Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžo/17/2016 Identifikačné číslo spisu: 6015201396 Dátum vydania rozhodnutia: 22.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 250lods.

2 O.s.p.) a po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd SR z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav, tak ako ho podrobne popísal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje a len na zdôraznenie dodáva, že navrhovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na právne zastupovanie v právnej veci o zastavenie exekúcie, na základe podaného odvolania a dovolania proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013. Následne navrhovateľ v liste adresovanému Centru dňa 06.10.2015 žiadal o ustanovenie advokáta v právnej veci na podanie dovolania. Spolu s listom adresoval aj uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoE/8/2015-244 zo dňa 27.08.2015, kde krajský súd, ako súd odvolací podanie navrhovateľa zo dňa 23.01.2014 podľa jeho obsahu vyhodnotil ako odvolanie nielen proti výrokom I. a III., ale aj proti výroku IV. napadnutého uznesenia. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10CoE/8/2015-244 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 20Er/2679/2011-173 zo dňa 20.12.2013 potvrdzuje vo výroku IV. o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zastavenie exekúcie v časti o vymoženie výživného v sume 3.186,97 €. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu nie je prípustné odvolanie. Rozhodnutie druhostupňového súdu predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal neprípustnosť vedeného exekučného konania, nie je možné v tejto veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 5b ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. Centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom a predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11. Ak je zrejmé, že riešenie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo. Pri poskytovaní právnej pomoci centrum spolupracuje najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

1. a)jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
2. b)nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
3. c)hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 159 ods. 1, 2, 3 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Po zistení, že vo veci žiadosti o priznanie nároku na právnu pomoc je daná právomoc odporcu v zmysle § 3 zákona č. 327/2005 Z.z., pristúpil odporca k zisťovaniu, či sú naplnené aj ostatné zákonné požiadavky, vrátane toho, že nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti konania. Dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil jednu z kumulatívne stanovených podmienok pre priznanie právneho zastúpenia, preukázanie, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu, že nijako neosvedčil svoje tvrdenie o odňatí práva na prístup k súdu, nakoľko sa exekučného konania riadne zúčastnil a využil v jeho rámci zákonom predvídané opravné prostriedky. Zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení neoznačil ani nepredložil relevantné dôkazy a odporca na základe toho konštatoval, že v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Odporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b/

§ 8zákona č.

327/2005 Z.z. Krajský súd vyhodnotil závery odporcu ako podložené a správne, preto aj podľa Najvyššieho súdu SR je namieste skonštatovať vecnú a právnu správnosť jeho hodnotenia, a teda aj vecnú správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu. Preto najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1 O.s.p.). Len na doplnenie k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu uvádza, že jeho obsah bol v zásade zhodný s obsahom odvolania proti rozhodnutiu odporcu, s ktorým sa krajský súd dostatočne podrobne a komplexne vysporiadal. Navrhovateľ poukazoval na včasnosť podaných opravných prostriedkov, nesprávnosť záverov o neexistencii dôvodov na zastavenie exekúcie, preukázanie svojich majetkových pomerov. Tieto skutočnosti však neboli rozhodujúce pre nepriznanie nároku na právne zastúpenie, rozhodujúce bolo nepreukázanie neprípustnosti vedeného exekučného konania a skutočnosť, že v danej veci bolo už vydané druhostupňové rozhodnutie, čo predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tieto dôvody boli rozhodujúce pre skonštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu ako jedného z dôvodov vylučujúcich priznanie právneho zastúpenia podľa zák. č. 327/2005 Z.z. Z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Výška príjmu navrhovateľa nemala v prejednávanej veci vplyv na rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Podstatnou bola skutočnosť, že v prejednávanom prípade nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. V prípade, ak je zistená zrejmá bezúspešnosť sporu, správny orgán neskúma splnenie ďalších podmienok uvedených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca v konaniach o poskytnutí právnej pomoci skúma, či by žiadatelia reálne mohli byť úspešní v spore, v ktorom žiadajú o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý skúma každú vec individuálne a prihliada na osobitosti jednotlivých prípadov. O zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina, o ktorom už v čase rozhodovania odporcu bolo druhostupňovým súdom právoplatne rozhodnuté. Z toho dôvodu odporca konštatoval zrejmú bezúspešnosť sporu a nesplnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci, tak ako sú uvedené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 5b ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. senát odvolacieho súdu uvádza, že právne poradenstvo Centrum poskytuje len vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom, čo však nie je tento prípad. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.