ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zamietol žalobu a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenia § 250k ods. 1 OSP. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného č. 10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012, ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil dodatočný platobný výmer č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re zo dňa 02.02.2012, ktorým správca dane v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) v nadväznosti na ustanovenia § 165 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5700,- € z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalovaný svojim postupom realizujúc svoju právomoc
zákona č. 511/1992 Zb., zákona č. 563/2009 Z. z. a v spojení s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH mal porušiť žalobcove práva a právom chránené záujmy. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenej dodávateľom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky za sprostredkovanie obchodu vo výške 30 000,- € + 5700,- € DPH. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli výpovede svedkov zistené na základe zápisníc, ako aj odpovedí na dožiadania č. 631/320/36941/11/Há,Sh. Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o podanej žalobe žalobcu už bolo rozhodnuté rozsudkom č. 15S/43/2012-42 zo dňa 27.02.2013 tak, že žalobu žalobcu Krajský súd v Nitre zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého NS SR uznesením sp. zn. 6Sžf/54/2013 zo dňa 18.06.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyslovenom právnom názore odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu, teda v ďalšom konaní jeho úlohou bolo prejednať vec v medziach podanej žaloby a dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Krajský súd v Nitre opätovne prejednal žalobu v rozsahu dôvodov uvedených v podanej žalobe
2 OSP a opätovne dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu
1 OSP zamietol. Uviedol, že na základe obsahu administratívneho spisu mal v konaní nepochybne za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
názoru prvostupňového súdu pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo teda podstatné, že sa nepreukázalo realizovanie činnosti obchodnej spoločnosti SALVO, s.r.o. a to sprostredkovanie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Levoča, objektívne nebola preukázaná akákoľvek činnosť konkrétnej osoby obchodnej spoločnosti SALVO, s.r.o., ktorá by vykonávala sprostredkovateľskú činnosť, resp. komunikovala s oprávnenými osobami so strany Mesta Levoča pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.2010. S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd dospel k záveru, že dôvody uvedené v žalobe nie sú relevantné na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a že teda postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto žalobu
1 OSP zamietol. II. Odvolanie žalobcu, stanoviská Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že
jeho právneho názoru žalovaný svojim postupom porušil práva a právom chránené záujmy žalobcu. Správca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenej dodávateľom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky za sprostredkovanie obchodu v sume 30 000,- € + 5700,- € DPH.
názoru žalobcu správca dane k tomuto záveru došiel na základe svojho vlastného tvrdenia, že platiteľ dane neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania obchodu deklarovaného predmetnou faktúrou, čím porušil ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Podkladom tohto rozhodnutia boli výpovede svedkov zistené na základe zápisníc a odpovedí na dožiadanie č. 631/320/36941/11/Há,Sh. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa zúčastnil vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej Mestom Levoča na odpredaj určeného mestského majetku. V rámci tejto súťaže predložil protinávrh na uzatvorenie inej kúpnej zmluvy a návrh následného zápočtu cien. Spoločnosť SALVO, s.r.o. ako znalá pomerov v Meste Levoča okrem sprostredkovania ako takého radila spoločnosti MT PLUS TRADE, s.r.o. ohľadne primeranosti započítania mestského majetku a majetku MT PLUS TRADE, s.r.o. Nakoľko verejná obchodná súťaž predpokladala predkladanie klasických návrhov na uzatvorenie zmlúv o kúpe a predaji, odklon od tohto postupu bolo potrebné prejednať so zástupcami mesta a predstaviteľmi jeho odboru správy majetku, čo
názoru žalobcu bolo preukázané uzneseniami mestského zastupiteľstva Mesta Levoča č. 51/H/1 zo dňa 21.10.2010 a č. 51/B/31 zo dňa 21.10.2010, ktorými mestské zastupiteľstvo Mesta Levoča schválilo transakcie s daňovým subjektom MT PLUS TRADE, s.r.o. Žalobca uvádza, že
jeho právneho názoru, pokiaľ sa jedná o dokazovanie v rámci daňového konania, tak zo zákona vyplýva, že dôkazné bremeno stíha práve daňový subjekt, avšak dôkazné bremeno nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt.
