Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžso/203/2015 Identifikačné číslo spisu: 3014200386 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 250jods.

2 písm.

1. a)O.s.p. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zmenené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, pracoviska Nováky čo do použitých právnych predpisov tak, že žalobkyni bol odňatý od 01. novembra 2013 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na kompenzáciu súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm.
2. a)zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime (ďalej len „zákon o životnom minime“) a zastavená jeho výplata od 01. novembra 2013. Zrušujúci rozsudok odôvodnil krajský súd odkazom na § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. tvrdiac, že keďže odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom bola posúdená

zákona účinného do

1. decembra 2008, nebolo možné ju po
2. decembri 2008 prehodnocovať

nového zákona, pretože v predmetnom konaní neboli preukázané také zmeny v zdravotnom stave žalobkyne, ktoré by mali vplyv na trvanie jej odkázanosti a ktoré by následne odôvodňovali potrebu prehodnotiť nárok žalobkyne na kompenzačný príspevok v zmysle ust. §65 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z.z. Uvedené prechodné ustanovenie vyžaduje ako zákonný predpoklad na prehodnotenie odkázanosti občana s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom existenciu reálnych zmien v zdravotnom stave, za ktoré nemožno považovať stanovenie nesprávnej diagnózy. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný tvrdiac, že nie je v prejednávanej veci správne aplikovať ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. č. 447/2008 Z.z. za situácie, kedy peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nemal byť priznaný vôbec a správny orgán nemohol ignorovať nezákonný stav a naďalej poskytovať finančný príspevok na kompenzáciu. Aplikácia tohto ustanovenia predpokladá, že k 31. decembru 2008 odkázanosť trvala a bola v súlade so zákonom posúdená. U žalobkyne však bolo posudkovým lekárom konštatované, že už v roku 2006 u nej nebolo preukázané také postihnutie, ktoré by spôsobovalo odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný zistil, že peňažný príspevok na kompenzáciu bol vyplácaný neprávom, preto rozhodol

§ 45ods.

1 zákona č. 447/2008 Z.z. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9Sžso/71/2013, 9Sžso/72/2013 z 28. apríla 2014, kedy v obdobnom prípade najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v rozhodnutí žalovaného nezistil žiadne porušenie zákona, potvrdil. Žalovaný ďalej cituje z predmetného rozsudku, v ktorom sa uvádza, že právny nárok na tento finančný príspevok neexistuje a ide o fakultatívne dávky, a preto pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného súd skúmal len to, či žalovaný pred svojim rozhodnutím dostatočne zistil skutkový stav veci. Najvyšší súd v tomto konaní nevytýkal žalovanému, že nemal prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na zásadu právnej istoty a potrebu zachovávať kontinuitu právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa poukazujúc na svoj zdravotný stav a potrebu často navštevovať zdravotné zariadenie. K vyjadreniu pripojila tiež prepúšťaciu správu z nemocnice a lekársku správu od obvodného lekára.

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd koná

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/102/2014-34 z 13. mája 2015 je potrebné potvrdiť , keďže je vo výroku vecne správny, avšak z iných dôvodov.

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

§ 9zákona č. 447/2008 Z.z.

osobitného predpisu.1)

§ 38ods.

1 písm. b) bod 2) zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je

komplexného posudku vypracovaného

§ 15ods.

1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

§ 38ods.

11 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a ktorá je vlastníkom alebo držiteľom osobného motorového vozidla.

§ 14ods.

6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

1. a)premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
2. b)nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
3. c)zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

§ 45ods.

1 zákona č. 447/2008 Z.z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel.

§ 65ods.

5 zákona č. 477/2008 Z.z. odkázanosť občana s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu, odkázanosť na sprievodcu, odkázanosť na kúpu pomôcky, odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov a odkázanosť na celodenné, osobné a riadne opatrovanie, ktoré boli posúdené

zákona účinného do

1. decembra 2008, sa po
2. decembri 2008 neprehodnocuje

zákona účinného od 1. januára 2009, ak u občana s ťažkým zdravotným postihnutím nedôjde k takým zmenám v zdravotnom stave, osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a v prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti, ktoré majú vplyv na trvanie odkázanosti.

§ 55ods.

6 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

§ 53zákona č. 447/2008 Z.z.

