marca 2017, s následným verejným vyhlásením rozsudku v trestnej veci obvineného V. K., pre zločin lúpeže
1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného V. K., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Romana Kasana, advokáta v Novej Bani, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2016, sp. zn. 3To/12/2016, takto rozhodol: I.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2016, sp. zn. 3To/12/2016, a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v neprospech obvineného V. K..
2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2016, sp. zn. 3To/12/2016, sa z r u š u j e . Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol . II.
2 Trestného poriadku sa obvinený V. K., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom A. M., Ul. P.. č. XXXX/XX, v súčasnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, b e r i e do väzby z dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku. Lehota väzby začne plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. dňom
1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a v bode 3/ rozsudku z prečinu krádeže
2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa
2 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Za to bol obvinenému V. K. uložený
2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/183/2012 z 2. októbra 2012, ktorým bol obvinený odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
2 písm. b/ Trestného zákona súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.
1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej Materskej škole Banská Štiavnica, ul. Mierová č. 2, škodu vo výške 360,28 € a poškodenej Q. C., nar. X. V. XXXX v A. M., trvale bytom A. M., Ul. L. B. č. XXXX/XX/XX, škodu vo výške 500,- €. Zároveň
1 Trestného poriadku súd poškodeného Q. M., nar. XX. V. XXXX v C., H. T., trvale bytom A., N.. T. G. V. č. XXX, prechodne bytom A., U N.. XXX, H. T., zastúpeného opatrovníkom Jankou Karvašovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom, odkázal na občianske súdne konanie. Okresný súd Žiar nad Hronom vo výroku rozsudku zároveň uviedol, že obvinený V. K. bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 22. januára 2014, sp. zn. 2T/49/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2014, sp. zn. 4To/48/2014, právoplatne uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30. septembra 2015, sp. zn. 2T/105/2014 vo výroku o treste a postupom
3 Trestného poriadku uložil obvinenému V. K.
2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu krajský súd zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 2. októbra 2012, sp. zn. 3T/183/2012, ktorým bol obvinený odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov, k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.
1 Trestného poriadku obvinenému súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej Materskej škole Banská Štiavnica, Ul. Mierová č. 2, škodu vo výške 360,28 €, poškodenej Q. C., nar. X.V. XXXX v A. M., trvale bytom A. M., Ul. L. B. č. XXXX/XX/XX, škodu vo výške 500,- €.
1 Trestného poriadku súd poškodeného Q. M., nar. XX. V. XXXX v C., H. T., trvale bytom A., N.. T. G. V. č. XXX, prechodne bytom A., U N.. XXX, H. T., zastúpeného opatrovníkom Jankou Karvašovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom, odkázal na občianske súdne konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie samostatným písomným podaním obvinený V. K. z 24. marca 2016, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom 30. marca 2016 (č. l. 207) a následne 27. mája 2016 podal dovolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Romana Kasana, advokáta v Novej Bani (č. l. 234). Dovolanie podal z dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku, t. j. bolo porušené zásadným spôsobom právo na obhajobu a z dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku, t. j. rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený V. K. uviedol, že sa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 2T/105/2014 neodvolal, lebo bol spokojný a to aj napriek tomu, že okresný súd nezrušil aj výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/203/2007, ktorý spĺňa rovnaký dôvod
1 Trestného zákona, z ktorého dôvodu bol zrušený aj výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/183/2012. Na základe odvolania prokurátora proti rozsudku okresného súdu krajský súd rozhodol v neprospech obvineného tak, že trest bol zvýšený na 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, čím krajský súd zrušil okresným súdom priznanú kompenzáciu za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote ako odškodnenie za viac než 8 (osem) rokov trvajúce konanie vo veci vo forme zníženia uloženého trestu pod spodnú hranicu s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona.
názoru obvineného takáto kompenzácia odškodnenia za neprimerane dlhé prieťahy nie je v rozpore so zákonom.
