461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú rentu. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené
Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené
zákona o sociálnom poistení nie je možné, nakoľko poškodený už nevykonáva žiadnu pracovnú činnosť a navyše nespĺňa zákonnú definíciu poškodeného
Od XY navrhovateľ poberá starobný dôchodok, preto v zmysle § 89a zákona o sociálnom poistení týmto dňom mu zanikol nárok na úrazovú rentu, pretože dovŕšil dôchodkový vek. Odmietnutie opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. 4380-8/2013-BA z 22. júla 2013 krajský súd odôvodnil zmeškaním zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie opravného prostriedku. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote v časti, v ktorej krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 4380-7/2013-BA, odvolal navrhovateľ. Navrhovateľ má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže posudkový lekár odporkyne sa ani raz nezaoberal ním predloženými dôkazmi - lekárskymi správami a posudkami. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s citovaným ustanovením sa odvolacie konanie riadi ustanoveniami O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dopĺňa:
zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa
2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení mužovi, ktorý v období od
ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné kumulatívne splnenie týchto podmienok: poškodený utrpel pracovný úraz alebo trpí chorobou z povolania, má viac ako 40% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a zároveň nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Ak osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo trpí chorobou z povolania, nespĺňa uvedené predpoklady, nemôže jej byť priznaná úrazová renta. Navrhovateľ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď posudkový lekár odporkyne sa nezaoberal ním predloženými lekárskymi správami. V súvislosti s uvedeným však odvolací súd dospel k záveru, že rozsah skúmania zdravotného stavu navrhovateľa nemá na dané rozhodnutie žiaden vplyv. Navrhovateľ totiž nespĺňa poslednú podmienku pre priznanie nároku na úrazovú rentu, keďže pred rozhodnutím odporkyne, ako aj pred podaním žiadosti o priznanie úrazovej renty dovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľ sa narodil XY, šesťdesiat rokov života dovŕšil XY a vzťahuje sa naňho ustanovenie § 65 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Keďže dovŕšil dôchodkový vek XY, nespĺňa predpoklady vymedzené ustanovením § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a preto nie je možné priznať mu nárok na úrazovú rentu. Námietky navrhovateľa, že odporkyňa, ako aj prvostupňový súd, nezistili dostatočne skutkový stav veci, nie sú dôvodné. Odvolací súd zároveň pripomína, že navrhovateľ v skutočnosti opakovanou žiadosťou (zo dňa 28.05.2013) žiadal priznať nárok na úrazovú rentu, o ktorej žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/133/2009 dňa 25. novembra 2010 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. decembra 2010), ktorým potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (č.k. 25 Sd/267/2008-54 z 25. júna 2009), o potvrdení rozhodnutia sociálnej poisťovni č. 222-53/2008 z 8. januára 2008 o nepriznaní nároku na úrazovú rentu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu v súvislosti s pracovným úrazom z 10. marca 1988. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vo vymedzenom rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.