názoru žalobcu predložením daňového dokladu - faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 a následne skutočnosťou, že spoločnosť SALVO, s.r.o. má faktúru č. 10/N/0074 zaradenú v evidencii DPH
zákona o DPH a daň z pridanej hodnoty z tohto obchodu zaplatila, splnil dôkaznú povinnosť uloženú zákonom v ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Žalobca ďalej tvrdil, že tak, ako je daňový subjekt povinný preukázať v daňovom konaní svoje tvrdenia celkom jednoznačne a nezvratne, čo v tomto konaní preukázal, tak je aj správca dane spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázať existenciu skutočností, na základe ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ktorým mu bol v zmysle ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010 vo výške 5700,- €. Túto skutočnosť však správca dane
názoru žalobcu nepreukázal, keďže vychádzal z vlastnej fikcie, že k realizácii predmetného sprostredkovania obchodu nedošlo a na podporu tejto fikcie použil len vyjadrenie JUDr. D., vedúcej oddelenia správy mestského majetku Mesta Levoča, ktorá si však pamätala, že pri rokovaniach bola prítomná osoba, ktorej meno už vzhľadom na odstup času nevedela uviesť. Takéto vyjadrenie
žalobcu nie je dôkazom skutočnosti, že by k sprostredkovaniu obchodu nedošlo a nie je možné tolerovať situáciu, kedy by správca dane vychádzal iba z teoretických špekulácií alebo konštrukcií akokoľvek pravdepodobných. Z výpovedí v administratívnom konaní vyplynulo, že sprostredkovateľská spoločnosť SALVO, s.r.o. vykonávala väčšinu vecí cez nebohého pána Z.. Skutočnosť, že W. Z. už v čase výkonu šetrenia bol nebohý,
žalobcu nemôže byť použitá proti daňovému subjektu. Žalobca nemohol predpokladať, že táto osoba zomrie, pričom v prípade, že by bola nažive, určite by bola potvrdila kontakt so spoločnosťou SALVO, s.r.o. a tento spor by v dnešnej dobe neexistoval. V predmetnej dobe žalobca nepovažoval skutočnosti napr. mená členov mestského zastupiteľstva, na ktoré bol dotazovaný v rámci daňového konania za relevantné, nakoľko si bol istý, že osoba pána Z. by predmetné kontakty so spoločnosťou SALVO, s.r.o. v prípade problému potvrdila. Smrť pána Z. je objektívnou príčinou, keď správca dane mal v tomto konkrétnom prípade pristúpiť k rozsiahlejšiemu dokazovaniu a opakovane mal vyššie uvedené skutočnosti preveriť. Na tomto základe žalobca navrhol
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré súdu doručil dňa 28.04.2015 uviedol, že odvolanie podané žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril. Vzhľadom na to sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.11.2012, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Nitre. III. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk
ustanovenia § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP)
3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí len ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
a/ daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečím úhrady dane a ďalšie činnosti
tohto zákona alebo osobitných predpisov.
1 písm. a/ daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť v evidencii záznamov, ktoré je povinný viesť.
2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinnosť platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
ods. 3 a
ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH platí, že právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť ak po odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru na základe tovaru alebo služby, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne realizoval službu, pri ktorej vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami
zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku o možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti v objekte aj subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca nesplnil. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní o preukázaní sprostredkovateľskej služby faktúrou č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 odvolací súd udáva, že napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, uvedený doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však žalobca bol povinný preukázať. Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vykonaného dokazovania najvyšší súd zistil, že daňový subjekt neposkytol počas kontroly žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohol správca dane v daňovom konaní použiť. Kontrole predložil len faktúru č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenú daňovým subjektom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že platiteľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania obchodu deklarovaného predmetnou faktúrou. K námietke žalobcu, v ktorej tento poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto prípade je na správcovi dane, odvolací súd udáva, že s touto námietkou nie je možné sa stotožniť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu v obdobných veciach, napr. 2Sžf/52/2011 z 22.08.2012, 5Sžf/52/2011 zo dňa 28.06.2012, 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 78/2011 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ...“dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie so strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Najvyšší súd konštatoval, že pri posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného neboli porušené práva žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že faktúra vystavená spoločnosťou SALVO, s.r.o. bola vystavená na základe reálneho plnenia. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2 OSP potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.