Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5XObdo/153/2017 Identifikačné číslo spisu: 3512210613 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Darina Ličková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3512210613.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 11C/419/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
- decembra 2014 č. k. 16Co/233/2014-95, takto rozhodol: I. Dovolanie o d m i e t a . II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . III. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z
- decembra 2013 č. k. 11C/419/2012-55 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,-- eur v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
- Krajský súd v Trenčíne uznesením z
- decembra 2014 č. k. 16Co/233/2014-95 odvolanie žalobcu odmietol. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na ust. § 204 ods. 1, § 45 a nasl., § 47 ods. 1, § 57 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalobcovi riadne doručené dňa
- 2014, čo mal súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň
- 2014 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa
- 2014 a jej posledný deň pripadol na
- Z podaného odvolania odvolaciemu súdu ďalej vyplynulo, že toto bolo vyhotovené dňa
- 2014 a súdu prvého stupňa bolo predložené osobne v pondelok
- 2014, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Odvolací súd vyzval žalobcu, aby tunajšiemu súdu predložil dôkazy týkajúce sa podaného odvolania zo dňa
- 2014 voči napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa, a to kedy bola zásielka daná na prepravu (predložiť doklad), ktorý subjekt, prípadne poštový podnik v zmysle zákona č. 324/2011 Z. z. doručoval zásielku súdu prvého stupňa, predložiť zmluvu a zároveň bol žalobca poučený o následkoch nepredloženia vyššie požadovaných dokladov v zmysle § 101 ods. 3 O. s. p. Uvedenú výzvu preukázateľne prevzal právny zástupca žalobcu dňa
- Vzhľadom na uvedené dôvody a na nepredloženie odvolacím súdom požadovaných dokladov zo strany žalobcu, odvolací súd odvolanie žalobcu zo
- 2014 odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
- Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že návrh na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a dovolanie je potrebné odmietnuť.
- Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p.
- Najvyšší súd konštatuje, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
- V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. (druhá veta) je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. Žalobca v dovolaní namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu trpí niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. Najvyšší súd sa tak neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Na tomto mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že žalobcom uvádzané argumenty nekorešpondujú so stavom vyplývajúcim z rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie žalobcu a námietky uvádzané v dovolaní smerujú proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,-- eur. V danom prípade však odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané. Najvyšší súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté niektorou z vád podľa ust. § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p.
- V dovolaní tiež žalobca navrhol konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou žalobcu, že zavedenie poplatku za námietku zaujatosti mu bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, nestotožňuje. Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z. pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa
- júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
- So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.