zaužívanej súdnej praxe neprimerane dlhá dĺžka trestného procesu vedie k zníženiu stupňa nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť a teda aj k potrebe korekcie sankcionovania tohto deliktu. Je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým spôsobom odškodnené. Obvinený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. US 236/2011 a v tejto súvislosti uviedol, že rozsudok krajského súdu vykazuje znaky odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) v tom smere, že Európsky súd pre ľudské práva uznal za primeranú lehotu vo výnimočných prípadoch (nie paušálne) v trvaní 6 rokov. Neprimerane dlhá lehota v prípade obvineného bola až 8,5 roka a vzhľadom na túto dobu trvania konania môže nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). V tejto súvislosti obvinený poukázal na subjektívnu stránku prípadu, že priznaním obvineného sa k vine bolo sledované to, že súd mu uloží trest znížený pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Obvinený ďalej uviedol, že pri znížení trestu, do ktorého mu súd započíta doposiaľ vykonaný trest, by mu do konca trestu zostalo len pár mesiacov, čo bolo v naliehavom záujme jeho rodiny (družka nemá žiadnu blízku rodinu, stará sa o tri deti). Vyhlásenie obvineného o vine nevyplývalo z ťarchy dôkaznej situácie, práve naopak dôkazná situácia stála na porušenom práve na obhajobu
1 Trestného poriadku a nebola žiadna nádej na nápravu tohto stavu
1 Trestného poriadku a ani nádej, že obžaloba vyprodukuje akýkoľvek nový dôkaz a vyhlásenie o vine vyplývalo z dlhodobo neukončeného trestného konania. Súd prijal vyhlásenie obvineného s vyslovenou podmienkou zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Porušenie práva na obhajobu videl obvinený aj v tom, že nemal možnosť zúčastniť sa výsluchu poškodeného a klásť mu otázky ani v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom, nakoľko sa poškodený nedostavoval, čím sa výpoveď poškodeného z prípravného konania stala nezákonnou (R 54/2013). Nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia
1 písm. i/ Trestného poriadku obvinený videl v tom, že uloženie súhrnného trestu zrušením výroku o teste rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/183/2012 malo byť za súčasného zrušenia výroku o treste aj rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/203/2007. Použitie ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktoré je irelevantnou priťažujúcou okolnosťou nemajúcou žiadnu príčinnú súvislosť s posudzovanými skutkami, je diskriminačným faktorom voči osobe obvineného. S poukazom na článok 50 ods. 6 Ústavy SR ďalej uviedol, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a v zmysle samotného Trestného zákona sa posudzuje trestnosť činu a nie trestná minulosť páchateľa vzhľadom na to či v minulosti spáchal trestný čin. Aplikáciou ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona nastáva porušenie zásady posudzovania trestnosti činu, lebo zásada ukladania trestu je porušovaná posudzovaním trestnej minulosti obvineného v jeho neprospech. Osoba páchateľa sa potom ocitá v inom postavení pred zákonom a pri ukladaní trestu sa na neho hľadí inak než na obvineného predtým bezúhonného, čím dochádza k jeho diskriminácii. Zvlášť poukázal na článok 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
ktorého sa zakazuje diskriminácia na akomkoľvek dôvode. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, že z dôvodu
1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3To/12/2016 zo 16. marca 2016, porušený zákon v neprospech obvineného a aby
2 písm. h/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom písomným podaním zo 7. júna 2016 (č. l. 231), ktorá v jeho písomnom vyhotovení uviedla, že trest odňatia slobody, ktorý bol obvinenému V. K. uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výmere 5 (päť) rokov, bol neprimerane nízky a to jednak vzhľadom na osobu obvineného, ktorý sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, ako aj vzhľadom k tomu, že bol odsúdený za zločin lúpeže a prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva, v danom prípade mal byť uložený aj úhrnný trest
2 Trestného zákona. Prokurátorka ďalej citovala a rozoberala ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a v tejto súvislosti uviedla, že v prípade obvineného použitie tohto ustanovenia by nespĺňalo zákonom stanovené kritériá z dôvodu, že u obvineného neexistovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia a uloženie trestu kratšieho trvania by nepostačovalo na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Obvinený V. K. bol doposiaľ 10 (desať) krát súdne trestaný, z toho 6 (šesť) krát nepodmienečne. Prokurátorka sa plne stotožnila s rozsudkom krajského súdu. Navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol dovolanie
c/ Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) po predložení spisového materiálu dňa 4. augusta 2016 primárne zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote, na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku) v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie podal prostredníctvom obhajcu.
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Z obsahu trestného spisu dovolací súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní
Trestného poriadku a dovolanie je riadne odôvodnené (§ 374 Trestného poriadku).
1 Trestného poriadku ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
Trestného poriadku, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Trestného poriadku súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Trestného poriadku dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1. Dovolací súd po zistení, že nie sú dané žiadne zákonné dôvody pre odmietnutie dovolania, prerokoval dovolanie na neverejnom zasadnutí
Trestného poriadku, so zameraním na dôvod dovolania
1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, že zákon bol porušený napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2016, sp. zn. 3To/12/2016 v neprospech obvineného V. K. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku a že vytýkané porušenie zákona povedie k postupu
1 Trestného poriadku.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie aj pochybenie súdu pri uložení úhrnného, súhrnného alebo spoločného trestu a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov.
1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
zásad na uloženie úhrnného trestu.