§ 32zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok

§ 34Správneho poriadku

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 220O.s.p.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil, že už z posudku z 09.08.1999 vyplynula žalobkyni v oblasti mobility znížená pohybová schopnosť pri úplnej strate schopnosti používať prostriedky hromadnej dopravy a odkázanosť dopravovať a pohybovať sa individuálne osobným motorovým vozidlom. Uvedené bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa vzhľadom k častým astmatickým záchvatom, bolestiam kĺbov a chrbtice nemôže na dopravu používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi č. 2003/008044/04004-002 Beo z 31.03.2003 bol žalobkyni od 01.01.2003 priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyne bol vypracovaný komplexný lekársky posudok č. PD1/OPČ/SOC/2013/45797-05/269931 SMJ/VAL zo dňa 25.10.2013, v zmysle ktorého rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobkyne bolo obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu, stredný stupeň obojstranne, s mierou funkčnej poruchy 40 %

prílohy č. 3, kap. XII., časť B.B.2, bod 15, písm. b. 2/ a zvýšenej o 10 % pre gonartrózu. Žalobkyňa sa

predmetného posudku považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodu, posudkový lekár však nenavrhol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Následne správny orgán 1. stupňa rozhodnutím č. PD3/OPPK/SOC/2013/6839-0001 zo dňa 21.11.2013

§ 38ods.

1 písm. b) bod 2. a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. odňal žalobkyni s účinnosťou od 01.11.2013 peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko mal za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

zákona č. 447/2008 Z.z.. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Posudkový lekár žalovaného ako odvolacieho orgánu vypracoval dňa 21.03.2014 lekársky posudok, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a miera jej funkčnej poruchy je 50%. Stanovené percento zodpovedá zdravotnému postihnutiu žalobkyne- inkontinencií moču III. stupňa. Posudkový lekár zistil ďalšie ochorenia, a to obmedzenie pohyblivosti v obidvoch bedrových kĺboch - stredný stupeň, stredne ťažkú perzistujúcu astmu, obmedzenie funkcie obidvoch kolenných kĺbov - ľahký stupeň a poruchu chrbtice so stredne ťažkou poruchou statiky a dynamiky. Na základe uvedeného lekárskeho posudku bol žalovaným vydaný komplexný posudok č. USP/US5/1112/BEZ/2014/7338/PD z 25. 03. 2014, ktorý za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne považoval inkontinenciu moču III. stupňa s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z komplexného posudku nevyplýva, že žalobkyňa je odkázaná

§ 14ods.

6 zákona č. 447/2008 Z.z. na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z odôvodnenia komplexného posudku vyplýva, že funkčné postihnutie váhonosných kĺbov dolných končatín (bedrové a kolenné kĺby možno hodnotiť len ananmnesticky - už v roku 2006 bola konštatovaná koxartróza obojstranne III. stupeň a gonartróza obojstranne I. stupeň bez predpokladu možnosti zlepšenia. V aktuálnom ortopedickom náleze je vyšetrenie zamerané na chrbticu. Žalobkyňa sa pohybuje s pomocou opory jednej francúzskej barly, nie sú dokumentované poruchy horných končatín, zmyslov, prejavy srdcovej alebo pľúcnej nedostatočnosti ani psychické zmeny, pre ktoré by vyžadovala trvalý dohľad, resp. nezvládla cestu vo verejných hromadných prostriedkoch. Pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 25.10.2006 bola rozhodujúcim ochorením pre stanovenie funkčnej poruchy artróza bedrových kĺbov III. stupňa, táto bola hodnotená ako ťažké funkčné obmedzenie a stuhnutie uvedených kĺbov. III. stupeň koxartrózy však nie je stuhnutím. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nie je a nikdy nebola

komplexného lekárskeho posudku z 25. marca 2014 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

zákona č. 447/2008 Z.z. a preto nebolo dôvodné poskytovať jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie správneho orgánu o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a zastavená jeho výplata. Žalovaný takto rozhodol z dôvodu, že v predložených odborných nálezoch nie je preukázaná taká porucha pohyblivosti (napr. stuhnutie váhonosných kĺbov alebo paréza periférnych nervov), pre ktorú by žalobkyňa nebola schopná zvládnuť cestu k zastávke verejných hromadných prostriedkov, nastúpiť alebo zostúpiť z nich, alebo v nich stráviť cestu. Napadnuté rozhodnutie žalovanej krajský súd zrušil z dôvodu, že odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nemôže byť

ustanovenia § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. opätovne prehodnocovaná. S týmto právnym záverom súdu prvého stupňa sa však odvolací súd nemôže stotožniť. Ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je prechodným ustanovením, jeho účelom je napriek legislatívnym zmenám, teda zrušeniu zákona č. 195/1998 Z.z. a nadobudnutiu účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z., udržať kontinuitu práva. Zaručuje, že nadobudnuté práva legislatívnou zmenou nezaniknú, nie je potrebné len z dôvodu vstupu nového zákona do účinnosti opätovne posudzovať odkázanosť na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Znenie § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. však nemožno vykladať ako absolútny zákaz prehodnotenia odkázanosti na kompenzáciu zvýšených výdavkov a aplikácie § 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na prípady, kedy k rozhodnutiu o odkázanosti došlo ešte za účinnosti zákona č. 195/1998 Z.z. Takýto výklad by bol diskriminačný, teda ústavne nekonformný, keď u skupiny osôb, ktorým bol opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu poskytnutý neprávom za účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z. by žalovaný mal právo a povinnosť odňať príspevok, avšak u inej skupiny osôb, ktorej bol príspevok neprávom priznaný pred účinnosťou tohto zákona by žalovaný toto právo nemal. Je preto potrebné uzavrieť, že ustanovenie § 65 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z. nebráni odňatiu opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu

§ 45ods.

