1 písm. a/ a b/ C. s. p., pretože odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tiež preto, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za odchýlenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu považoval to, že súd prvej inštancie neidentifikoval vo výroku rozhodnutia spôsobom ustáleným v rozhodovacej praxi súdov (údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností) nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej mu uložil povinnosť zdržať sa určitého, tam uvedeného konania, ale nehnuteľnosť označil len ako „plocha futbalového ihriska navrhovateľa“. Odvolací súd potvrdením uznesenia súdu prvej inštancie „prevzal toto označenie za správne“. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vyplýva, že ihrisko by malo byť na „CKN“ parcele číslo 1454/5 o výmere 6350 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie N., ako vlastníctvo navrhovateľa. Na tomto liste vlastníctva je však uvedená poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k CKN parcele číslo 1454/5, teda „o spochybnení vlastníckeho práva navrhovateľa, čomu však súd prvej inštancie nevenoval pozornosť“. Vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia uložil súd prvej inštancie odporcovi povinnosť zdržať sa umiestňovania hnuteľných vecí na plochu futbalového ihriska navrhovateľa, hoci časť plochy futbalového ihriska tvoria pozemky odporcu a k časti plochy futbalového ihriska je vlastnícke právo navrhovateľa spochybnené. Za ďalšie pochybenie (vadu konania) odvolacieho súdu označil dovolateľ v dovolaní to, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, bez toho, aby uviedol predmet konania vo veci samej, pritom z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že vecou samou je „usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi stavby a pozemku“;
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vecou samou je „podanie zdržovacej žaloby“. Zmätočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania vo veci samej a výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdeným odvolacím súdom, (ktorý neobsahuje zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 336 C. s. p.) zasiahli súdy (prvoinštančný aj odvolací)
dovolateľa neprípustne a bezdôvodne do jeho práv. 3. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedol, že dovolanie nie je v danom prípade prípustné a navrhol, aby dovolací súd dovolanie
c/ C. s. p. odmietol. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné. 5.
p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 6.
f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.
2 C. s. p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. 9.
d/ C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 10.
1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11.
c/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
písm. f/ uvedeného ustanovenia, dovolací súd odmietne dovolanie tiež vtedy, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
názoru dovolacieho súdu dovolateľom vytýkané nedostatky týkajúce sa zmätočnostných vád súvisia s vecnou správnosťou rozhodnutia, ktorou nebola znemožnená realizácia procesných oprávnení dovolateľa. 14. V prejednávanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj
ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. V zmysle § 421 ods. 2 C. s. p., ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/ C. s. p., vrátane uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ C. s. p.). I keď ustanovenie § 421 ods. 2 C. s. p. výslovne nevylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (čo je aj tento prípad), rešpektujúc zásadu efektivity konania (Čl. 17 C. s. p.) treba
názoru dovolacieho súdu neprípustnosť dovolania aj pre tento prípad vyvodiť z analogického použitia tohto ustanovenia (Čl. 4 ods. 1 C. s. p.). Nevyhnutnosť použitia analógie možno odôvodniť porovnateľnosťou inštitútu predbežného opatrenia
zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O. s. p.) s inštitútom neodkladného opatrenia
C. s. p.. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení pre nesprávne právne posúdenie veci vylučoval aj O. s. p. (§ 239 ods. 3 O. s. p.). 15. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že ak by aj dovolanie bolo prípustné (v prípade, že by nešlo o prípad uvedený v § 421 ods. 2 C. s. p.), dôvodom pre odmietnutie dovolania by bola tiež skutočnosť, že dovolateľom uplatnený dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu. Dovolateľ zastúpený advokátom totiž označil za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci
1 písm. a/ a písm. b/ C. s. p., hoci uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu
písm. a/ a aj
písm. b/ súčasne sa vzájomne vylučuje. Okrem toho odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo rozdielne rozhodovanie dovolacieho súdu dovolateľ bližšie nekonkretizoval označením rozhodnutí napĺňajúcich pojem ustálená súdna prax, resp. označením rozdielnych rozhodnutí dovolacieho súdu. 16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
1 C. s. p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože navrhovateľovi v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.