Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/95/2015 Identifikačné číslo spisu: 1014200733 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 262ods.

1 zákona o sociálnom poistení, je vylúčená možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 9So/41/2008, 9So/129/2010 a 9So/134/

1. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že je pri stanovení starobného dôchodku potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu napr. príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok, resp. výsluhového dôchodku. V danom prípade však mal navrhovateľ už priznaný pomerný starobný dôchodok od roku
2. Vzhľadom na odlišnú situáciu u navrhovateľa konštatoval, že prepočet už priznaného dôchodku navrhovateľa podľa čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru sa v tomto prípade na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko sa jedná o iný skutkový stav veci. Odporkyňa preto postupovala správne, keď žiadosť navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku zamietla. Krajský súd zároveň upozornil na to, že pokiaľ odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X dňa
3. apríla 2014, ktorým zmenila rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
4. februára 2014, týmto postupom neporušila ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktorý jej takýto postup, nakoľko sa jedná o neprávoplatné rozhodnutie, umožňuje. Z tohto dôvodu námietky navrhovateľa proti postupu odporkyne pri vydaní rozhodnutia dňa
5. apríla 2014 neakceptoval. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie namietajúc jeho nezákonnosť. Uvádzané argumenty a súdu predložené hodnoverné doklady považoval za jednoznačné, preukazujúce oprávnenosť jeho zákonných nárokov. Za zmätočné považuje konštatovanie krajského súdu o priznaní starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a na druhej strane tvrdenie o priznaní pomerného starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. Krajskému súdu vytýkal nesprávnu právnu argumentáciu, napríklad aplikáciu § 262 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorá v danom prípade neprichádza do úvahy z dôvodu, že ku dňu
7. december 2003 splnil podmienku nepretržitosti zamestnania stanovenú v § 262 ods.1 zákona o sociálnom poistení (rozsudok NS SR sp.zn. 9So/152/2002) a aplikáciu § 262 ods. 5, pretože pomerný starobný dôchodok mu priznaný nebol a pred
8. januárom 2004 priznaný byť nemohol. Neuvádza konkrétne ustanvoenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré právne preukazujú jeho tvrdenia. Krajský súd nerešpektuje zásadu uplatňovania pojmov „vznik nároku na dôchodok“ a „priznanie dôchodku“, nerešpektuje rozdielnosť výpočtu pomerného starobného dôchodku a starobného dôchodku. Tvrdenie, že mu bol priznaný pomerný starobný dôchodok, kde bola zohľadnená celá doba civilného zamestnania, ako aj doba, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok je zavádzajúce. Odporkyni vytýkal rôzne dátumy splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok. V rozhodnutí z
9. januára 2006 uvádza, že nárok na starobný dôchodok vznikne dovŕšením 62 rokov veku. V ďalšom rozhodnutí z
10. februára 2014 uvádza, že nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 55 rokov veku. Na podporu svojich tvrdení citoval z dôvodovej správy k zákonu o sociálnom poistení komentár hlavne k § 259 zákona o sociálnom poistení a poznamenal, že podľa súdnej judikatúry sa jeho nárok musí skúmať s prihliadnutím na § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozsudok krajského súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žiadal, aby Sociálna poisťovňa prepočítala priznaný a vyplácaný starobný dôchodok tak, aby zohľadnila nielen obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní, ale i obdobie služby v I. a II. kategórii funkcií a v III. pracovnej kategórii. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby príslušníka ZVJS SR vrátane základnej vojenskej služby, starobný dôchodok krátila v súlade s článkom 33 Dohovoru č.
12. Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.

ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. V prejednávanej právnej veci považuje odvolací súd za podstatné poznamenať, že dňom

1. december 2003 navrhovateľ skončil služobný pomer príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo GR ZVJS-11302/33-06 z
2. apríla 2006 mu bol podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov za dobu trvania služobného pomeru od
3. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že žiadosťou spísanou dňa
4. júna 2005 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku. Dôchodok žiadal priznať od
5. februára
6. „Prvým“ rozhodnutím z
7. januára 2006 bola žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá podľa § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa toto svoje rozhodnutie zrušila rozhodnutím z
8. októbra 2006 s odôvodnením, že bolo vydané nové rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
9. apríla 2009 sp.zn. 9So/156/2008 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z
10. augusta 2006 (starobný dôchodok v sume 4 459,- Sk priznaný podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) v spojení s rozhodnutím číslo W. XXX XXXX X z
11. februára 2008 (zmenené rozhodnutie z
12. augusta 2006 v sčasti odôvodnenia) a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku poukázal na dikciu ustanovenia § 8 ods.

