Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/218/2016 Identifikačné číslo spisu: 8714213889 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Eva Sakálová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8714213889.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci X., nar. XX. apríla XXXX, bývajúcej v Z., zastúpená v konaní procesnou opatrovníčkou Mgr. Zuzanou Pafkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Poprad, na návrh navrhovateľa O., bývajúceho v E., zastúpeného JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom v Poprade, L. Svobodu 2674/1, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie opatrovníka, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 15 Ps 25/2014, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- mája 2016 sp. zn. 6 CoP 7/2016, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Poprad rozsudkom z
- decembra 2015 č. k. 15 Ps 25/2014-66 pozbavil X., nar. XX. apríla XXXX, bytom Z., spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a upustil od doručenia rozsudku menovanej. Zároveň jej ustanovil opatrovníka v osobe W., nar. XX. decembra XXXX, bytom Z., ktorému vymedzil rozsah práv a povinností tak, že je povinný a oprávnený za menovanú vykonávať všetky právne úkony, zastupovať ju v bežných veciach s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu. Opatrovníkovi uložil povinnosť k
- júnu a k
- decembru toho ktorého roku predložiť súdu správu o nakladaní s majetkom menovanej. O trovách konania rozhodol tak, že Slovenská republika nemá právo na ich náhradu a tiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Takto rozhodol keď mal z vykonaného dokazovania, zo záverov znaleckého dokazovania preukázané, že menovaná trpí duševnou poruchou a mentálnou retardáciou ťažkého stupňa, je nesamostatná v sebaobslužných aktivitách, nie je schopná vystupovať pred úradmi, súdmi a nie je schopná tiež porozumieť akémukoľvek právnemu úkonu. Právnu vec posúdil podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O ustanovení opatrovníka a určení rozsahu jeho práv a povinností rozhodol v súlade s § 192 ods. 1, 2 a § 189a ods. 1 O.s.p. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na rozdiel od navrhovateľa sú u W. lepšie podmienky pre výkon funkcie opatrovníka pre menovanú. Zdôraznil, že navrhovateľ zobral na meno X. spotrebný úver, z ktorého finančné prostriedky neboli použité v jej prospech.
- Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa, proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o ustanovení opatrovníka, rozsudkom zo
- mája 2016 sp. zn. 3 CoP 7/2016 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bol W., nar. XX. decembra XXXX ustanovený za opatrovníka pre X., nar. XX. apríla XXXX ako aj vo výroku o trovách konania. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu poukázal (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s úvahami súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel po veľmi dôslednom vykonanom dokazovaní a zisťovaní pomerov u obidvoch strýkov, W. a O., nesvojprávnej. Pre odvolací súd bola rozhodujúca tá okolnosť, že navrhovateľ uzatvoril za nesvojprávnu zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bola vyplatená finančná čiastka 2 000,- eur. Navrhovateľ podvodom zneužil svoju neter na úkon, na ktorý nebola spôsobilá, preto takéto konanie v osobe menovaného nedáva záruku, aby bol nesvojprávnej ustanovený za opatrovníka podľa § 189a ods. 1 O.s.p.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Vyčítal súdom nižších inštancií, že sa jeho návrhmi na vykonanie dokazovania vôbec nezaoberali, čím mu odňali možnosť konať pred súdom a tak je daný dovolací dôvod zmätočnosti podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Mal za to, že ním navrhované dokazovanie by preukázalo, že sú u neho lepšie predpoklady pre riadny výkon funkcie opatrovníka. Za hlavný dôvod dovolania považoval tú okolnosť, že súdy mu neumožnili vyjadriť sa k poskytnutej pôžičke a túto objasniť a to aj pomocou ním navrhnutých svedkov i napriek tomu, že súdy uvedenú skutočnosť považovali za rozhodujúcu v konaní. Zdôraznil, že pôžička bola použitá na rekonštrukciu izby pre menovanú. Navrhol rozsudok krajského súdu a okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- W. a okresný prokurátor považovali dovolanie za nedôvodné.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací“) ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p.
- Dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o ustanovení opatrovníka. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Dovolanie dovolateľa nesmerovalo proti rozsudku, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ procesné vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tiež namietaná vada konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
- Navrhovateľ vyvodzoval procesnú vadu konania vymenovanú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z toho, že nebolo vyhovené jeho návrhu na vykonanie dokazovania a nemal možnosť vyjadriť sa k okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere.
- Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.).
- Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
- Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie strán sporu (viď uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Nevykonanie určitého navrhovaného dôkazu nezakladá procesnú vadu majúcu za následok prípustnosť dovolania (viď R 37/2013, R 125/1999, R 6/2000). Neúplnosť skutkových zistení alebo nesprávnosť skutkových záverov nie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania (porovnaj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a pod.). Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, to ale samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania (porovnaj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011 a pod.).
- Zároveň dovolací súd poznamenáva, že dovolateľovi nebola odňatá možnosť pred súdom konať ani v súvislosti z jeho právom vyjadriť sa k uzavretému úveru. Navrhovateľ sa k tejto skutočnosti vyjadril na pojednávaní konanom
- decembra 2015 (č. l. 64 spisu) ako aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (č. l. 71 a nasl. spisu).
- Na základe uvedeného možno uzavrieť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, nie je možné považovať postup súdu, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa navrhovateľovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
- Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť z § 238 O.s.p., ani z § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľa podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.