1 zákona č. 447/2008Z.z. Pre jeho odňatie však musia byť naplnené zákonné predpoklady, a to predovšetkým dostatočne zistený skutočný stav o tom, že opakovaný príspevok bol neoprávnene poskytovaný. Žalobkyňa v žalobe namieta tiež zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci. Trpí artrózou bedrových kĺbov a gonartrózou bez predpokladu zlepšenia oboch ochorení, ktoré boli u žalobkyne popísané už v komplexnom posudku z

1. januára 2007 a
2. novembra
3. Namieta tiež distrofické zmeny na horných končatinách a tvrdí, že bolestivosť a úbytok svalovej hmoty jej nedovoľujú riadne sa počas jazdy držať v prostriedku hromadnej dopravy. Žalobkyňa má tiež perzistujúcu bronchiálnu astmu, ktorá bola klasifikovaná ako ťažká. Má problémy s dýchavičnosťou najmä počas fyzickej námahy, ktorú pre ňu predstavuje aj bežná chôdza.

názoru žalobkyne nebral žalovaný správny orgán do úvahy predmetné ochorenia podložené lekárskymi nálezmi, resp. ich pri svojom rozhodnutí nedostatočne zohľadnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou povinnosťou správneho orgánu v akomkoľvek správnom konaní je zistiť skutočný stav dostatočne na rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci sa bude uvedená požiadavka aplikovať o to prísnejšie, že ide o konanie o odňatí už priznaného práva na kompenzáciu. Súčasťou povinnosti zistiť skutočný stav je povinnosť zaobstarať si na rozhodnutie dostatočné podklady. Ako už tunajší súd uviedol v rozsudku sp. zn. 1Sžso/6/2015 z

1. júna 2016, hoci sa v konaní vo veciach kompenzácie pripúšťa resp. v niektorých prípadoch vyslovene vyžaduje vykonanie lekárskej posudkovej činnosti, nevylučuje to možnosť použiť ako podklad rozhodnutia aj iné dôkazy, či už v podobe lekárskych správ a nálezov alebo znaleckého posudku, aby rozhodnutie vyhovovalo kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať na základe skutočného stavu veci. Za tejto situácie musí z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutí musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutkového stavu veci. Za dostatočné zistenie skutkového stavu nie je možné považovať situáciu, kedy žalovaný rozhodne o odňatí opakovaného peňažného príspevku na základe zmeny posúdenia závažnosti ochorenia (koxartrózu III. stupňa považuje za stredne ťažké ochorenie, nie za ťažké ako to bolo pri predchádzajúcich posúdeniach) bez toho, aby zároveň bol zistený stav ochorenia v čase posudzovania. Z lekárskeho posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností, pracovisko Banská Bystrica z
3. 2014 vyplýva, že jeho podkladom nebol lekársky nález, v ktorom by bol zhodnotený stav ochorenia koxartróza. Ak aj podkladom bola lekárska správa z ortopedického vyšetrenia, toto sa týkalo ochorení chrbtice, nie artrózy kĺbov. Posudkový lekár žalovaného teda musel vychádzať z predchádzajúcich posudkov, resp. nálezov, ak prehodnocoval stupeň závažnosti ochorenia žalobkyne. Takéto posúdenie však nie je pre reálne posúdenie stavu ochorenia ku dňu
4. 03.2014 dostatočné. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že jeho pozornosti tiež neušla absencia posúdenia vplyvu ostatných chorôb žalobkyne, predovšetkým bronchiálnej astmy na mieru jej funkčnej poruchy, resp. na jej odkázanosť na individuálnu dopravu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci zistil skutkový stav nedostatočne na posúdenie veci a je preto potrebné jeho rozhodnutie č. UPS/US5/1113/BEZ/2014/7155/VAL z
5. apríla 2014 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi zdravotný stav žalobkyne, vydá komplexný posudok, z ktorého bude zrejmé, ako a na základe ktorých aktuálnych lekárskych nálezov bolo posúdené ochorenia koxartróza ako aj otázka, či iné ochorenia žalobkyne nemajú vplyv na jej odkázanosť na individuálnu dopravu. O trovách konania súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p., tak, že žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže procesne úspešná žalobkyňa si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.