako kuriérov drogovej zásielky, 1/ v mesiaci február 2004 v okolí Rimavskej Soboty Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa 26.02.2004 z letiska Schwechat pri Viedni odletel do Ekvádoru, kde 10.03.2004 prevzal od neznámej osoby cestovnú tašku so šatstvom a dňa 12.03.2004 priletel späť na viedenské letisko, kde ho rakúske úrady zadržali aj s touto taškou, z ktorej extrahovaním odevné zvršky vykázali obsah omamnej látky v celkovom množstve najmenej 3.900 gramov kokaínu v hodnote najmenej 273.000,- Eur (8.224.398,- Sk), pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny omamných látok, 2/ v mesiaci marec 2004 v okolí Rimavskej Soboty manželov Q. C., nar. XX.XX.XXXX (zomrelého dňa 17.12.2006) a Q. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorí 29.03.2004 odleteli z letiska Schwechat pri Viedni do Ekvádoru, tu prevzali dňa 30.03.2004 v Quito a dňa 04.04.2004 v Salinas od neznámych osôb celkovo dve cestovné tašky so šatstvom a prileteli späť na viedenské letisko dňa 09.04.2004, kedy ich rakúske úrady aj s uvedenou batožinou zadržali, pričom extrahovaním z odevných zvrškov privezenej batožiny v nich bola zistená omamná látka v celkovom množstve najmenej 6.300 gramov kokaínu v hodnote najmenej 441.000,- Eur (13.285.566,- Sk), pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny omamných látok. Krajský súd za to uložil obžalovanému P. W.
5 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného
3 Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný P. W. odvolanie, ktoré odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu došlým na krajský súd
por. zamietnuť. Obžalovaný P. W. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu neustanovil, hoci o termíne verejného zasadnutia bol riadne vyrozumený. Doručil odvolaciemu súdu písomnú žiadosť, aby sa verejné zasadnutie o jeho odvolaní vykonalo v jeho neprítomnosti. Nakoľko zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, najvyšší súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného P. W.. Prítomný obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí predniesol odvolanie zhodne s jeho písomným vyhotovením. Navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť a uložiť mu miernejší trest. Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovaného
por. ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), účinného od 1. januára 2006,
predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie
, preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k nasledovným zisteniam a záverom. Obžaloba v predmetnej veci bola podaná ešte
1 písm. b/, § 187 ods. 1 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák., za čo obžalovanému uložil
5 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.) trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného
3 Tr. zák. do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Tým istým rozsudkom obžalovaného
c/ Tr. por. oslobodil od obžaloby pre skutok z marca 2004 (kuriér Q. C. a manželka Q. C.). Na základe odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného vo veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015 uznesením sp. zn. 5 To 4/2015
1 písm. b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a
1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
zistenia najvyššieho súdu po ostatnom vrátení veci krajský súd vykonal už všetky potrebné dôkazy v rozsahu, ako mu to nariadil najvyšší súd vo svojom rozhodnutí. Vykonané dôkazy potom krajský súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. a vyvodil z nich správne skutkové zistenia, preto najvyšší súd v otázke skutkových zistení odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Svoje rozhodnutie totiž krajský súd odôvodnil v rozsahu vyžadovanom ustanovením § 125 Tr. por. Prijaté skutkové zistenia majú vecné i logické zakotvenie. Z toho dôvodu najvyšší súd nemal žiadnych pochybností o tom, že skutky sa stali tak, ako bolo ustálené v napadnutom rozsudku. Napokon ani samotný obžalovaný nemal ku skutkovým zisteniam žiadne výhrady. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia konania obžalovaného P. W.. Obžalovaný svojím konaním po stránke objektívnej aj po stránke subjektívnej naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. K použitej právnej kvalifikácii nevzniesol žiadne námietky ani samotný obžalovaný. Pri skúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený, najvyšší súd zistil, že súd prvého stupňa napriek tomu, že správne a v súlade so zákonom zistil skutkový stav, tak pochybil pri výmere trestu, ktorý sa odvolaciemu súdu javí ako neprimeraný.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
1 Tr. zák. účinného do
4 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie v primeranej lehote požaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému pristúpila i Slovenská republika. Ukončenie trestnej veci obžalovaného po 12-ich rokoch od spáchania skutku bez zavinenia obžalovaného nemožno považovať za konanie bez prieťahov a v primeranej lehote. Niet sporu o tom, že prerokúvanie tejto trestnej veci malo nepriaznivý dopad nielen na spoločenské postavenie obžalovaného, ale aj na jeho osobné a rodinné vzťahy. Týmito úvahami sa riadil najvyšší súd, keď dospel k záveru, že trest odňatia slobody vymeraný obžalovanému vo výmere 5 (päť) rokov, je zrejme neprimeraný, najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od spáchania skutku prerokúvanej trestnej činnosti a tiež vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktoré bez zavinenia obžalovaného trvalo 12 rokov.
1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Pri ukladaní trestu najvyšší súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe,
ktorej nemožno znížiť trest odňatia slobody z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Uvedená súdna prax mala na zreteli predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Pod okolnosťami prípadu
názoru najvyššieho súdu treba rozumieť nielen okolnosti činu - užšie vymedzenie, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvislosť len so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokúvaním
ustanovení Trestného poriadku a dĺžkou konania - širšie vymedzenie. V teraz prejednávanej veci sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch v konaní, ktoré zväčša neboli zavinené obžalovaným, preto uloženie trestu odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby v rozpätí osem až pätnásť rokov by bolo
názoru najvyššieho súdu neprimerane prísne. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že účel trestu je v Trestnom zákone vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona (§ 1 ods. 1) a Trestného poriadku (§ 1 ods. 1) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im páchať trestnú činnosť a ochrániť pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov. Obžalovaný P. W. od spáchania skutku viedol riadny život, v priebehu trestného stíhania sa mu podstatne zhoršil zdravotný stav, pričom bol aj dlhšiu dobu hospitalizovaný. Napokon musel najvyšší súd prihliadnuť aj na tresty, ktoré boli uložené kuriérom v Rakúsku, preto najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy uložil obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. vo výmere štyroch rokov. V ustanovení § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sú taxatívne vymenované obzvlášť závažné úmyselné trestné činy, medzi ktoré bol zaradený i trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
4, 5 a 6, pričom páchatelia týchto trestných činov sa spravidla zaraďujú na výkon trestu do III., najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný P. W., ako už bolo vyššie spomenuté, pred spáchaním skutku a potom aj po jeho spáchaní viedol riadny život. Nakoľko súdne trestaný nebol, nemohol byť ani vo výkone trestu odňatia slobody. V jeho prípade sa nejedná o tak vážne narušenú osobu, že by bolo potrebné na jeho prevýchovu pôsobiť výkonom trestu v tejto najprísnejšej skupine. Z toho dôvodu súd v súlade s ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do I., najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. V tejto skupine možno
názoru najvyššieho súdu účinnejšie pôsobiť na jeho prevýchovu a resocializáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a následne rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.