Obsah (19)

§ 259§ 142§ 119§ 132§ 250q§ 250k§ 26a§ 65§ 492§ 175§ 261§ 210§ 124§ 211§ 143a§ 94§ 121§ 133§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/91/2015 Identifikačné číslo spisu: 8015200333 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 259ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a

§ 142ods.

4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa

1. júna
2. Starobný dôchodok žiadal priznať od
3. júna
4. V konaní o priznanie starobného dôchodku potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
5. marca 1998 preukázal, že mu bol od
6. februára 1998 priznaný príspevok za službu

§ 119a § 120 zákona č.

410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov v súčinnosti s § 84 a § 85 Výnosu Ministerstva vnútra SR č. 86 zo dňa 16. decembra 1991, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 410/1991 Zb. v znení ďalších zmien a doplnení. Na nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.10.1965 do 27.9.1967 a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 16.1.1970 do 31.1.1998 zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. od 18.12.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nepochybila preto odporkyňa, ak dospela k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je príslušný orgán Ministerstva vnútra SR a preskúmavané rozhodnutie krajský súd potvrdil

§ 250qods.

2 O.s.p. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

1. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, kde sa uvádza, že postup Sociálnej poisťovne - ústredie bol správny a jeho nárok na starobný dôchodok má realizovať príslušný odbor sociálneho zabezpečenia MV SR, ktorý sa však bráni a necíti sa byť kompetentný o tejto veci rozhodnúť. Ako dôkaz pripojil list od Sociálnej poisťovne, ústredie - postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku na MV SR z 22.9.
2. Dňa 26.10.2015 mu bol doručený list z odboru sociálneho zabezpečenia MV SR, ktorým mu bola žiadosť o starobný dôchodok vrátená späť s odkazom na právny názor NS SR sp. zn. 9So/103/2011 z
3. septembra 2012 a 9So/129/2010 z
4. novembra
5. Zdôraznil, že počas celého svojho produktívneho života povinne platil dôchodkové poistenie vždy sociálnej poisťovni a na základe toho sa domnieva, že by sociálna poisťovňa mala priznať a vyplácať starobný dôchodok. Pri odchode z policajných služieb mu bol priznaný príspevok za službu (nie výsluhový príspevok)

zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa mal poberať až do dovŕšenia fyzického veku nároku na starobný dôchodok, v jeho prípade 55 rokov a po dovŕšení tohto veku sa mal pretransformovať na starobný dôchodok, kde mali byť zohľadnené všetky odpracované roky, čo sa však nestalo. 3. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na ustálený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorého vznik nároku na starobný dôchodok

zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok

§ 26azákona č.

100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok

§ 65ods.

1 zákona o sociálnom poistení. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

§ 492ods.

1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Medzi účastníkmi bola sporná otázka zachovania nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku z dôvodu splnenia vekovej podmienky 55 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok

§ 132zákona č.

100/1988 Zb. V prejednávanej právnej veci

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žiadateľ o starobný dôchodok -navrhovateľ, bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR a bol mu od 1. februára 1998 priznaný príspevok za službu

§ 119a § 120 zákona č.

410/1991 Zb.. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba služby v ozbrojených silách od

1. roku veku v počte 30 rokov v I. kategórii funkcií. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po priznaní výsluhového príspevku navrhovateľ už nebol zamestnaný, len evidovaný na úrade práce od
2. februára 1998 do
3. decembra
4. Od
5. decembra 2003 je nezamestnaný a neevidovaný. Prílohou č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXX XXX/XX doba zamestnania, poistenia a iných činností preukázal, že pred nástupom na základnú vojenskú službu (od 01.10.1965) pracoval v O. Y. N., Lesný závod Q., od 19.07.1964 do 30.06.1965, v dobe od 01.07.1965 do 30.09.1965 nepracoval. Po ukončení základnej vojenskej služby (27.09.1967) získal ďalšie obdobia dôchodkového zabezpečenia od 01.10.1967 až do 13.10.1969, resp. do 15.01.1970, t.j. do nástupu do služobného pomeru príslušníka PZ a obdobie dôchodkového zabezpečenia získal aj po ukončení služobného pomeru. V konaní o žiadosti o starobný dôchodok tak preukázal oprávnenosť právneho nároku na starobný dôchodok. V zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do
6. decembra 2004 v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred
7. januárom 2004, sa rozhodne

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

§ 175zákona č.

100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

§ 261ods.

1 vety prvej až tretej zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred

1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k
2. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí

tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú

predpisov účinných do

1. decembra
2. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená

predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich

osobitného predpisu. V zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Z obsahov spisov a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný výsluhový príspevok

§ 210ods.

1 a § 211 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb., pričom pri priznaní výluhového príspevku sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ, narodený dňa 18. decembra 1946 splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňom

1. decembra 2001, ktorým dovŕšil vek 55 rokov. Dňom
2. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 124ods.

2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, sa výsluhový príspevok, na ktorý vznikol nárok

§ 211ods.

1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Zb. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, považuje za výsluhový dôchodok

tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti tohto zákona.

§ 143abodu 1 zákona č.

328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od

1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú §§ 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od
2. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z.z. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli.

§ 94ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 129 až § 145) dňom

1. decembra
2. Na túto skutočnosť nemajú vplyv ani skutočnosti týkajúce sa ďalšej doby zamestnania, poistenia a iných činnosti preukázaných na strane 1 prílohy č. 1 k žiadosti o dôchodok XXX XXX XXX/XX po
3. februári 1998, resp. od priznania príspevku za službu.

§ 94ods.

2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

§ 121ods.

2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov

predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému

jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný k

1. decembru
2. Vzhľadom na to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zhodne ako krajský súd konštatoval, že nárok na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo výške

§ 133ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nesporne vznikol už ku dňu 18. december 2001 a zostal zachovaný

§ 175zákona č.

100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z dôvodu, že navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 tak, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov teda aj o nároku na starobný dôchodok (prípadne o jeho zvýšení za dobu ďalšieho poistenia), nie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá. Právny názor krajského súdu, ktorým

§ 250qods.

2 OSP považoval preskúmané rozhodnutie správneho orgánu, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, za súladné so zákonom, nie je správny. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť - táto kompetencia patrí príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu zmenil

§ 250ja ods.

3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm.

1. e)O.s.p. a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 3. februára 2015 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 27. júna 2014, ktorým žiadal dôchodok priznať od 27. júna 2011, je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm.
2. b)zákona č. 100/1988 Zb., t.j. príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd

ustanovenia § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.