§ 6ods.

1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. a na § 262 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že navrhovateľ vykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a dobu od

1. januára 1999 do
2. decembra 2003 (podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. nemožno hodnotiť ako dobu účasti na dôchodkovom zabezpečení), treba považovať za zamestnanie, ktoré trvalo nepretržite od vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., t.j. od
3. septembra 2003 do
4. decembra
5. Navrhovateľ tak splnil podmienku nepretržitosti zamestnania stanovenú v § 262 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/156/2X08 z
6. apríla 2009 bol realizovaný rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
7. septembra
8. Starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods.

§ 262ods.

1 zákona o sociálnom poistení bol priznaný od

1. februára 2005 v sume 5 881,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právny nárok na pomerný starobný dôchodok vznikol získaním 10 rokov doby zamestnania a dosiahnutím 60 rokov veku. Uvedený vek navrhovateľ dosiahol dňa
2. septembra
3. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žiadosťou 1/ doručenou odporkyni dňa
4. apríla 2009 navrhovateľ požiadal o prepočet dôchodku od
5. septembra 2008 za obdobie od
6. február 2005 do
7. september
8. Žiadosťou 2/ z
9. mája 2011 žiadal o prepočítanie dôchodku od
10. apríla 2011 za obdobie od
11. septembra 2008 do
12. marca
13. Žiadosťou 3/ doručenou
14. augusta 2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od
15. augusta
16. Ďalšou žiadosťou 4/ doručenou
17. augusta 2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok so zohľadnením služobného pomeru zaradeného do I. a II. kategórie funkcií. Preskúmavanými rozhodnutiami z
18. februára 2014 a
19. apríla 2014 odporkyňa rozhodla o vyššie označených žiadostiach 3/ a 4/. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bol od
20. januára 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z.. Ku dňu skončenia služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. ku dňu
21. december 2003 služobný pomer trval 30 rokov a 46 dní. Služobný pomer navrhovateľa ku dňu
22. december 2003 trval 30 rokov a 46 dní. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z., nie je upravené. Odvolací súd preto dospel k názoru, že pri posudzovaní doby 46 dní v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s článkom 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z preskúmavaných rozhodnutí odporkyne a zhodne ani z právoplatného rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX zo
23. septembra 2009, ktorým bol priznaný starobný dôchodok nevyplýva, že navrhovateľovi pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia bolo/nebolo zhodnotené obdobie, zodpovedajúce obdobiu 46 dní z doby trvania služobného pomeru. Navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 60 rokov dňa
24. septembra 2003 za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.. Ku dňu priznania starobného dôchodku k
25. februáru 2005 získal 5 848 dní (16 rokov a 8 dní) doby zamestnania, ktoré sa podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pokladá za obdobie dôchodkového poistenia. Tým splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok dňa
26. septembra
27. Pretože po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok bol nepretržite zamestnaný k
28. decembru 2003, podľa § 262 ods. 1 zákona o sociálnom poistení mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Dôchodok mu bol priznaný od
29. februára
30. Od tohto dňa žiadal dávku priznať. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bol od
31. januára 2004 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné pri výpočte starobného dôchodku z tzv. všeobecného systému postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutia odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2, § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. d/ OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu rozhodnúť o žiadostiach 3/ a 4/ o prepočte dôchodku. V neposlednom rade bude úlohou odporkyne rozhodnúť aj o žiadostiach 1/ a 2/, ktoré sú odvolacím súdom špecifikované na strane 6 tohto rozhodnutia. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods.

§ 250kods.

1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že v súlade s § 151 ods. 1 OSP si v zákonnej lehote takúto náhradu neuplatnil. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.