2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol takýto trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Obvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku v tom smere, že namietal postup krajského súdu pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému napadnutým rozsudkom krajského súdu postupom
Trestného zákona tým, že krajský súd nezrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/203/2007 z 25. júna 2008, hoci na to boli splnené podmienky. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom
1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 30. septembra 2015, sp. zn. 2T/105/2014 vo výroku o treste a postupom
3 Trestného poriadku uložil obvinenému V. K. nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov a rovnako zrušil
2 Trestného zákona výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z
1 Trestného zákona a z pokusu prečinu krádeže
1, § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktoré spáchal tak, že dňa 11. augusta 2007 okolo 01:00 hod. pod vplyvom alkoholických nápojov, násilím vnikol do rodinného domu na T. N. č. XX/X v A. M. tak, že odstránil 4 ks strešnej krytiny - eternitu na drevárni, preliezol dovnútra, odkiaľ prešiel po drevenom schodišti do chodby, kde vytlačil okno na kuchyni, pootváral vrchné zásuvky na kuchynskej linke, kedy bol vyrušený majiteľkou V. S. a týmto konaním jej spôsobil škodu vo výške 1.780,- Sk poškodením strechy. Citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom uložil obvinenému
2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Z dovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd postupoval správne, keď ukladal obvinenému súhrnný trest odňatia slobody a
2 Trestného zákona zrušil vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/183/2012 z
1 Trestného poriadku vo výroku tohto rozsudku porušenie zákona v neprospech obvineného V. K., v ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. V tejto súvislosti dovolací súd ešte uvádza, že sa nezaoberal námietkou obvineného ohľadom prísnosti trestu a aplikácie ustanovenia § 39 Trestného zákona z dôvodu, že dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok, ktorého súčasťou bol výrok o treste obvineného a úvahy (závery) súdu v tomto smere by boli predčasné. Dovolací súd zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol pri rešpektovaní vysloveného právneho názoru (§ 391 ods. 1 Trestný poriadok). Nad rámec uvedeného napriek zrušeniu rozhodnutia krajského súdu k dovolaciemu dôvodu obvineného
1 písm. c/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Z dikcie tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Obvinený V. K. mal obhajcu, prostredníctvom ktorého uplatňoval svoje práva (JUDr. Dušan Špirek a JUDr. Roman Kasan). Obvinený porušenie práva na obhajobu videl v tom, že mu nebolo umožnené svoje práva uplatňovať pri výsluchu svedka poškodeného Q. M. (účasť obvineného na výsluchu poškodeného, kladenie otázok). Zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného 30. septembra 2015 (č. l. 163) okrem iného vyplýva, že prokurátor, obhajca i obvinený súhlasili s vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti poškodeného M., ktorému nebolo možné ani prostredníctvom Okresného súdu Tábor v Českej republike doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie. V tomto smere jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, veta prvá,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Pre úplnosť treba uviesť, že s nevykonaním namietaného dôkazu, výsluchu poškodeného Q. M. obvinený a jeho obhajca ako už bolo uvedené súhlasili. V posudzovanej veci dovolacím súdom porušenie práva na obhajobu nebolo zistené, preto nemohol byť naplnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku. + + +
2 Trestného poriadku ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Nakoľko obvinený V. K. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom krajského súdu a dovolací súd v konaní o dovolaní predmetné rozhodnutie krajského súdu zrušil,
2 Trestného poriadku bolo potrebné rozhodnúť súčasne o väzbe a to aj z toho dôvodu, že v dôsledku zrušenia dovolaním napadnutého rozsudku pri rozhodovaní o tom, či má obvinený nastúpiť iný výkon trestu odňatia slobody alebo vziať obvineného do väzby dovolací súd zistil, že trest uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T/203/2007 vykonal obvinený 28. júla 2016 a trest uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 3T/183/2012 rovnako vykonal obvinený už 26. augusta 2015.
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Dôvod preventívnej väzby (§ 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku) je daný vtedy, ak z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že: „bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil". Účelom tejto väzby je chrániť spoločnosť pred tým, aby obvinený: a) pokračoval v trestnej činnosti, alebo b) dokonal trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo c) vykonal trestný čin, ktorý pripravoval, alebo d) vykonal trestný čin, ktorým hrozil, a tak zabrániť škodlivým dôsledkom, ktoré by uskutočnením zámeru obvineného mohli nastať. Pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu, ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy (§ 122 ods. 9 Trestného zákona) - násilnej, majetkovej a podobne. Existencia väzobného dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku je u obvineného daná najmä charakterom, spôsobom a rozsahom trestnej činnosti, ktorá sa obvinenému kladie za vinu. U obvineného ide o osobu, ktorá má bohatú kriminálnu minulosť. V minulosti mu bol opakovane uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Tieto skutočnosti dokumentujú výraznú spoločenskú neprispôsobilosť obvineného a jeho pohŕdavý postoj k normám a pravidlám nielen slušného správania ale aj k základným hodnotám chráneným Trestným zákonom, z čoho vyplýva, že osobu obvineného charakterizujú ako osobu mimoriadne náchylnú k protispoločenskej i protizákonnej činnosti. Preto aj s ohľadom na osobu obvineného V. K. hrozí vysoké riziko, že v prípade jeho nevzatia do väzby by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov má súd za to, že u obvineného je dôvodná obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil, a preto dovolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.