4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) pokutu za oneskorené podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
názoru prvostupňového súdu zaradenie alebo nezaradenie predmetnej pokuty do daňových pohľadávok nebolo predmetom daňového konania a ani súdneho 3 4Sţf/24/2010 preskúmavacieho konania, pretoţe predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve môţu byť len tie právne otázky, o ktorých rozhodoval správny orgán. Prvostupňový súd mal za to, ţe ţalobca sa ţalobou v podstate domáhal výkladu ustanovení §95 a § 95a zákona o správe daní, avšak súd konajúci v správnom súdnictve ako všeobecný súd nie je oprávnený podávať abstraktný výklad zákona. Preto sa v tomto konaní nemohol zaoberať výkladom uvedených ustanovení zákona. Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Ţalobca namieta rozsah súdneho prieskumu ţalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ţe právna argumentácia prvostupňového súdu nie celkom presne reflektuje na námietky, ktoré ţalobca vzniesol proti postupu ţalovaného. Ţalobca namieta, ţe krajský súd sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí nezaoberal výkladom ustanovenia a namietanou aplikáciou § 95 ods. 1 zákona o správe daní, pričom v rozsudku cituje ustanovenia § 95a zákona o správe daní a v odôvodnení rozsudku priamo odkazuje na ustanovenia § 95 a § 95a zákona o správe daní.
názoru ţalovaného aplikácia ustanovenia § 95 ods. 1 zákona o správe daní je právnou otázkou, o ktorej rozhoduje ţalovaný v napadnutom rozhodnutí; ide o inherentnú súčasť daňového konania, ktorú nemoţno obísť tvrdením, ţe § 95 a § 95a zákona o správe daní sa týkajú prihlasovania daňových pohľadávok, pretoţe § 95 ods. 1 zákona o správe daní obsahuje modifikáciu pojmov daň, daňová pohľadávka v kontexte začatého konkurzného konania. Ţalobca zotrváva na svojich ţalobných dôvodoch vyplývajúcich z ním uvádzaného výkladu § 95 ods. 1 zákona o správe daní,
ktorého na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
tohto zákona alebo osobitných zákonov, avšak zákon ďalej upravuje, ţe pokuty, sankčný úrok a úrok sa povaţujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
názoru ţalobcu toto znenie zákona modifikuje definíciu daňovej pohľadávky oproti jej definícii vyplývajúcej z ustanovenia § 1a písm.
ktorého sa pokuty, sankčný úrok a úrok nepokladajú 4 4Sţf/24/2010 za daňovú pohľadávku a preto sa nemôţu pokladať ani za daň. Za daňovú pohľadávku po vyhlásení konkurzu sa tak bude povaţovať len daň v stricto sensu bez pokút, sankčných úrokov a úrokov. Ţalobca namieta, ţe ak pokuta na základe výkladu, ku ktorému dospel, nie je daňou a ani daňovou pohľadávkou, ţalovaný
názoru ţalobcu porušil ustanovenie zákona o správe daní s poukazom na § 95 a § 95a uvedeného zákona, nakoľko sa voči ţalobcovi domáha niečoho, na čo v zmysle zákona nemá nárok. Ţalovaný je povinný pri svojom postupe brať ohľad na ustanovenia § 95 a § 95a zákona o správe daní a práve tieto ustanovenia zákona sú vzhľadom na ich povahu lex specialis voči ostatným ustanoveniam zákona a preto sú tými, ktoré musia modifikovať postup ţalovaného pri uplatňovaní sankcií. Ţalovaný ţiadal odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe prvostupňový súd sa vysporiadal s kľúčovou otázkou súdneho prieskumu, t. j. či boli splnené podmienky na uloţenie pokuty
4 zákona o správe daní a vo vzťahu k námietkam ţalobcu vyhodnotil opodstatnenosť uloţenej pokuty. Úvahy ţalobcu o vplyve vyhlásenia konkurzu na definície základných pojmov zákona o správe daní ţalovaný povaţuje za bezdôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5 4Sţf/24/2010
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 prvá veta zákona o DPH platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť.
