skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2%
skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3%
skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1%
, najviac však do 60%
§ 39 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení platnom pre prejednávanú vec nepriznáva ďalšie percentuálne zvýšenie výmery výsluhového dôchodku za dobu služby presahujúcu 30 rokov nie je z pohľadu ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. právne relevantné. Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. V rozsudku pod sp. zn. 4So/11/2009 z 27.01.2010, na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazoval, Najvyšší súd Slovenskej republiky síce odporkyňu zaviazal na zohľadnenie doby služobného pomeru a zhodnotenie doby presahujúcej 16 rokov služby, ktorá sa na výške výsluhového dôchodku neprejavila, avšak v uvádzanom prípade sa jednalo len o zvyškové doby, ktoré sa vzhľadom na zhodnocovanie iba skončených rokov služby nezhodnocujú. Rovnako ďalšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúca sa sporov výsluhových dôchodcov s odporkyňou o starobný dôchodok, odvolací súd pre riešenie navrhovateľom nastolenej otázky posúdil ako nevzťahujúcu sa k predmetnej veci. Zároveň odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa o nedostatočnom vysporiadaní sa krajského súdu s predloženou judikatúrou Najvyššieho súdu. K spornej otázke o tvrdenom nezhodnotení doby služby presahujúcej 30 rokov sa krajský súd v napadnutom rozsudku vysporiadal podľa názoru odvolacieho súdu obsiahlo. Logicky a zrozumiteľne odôvodnil, prečo námietku navrhovateľa považoval za neopodstatnenú, pričom zároveň poukázal na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto odvolací súd takéto zdôvodnenie považoval za dostatočné. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani ďalšie argumenty navrhovateľa týkajúce sa údajov v potvrdeniach a rozhodnutiach MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia uvedených, nakoľko tieto nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou nesprávneho postupu pri krátení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku. Navrhovateľ žiadosťou z 03.09.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, t. j. tri roky spätne v zmysle ust. § 112 zák. č. 461/2003 Z. z.. Podľa rozhodnutia MV SR, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPC-OSZ-VZ-46.512-l/2011 z 23.01.2012 navrhovateľ získal 41 rokov a 71 dní služobného pomeru a tento skončil dňom 30.11.2011, t.j. 1 rok a 89 dní po dátume, ku ktorému bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok (03.09.2010). Z preskúmavaného rozhodnutia ako aj osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou preskúmavaného rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľ získal úhrnom 16 162 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby, t.j. 41 rokov a 71 dní). V dôsledku priznania nároku na starobný dôchodok o tri roky spätne, teda k dátumu (XX.XX.XXXX) v období, kedy bol ešte navrhovateľ v služobnom pomere, odporkyňa na výpočet teoretickej výšky starobného dôchodku hodnotila len doby dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré získal k tomuto dňu, t.j. 15 708 dní. Takýto postup odporkyňa zvolila vzhľadom na úpravu obsiahnutú v ust. § 61 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.: „Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty...“. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že odporkyňa na účely výpočtu tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku zhodnotila všetky doby dôchodkového poistenia, získané vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia v rozsahu 1 126 dní a 14 582 dní služobného pomeru, t. j. 39,9506 rokov. Sumu teoretickej výšky starobného dôchodku následne odporkyňa krátila o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služobného pomeru zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, t. j. 41 rokov služby. Uvedený postup dôvodne vyvoláva pochybnosti, či odporkyňa správne krátila teoretickú výšku starobného dôchodku o obdobie (41 rokov služby) presahujúce dobu služby, zhodnotenú na výpočet teoretickej výšky starobného dôchodku (39,9506 rokov), pričom v rozhodnutí nevysvetlila a ani z jej vyjadrenia nevyplýva, prečo nekrátila teoretickú výšku starobného dôchodku (1015,87866 Eur) o sumu pripadajúcu na dobu služby 39,9506 rokov, t. j. o sumu 943,0572 Eur ako to uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní (č.l. 30). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia odporkyne súdom prvého stupňa, preto jeho rozsudok zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. V ďalšom konaní bude podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. úlohou odporkyne pri krátení teoretickej výšky starobného dôchodku postupovať v zmysle vyššie naznačených úvah odvolacieho súdu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu priznal v zmysle jeho vyčíslenia v sume 5,80 Eur. Tieto preukázal doloženými dokladmi o rozmnožovaní a tlačí dokumentov a poštovnom (č.l. 41). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.