Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sži/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 1014201663 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21 a rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania žalovaného proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa nevyhovelo žiadosti žalobcu, ktorou žiadal o poskytnutie informácii podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V konaní nebolo sporné, že Okresný súd Malacky, ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. Spr. 2263/2014 zo dňa 27.08.2014 rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie (sprístupnenie konečného rozhodnutia vo veci 12D/458/2013) tak, že tejto jeho žiadosti nevyhovel a odmietol predmetné rozhodnutie sprístupniť z dôvodu, že požadované informácie sú informáciami o rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa v zmysle § 11 ods. 1 písm.

1. d)zákona č. 211/2000 Z. z. povinnosť poskytovania zo strany súdu nevzťahuje. Zároveň v zmysle Inštrukcie č. 29/2011 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2011 (ďalej len „inštrukcia“), ktorou sa ustanovuje rozsah zverejňovaných súdnych rozhodnutí pri postupe podľa ustanovenia § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“), sa rozhodnutia v dedičských veciach nezverejňujú, preto povinná osoba informáciu odmietla sprístupniť. V konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil dôvodiac, že rozhodnutie povinnej osoby je správne a povinná osoba postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami § 11 ods. 1 písm.
2. d)zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď žiadateľovi (žalobcovi) nesprístupnila požadované informácie, nakoľko požadované informácie sú informáciami o rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa v zmysle citovaného ustanovenia zákona povinnosť poskytovania informácií zo strany súdu nevzťahuje. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že povinná osoba nepostupovala v súlade so zákonom, ak požadované informácie nezverejnila, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1) s tým, že obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona, pričom úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo zaoberať sa obmedzením prístupu k informáciám podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z predmetného spisového materiálu je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca požadoval „sprístupnenie konečného rozhodnutia vo veci 12D/458/2013“ vedenej na Okresnom súde Malacky s tým, že v čase podania žiadosti žalobcu povinná osoba takýmto rozhodnutím disponovala, no odkazujúc na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.
3. d)zákona o slobodnom prístupe k informáciám ho odmietla sprístupniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že krajský súd v konaní správne ustálil, že v predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám na sprístupnenie konečného rozhodnutia v dedičskej veci vedenej u povinnej osoby pod sp. zn. 12D/458/2013. Zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Vo svetle uvedeného je zrejmé, že právo na informácie nie je absolútne, ale je limitované jednak požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania ako je porada a hlasovanie senátu), predovšetkým v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a jednak nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z. z. Postup pri zverejňovaní a sprístupňovaní rozhodnutí súdov upravuje s účinnosťou od 01.01.2012 zákon o súdoch v ustanovení § 82a. Do tohto dátumu zákonná úprava sprístupňovania rozhodnutí súdov verejnosti, resp. osobám iným, ako sú účastníci konania neexistovala, existoval iba interný právny predpis - Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 21/2005 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, podľa ktorej bolo možné zverejňovať len rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie končí, aj to len v tzv. anonymizovanej podobe, t. j. zbavené informácií, ktoré by mohli zasiahnuť do práva účastníkov konania na ochranu ich osobných údajov. Odvolací súd považuje za vhodné doplniť, že aj podľa úpravy účinnej od 01.01.2012 (§ 82a ods. 3 zákona o súdoch) sa pred zverejnením súdneho rozhodnutia anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. Usmernením na účely jednotného postupu súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí podľa § 82a zákona o súdoch je inštrukcia, ktorá v článku 1 ustanovuje rozsah zverejňovaných súdnych rozhodnutí v členení podľa jednotlivých súdnych registrov v súlade s § 82a ods. 1 a 2 zákona o súdoch. Zo znenia čl. 1 inštrukcie možno ustáliť, že táto sa týka výlučne ustanovení § 82a ods. 1 a 2 zákona o súdoch a nevzťahuje sa na sprístupňovanie súdnych rozhodnutí podľa ustanovenia § 82a ods. 5 zákona o súdoch. Vo svetle uvedeného neobstojí argumentácia, že v zmysle inštrukcie spadajú dedičské veci pod agendu, ktorej rozhodnutia sa nezverejňujú. Odvolací súd nespochybňuje, že rozhodnutia v dedičských veciach nespadajú do rozsahu vecí povinne zverejňovaných jednotlivými súdmi v rámci ich činnosti, ak však žiadateľ výslovne požiada o sprístupnenie konečného rozhodnutia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, súd ako povinná osoba má povinnosť v zmysle ustanovenia § 82a ods. 5 zákona o súdoch sprístupniť všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej, teda aj konečné rozhodnutie v dedičskej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že hoci žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná osoba nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko ustanovenie § 82a ods. 5 Odvolací súd tak dospel k záveru, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí. Tento sa v rámci zákonných možností vysporiadal so žalobnými námietkami. Text odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa okrem citácie príslušných zákonných ustanovení obsahuje aj poukaz na judikatúru slovenských súdov v obdobných veciach a v rámci právneho názoru krajský súd uviedol výstižné odôvodnenie svojho záveru, ku ktorému v predmetnom prípade dospel. S prihliadnutím na účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, pretože žiadosť žalobcu o poskytnutie konečného rozhodnutia v dedičskej veci neprekračuje rámec žiadosti o sprístupnenie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a jeho poskytnutie žalovaným predstavuje pre žalovaného splnenie si zákonnej povinnosti. Námietky žalovaného, ktorými v odvolaní spochybňuje rozhodnutie krajského súdu, považuje odvolací súd len za jeho teoretické úvahy bez právnej relevancie v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti totožné s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa krajský súd náležite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože úspešný žalobca si ju neuplatnil a žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.