4 zákona o správe daní a poplatkov, ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloţí pokutu do 16 596,95 Eur, najmenej 33,19 Eur, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 Eur, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môţe uloţiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 Eur a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 Eur.
a) zákona o správe daní na účely tohto zákona sa daňou rozumie daň
osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.
1 Ôsmej časti zákona o správe daní upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla
tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“) sa povaţujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
8 zákona o správe daní po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku
odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. 6 4Sţf/24/2010
1 Ôsmej časti zákona o správe daní upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; uţ začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
3 zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemoţno začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.
4 in fine zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.
5 zákona o správe daní v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní povaţuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov (poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH), ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb
tohto zákona alebo osobitných zákonov, vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa povaţujú za doklady vystavené daňovým subjektom.
2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR“) vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výţivnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemoţno rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.
2 ZKR pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné 7 4Sţf/24/2010 na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa povaţujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
5 in fine ZKR o priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej zloţke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre kaţdú oddelenú podstatu.
1 ZKR do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky; to neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.
2 písm. c) ZKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
1 veta prvá ZKR po úplnom speňaţení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môţe byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťaţku (ďalej len „konečný rozvrh výťaţku“). Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ţalovaného v odvolaní uviedol dôvody, ktoré sú totoţné s dôvodmi uvedenými v ţalobe, s výnimkou námietky rozsahu súdneho prieskumu vo vzťahu k absencii výkladu ustanovení § 95 zákona o správe daní a jeho neaplikovaní správcom dane pri ukladaní pokuty. Ţalobca sa zaoberal výkladom § 95 ods. 1 v spojení s § 1a písm. a) zákona o správe daní, na základe ktorého dospel k záveru, ţe správca dane sa uloţením pokuty po vyhlásení konkurzu za oneskorené podanie daňového priznania
4 zákona o správe daní domáha plnenia, na ktoré
zákona o správe daní nemá nárok.
ţalobcu pokuta uloţená v rámci daňového konania po vyhlásení konkurzu nie je daňovou pohľadávkou, ani daňou, a teda nemôţe byť uspokojená v rámci konkurzného konania ako pohľadávka proti podstate. 8 4Sţf/24/2010 Z uvedeného výkladu ţalobcu by vyplývalo, ţe by správca dane nemal správcovi konkurznej podstaty za porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona o správe daní alebo osobitných hmotnoprávnych daňových zákonov uloţiť sankcie alebo pokuty, nakoľko enunciát takéhoto rozhodnutia automaticky obsahuje uloţenie peňaţnej povinnosti s uvedením jej splatnosti, ktorá je v predmetnom prípade 15 dní odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. S týmto názorom ţalobcu vyplývajúcim z jeho účelového výkladu ustanovení § 95 a § 95a zákona o správe daní nemoţno súhlasiť a to predovšetkým s prihliadnutím na právnu úpravu účinkov vyhlásenia konkurzu a prihlasovania daňových pohľadávok v konkurznom konaní. Všeobecné účinky vyhlásenia konkurzu upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii