jeho názoru nie je možné, aby zmeškal lehotu na podanie dovolania. Zároveň podal aj sťažnosť na okresný súd ohľadom vyznačenia právoplatnosti na predmetnom rozsudku. III. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za zákonný a vecne správny. Krajský súd sa v ňom vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami, a preto navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa konania
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd SR z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav, tak ako ho podrobne popísal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje a len na zdôraznenie dodáva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci podaného dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/183/2011-114 zo dňa 25.04.2012 vo výroku o povinnosti žalovaných vypratať byt. V tomto konaní bol navrhovateľ ako aj jeho manželka zastúpení advokátkou Máriou Ďurajovou na základe písomného splnomocnenia. Táto advokátka prevzala predmetný rozsudok krajského súdu dňa 24.05.2012, a teda v tento deň nadobudol voči navrhovateľovi a jeho manželke predmetný rozsudok právoplatnosť. Navrhovateľ podal proti predmetnému rozsudku krajského súdu dovolanie dňa 16.07.2012.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Senát Najvyššieho súdu SR poukazuje na ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p., § 49 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 1 O.s.p., ktoré cituje vyššie a z ktorých vyplýva, že ak má účastník konania v konaní pred súdom advokáta, doručujú sa písomnosti, a teda aj predmetný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/183/2011-114 zo dňa 25.04.2012 len advokátovi. Súd nie je povinný doručovať písomnosti aj samotnému účastníkovi konania, iba ak by mal účastník konania niečo sám vykonať. Doručenie rozsudku však pod túto skutočnosť nespadá. Advokát na základe udeleného plnomocenstva v konaní pred súdom za účastníka konania na súde koná, preberá zásielky zo súdu a vykonáva ďalšie úkony, na ktoré ho klient splnomocnil. Skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/183/2011-114 zo dňa 25.04.2012 nebol navrhovateľovi doručený nie je v tomto smere relevantná, keďže za riadne a platné doručenie sa považuje doručenie jeho advokátke dňa 24.05.2012. Žiadne ďalšie doručovanie nie je potrebné, a preto skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sp/46/2014-12 zo dňa 27.01.2015. V prípade, ak aj Okresný súd Rožňava doručoval iné písomnosti aj priamo navrhovateľovi, nebola to jeho zákonná povinnosť, pokiaľ bol navrhovateľ v konaní zastúpený advokátom a okresný súd tak vykonával doručovanie navyše, ktoré nemalo právnu relevanciu, keďže riadne doručenie je len také, ktoré je adresované advokátovi.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Po zistení, že vo veci žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc je daná právomoc odporcu v zmysle § 3 zákona č. 327/2005 Z.z., pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné požiadavky, vrátane toho, že nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti konania. Dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil jednu z kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právneho zastúpenia, preukázanie, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že zmeškal lehotu na podanie dovolania. Dovolanie mal podať najneskôr dňa 25.06.2012. Zo skutočností vyplýva, že v danom konaní pravdepodobne pochybila advokátka, keď dňa 24.05.2012 prevzala rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/183/2011-114 zo dňa 25.04.2012 a nepodala voči nemu opravný prostriedok, prípadne o ňom neinformovala navrhovateľa, avšak toto pochybenie nezakladá dôvod na zmenu napadnutého rozsudku a priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci podaného dovolania. Je potrebné zdôrazniť, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a je nevyhnutné vyhodnotiť, či existujú materiálne dôvody na jeho podanie. Len formálne podanie dovolania neznamená, že dovolateľ by mal vo veci úspech. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Odporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Rozhodujúca skutočnosť, ktorá spôsobila, že vo veci nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu bola tá, že dovolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote, a teda oneskorene. Krajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto aj
Najvyššieho súdu SR je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu. Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a
1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.