a osobitné účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a daňovému konaniu upravuje § 95a Ôsmej časti zákon o správe daní. V tejto časti zákonnej úpravy moţno hovoriť o vzťahu lex specialis, ktorým je v tomto prípade zákon o správe daní, k lex generalis, ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Špeciálna úprava sa prejavuje v tom, ţe na rozdiel od iných typov konaní sa daňové konanie neprerušuje, taktieţ nie je explicitne vylúčené jeho začatie v priebehu konkurzu, ako je tomu v prípade daňovej exekúcie. Na sankcie, na ktorých uloţenie nastali podmienky po vyhlásení konkurzu sa nevzťahuje reţim prihlasovania daňových pohľadávok upravených ust. §95 ods. 1 zákona o správe daní, avšak na ich vyrubenie sa nevzťahuje zákaz daňového konania v priebehu konkurzného konania. Z uvedeného dôvodu sa ich reţim, napr. splatnosť a vymoţiteľnosť, spravuje všeobecnými účinkami vyhlásenia konkurzu a taktieţ ich právny osud po zrušení konkurzu v prípade, ţe sa skončil splnením rozvrhového uznesenia a bývalému úpadcovi zostal ešte majetok. Majetok dlţníka, ktorý je v úpadku, nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, preto je účelom konkurzného konania uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu pomerne
poradia určeného zákonom. Z uvedeného dôvodu z uspokojenia sú vo väčšine prípadov vylúčené pohľadávky určitého druhu, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu. 9 4Sţf/24/2010 Z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné a zmluvné sankcie, ktoré by sa mali uspokojovať z konkurznej podstaty, ak na ne vznikol nárok, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Sem patria aj sankcie, pokuty, penále uloţené rozhodnutím správneho orgánu. Sankciu je moţné uloţiť v tých konaniach, ktoré sa vyhlásením konkurzu neprerušujú (§ 47 ods. 2 ZKR), preto ich uloţenie rozhodnutím vydaným po vyhlásení konkurzu nie je právne neúčinné, na rozdiel od takých, ktoré by boli uloţené rozhodnutiami v správnych konaniach, ktoré sa vyhlásením konkurzu prerušujú. Prihlasovanie pohľadávok v konkurze a náleţitosti konkurznej prihlášky pohľadávok konkurzných veriteľov sa spravujú prísnym reţimom vyplývajúcim z úpravy § 28 a § 29 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom sa jedná o pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom k tomu, ţe vznik daňových povinností u jednotlivých druhov daní je viazaný
príslušných hmotnoprávnych predpisov na rôzne právne skutočnosti a rôzne časové obdobia bez ohľadu na to, či daňový subjekt prizná vznik daňovej povinnosti podaním daňového priznania, a s prihliadnutím na účel správy daní, je prihlasovanie daňových pohľadávok v konkurze upravené osobitne v ustanoveniach § 95 zákona o správe daní. V tomto ustanovení je zákon o správe daní lex specialis k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je vo vzťahu k úprave prihlasovania pohľadávok lex generalis. Ustanovenie § 95 zákona o správe daní nemôţe byť v tomto prípade lex specialis k inému ustanoveniu toho istého zákona, teda ako tvrdí ţalobca, k ustanoveniu § 1a písm. a) zákona o správe daní, a ani nemodifikuje, nemení definíciu dane ako takej. Ustanovenie § 95 zákona o správe daní definuje pojem daňovej pohľadávky striktne len pre účely prihlasovania daňových pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu spôsobom a v lehote ustanovenej v § 28 ZKR, pričom na rozdiel od iných druhov pohľadávok vzišlých z právnych úkonov úpadcu, prípadne z rozhodnutí iných štátnych orgánov ako daňovej správy, daňové pohľadávky moţno ako pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu prihlasovať
ZKR aj bez ich predchádzajúceho priznania úpadcom, bez ich predchádzajúceho vyrubenia správcom dane, ba dokonca moţno prihlásiť nevyrubenú daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ustanovenie § 95 ods. 5 zákona o správe daní definuje aj daňové pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu, na ktoré sa vzťahuje iný reţim uplatňovania a uspokojovania v priebehu konkurzného konania z titulu ich zaradenia medzi pohľadávky proti podstate ( § 87 ods. 2 ZKR ). 10 4Sţf/24/2010 Z dikcie § 95 ods. 1 posledná veta v spojení s § 95 ods. 5 a s § 95 ods. 6 zákona o správe daní vyplýva, ţe sankcie, na ktorých vyrubenie nastali podmienky po vyhlásení konkurzu, teda spáchanie deliktu správcom konkurznej podstaty nastalo po vyhlásení konkurzu, sa nepovaţujú za pohľadávky proti podstate. Uvedená úprava je kompatibilná s ustanovením § 100 ods. 2 písm. c) ZKR upravujúcim pohľadávky vylúčené z uspokojovania v konkurze. Tieto pohľadávky nie je moţné uspokojiť z konkurznej podstaty v priebehu konkurzu ani rozvrhovým uznesením, nakoľko sa zo zákona nezahŕňajú do rozvrhu. Avšak po skončení konkurzného konania si správca dane môţe voči daňovému dlţníkovi pohľadávku vylúčenú z uspokojovania v konkurze uplatňovať, prípadne začať ju vymáhať v daňovom exekučnom konaní. Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli počas konkurzného konania uspokojené. Zrušenie konkurzu nemá ţiadne právne účinky na platnosť a účinnosť úkonov tak hmotnoprávnych, ako i procesných, vykonaných od vyhlásenia konkurzu aţ po jeho zrušenie. Vzhľadom k tomu, ţe účinky vyhlásenia konkurzu sú vo vzťahu k daňovému konaniu a právnemu osudu daňových pohľadávok upravené špeciálne ustanovením § 95a zákona o správe daní odlišne od všeobecných účinkov vyhlásenia konkurzu upravených v ZKR, je moţné vyrubovať v rámci daňového konania, ktoré sa na rozdiel od iných správnych konaní neprerušuje ani nezastavuje (okrem daňového exekučného konania), sankcie za porušenie zákonných povinností vyplývajúcich z daňových predpisov správcom konkurznej podstaty. Skutočnosť, ţe je správcovi konkurznej podstaty ako daňovému subjektu doručené rozhodnutie o uloţení pokuty, nemoţno stotoţňovať s prihlásením daňovej pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky proti podstate správcom dane v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia obsahu rozhodnutia jeho doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu daňového konania, t. j. začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti rozhodnutím uloţenej povinnosti. Vzhľadom k tomu, ţe takto uloţená sankcia je vylúčená z uspokojenia z majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, je moţné takúto pohľadávku povaţovať za nevymoţiteľnú v rámci konkurzného konania. Zaplatenia takejto pohľadávky sa môţe konkurzný veriteľ, teda správca dane, domáhať po skončení konkurzného konania 11 4Sţf/24/2010 a to aj výkonom daňovej exekúcie v prípade, ţe po skončení konkurzu zostane úpadcovi majetok. Na margo rozsudku Najvyššieho súdu č. k. 3 Obo 144/2007 zo dňa 25.septembra 2008, na ktorého obsah ţalobca poukazuje, odvolací súd konštatuje, ţe meritum veci nie je totoţné s touto prejednávanou vecou, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o prihlasovanie daňových pohľadávok v konkurznom konaní. Odvolací súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu nezistil, ţe by prvostupňový správny orgán alebo ţalovaný okrem vyrubenia pokuty v súlade s ust. § 35 ods. 4 zákona o správe daní aj uplatňoval túto sankciu u ţalobcu ako pohľadávku proti podstate, čo v konečnom dôsledku ani nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Neobstojí námietka ţalobcu vznesená na pojednávaní pred prvostupňovým súdom na nevýhodné postavenie správcu konkurznej podstaty pri plnení daňových povinností úpadcu pre nedostatočnú spoluprácu zo strany úpadcu pri poskytovaní všetkých podkladov potrebných na splnenie zákonných povinností v daňovej oblasti. Správca konkurznej podstaty disponuje zákonnými oprávneniami zabezpečujúcimi mu moţnosť zjednať nápravu a spoluprácu úpadcu, navyše v priebehu konkurzného konania sa nejedná o daňové povinnosti úpadcu, ale o daňové povinnosti správcu konkurznej podstaty, ktorý sa stáva daňovým subjektom namiesto úpadcu so všetkými z toho vyplývajúcimi hmotnoprávnymi a procesnými právami a povinnosťami, pričom je povinný konať s odbornou starostlivosťou. Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho konania riadne vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu a následného postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné a preto rozhodol
3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12 4Sţf/24/2010 O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. februára 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.