Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/23/2016 Identifikačné číslo spisu: 7914209395 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7914209395.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Z., bývajúcej v S., proti žalovanému A. bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 12 C 149/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- októbra 2015 sp. zn. 11 Co 457/2015, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") uznesením z
- októbra 2015 sp. zn. 11 Co 457/2015 uznesenie Okresného súdu Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie") zo
- augusta 2015 č. k. 12 C 149/2014-96, ktorým bol návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od doručenia uznesenia odovzdať žalobkyni kľúče od rodinného domu súp. č. XXX a od vonkajšej brány do dvora na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. S., Obec S., okres J., ako parc. č. 681 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 455 m2 s rodinným domom súp. č. XXX, parc. č. 682 - záhrada o výmere 866 m2, parc. č. 683/3 - orná pôda o výmere 154 m2, parc. 684/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, parc. č. 685/2 - záhrada o výmere 134 m2 a parc. č. 686/3 - orná pôda o výmere 138 m
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Poukazoval v ňom na to, že odvolací súd pri prvom rozhodovaní o predbežnom opatrení v tejto veci deklaroval, že navrhované predbežné opatrenie (poznámka dovolacieho súdu - žalobkyňa prvým návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania spočívajúceho v umožňovaní vstupu cudzím osobám na predmetné nehnuteľnosti) v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM") nie je právne možné a bolo by priechodné len v konaní podľa § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietal, že v napadnutom uznesení sa iný zákonný sudca odvolacieho súdu s predchádzajúcou argumentáciou (ktorú súd prvej inštancie pri opakovanom rozhodovaní o predbežnom opatrení rešpektoval) nijakým spôsobom nevysporiadal, zmenu právneho názoru riadne nezdôvodnil, čo malo za následok arbitrárnosť rozhodnutia a zároveň mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Žalovaný uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V tejto spojitosti uviedol, že odvolací súd mal akceptovať záver obsiahnutý v predchádzajúcom uznesení odvolacieho súdu, v zmysle ktorého ak sama žalobkyňa navrhuje prikázanie predmetných nehnuteľností do jeho vlastníctva, tak došlo k dohode o spôsobe ich užívania. Tvrdil, že žalobkyňa už viac ako rok nemá v rodinnom dome žiadne osobné veci, takže náhla potreba kľúčov na jej strane sleduje iné ciele ako užívanie nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
- Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
- V danom prípade bolo dovolanie podané
- októbra
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p."), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal (§ 443 C.s.p.), či je dovolanie procesne prípustné.
- Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné príncípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.").
- Dovolanie žalovaného, keďže smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, proti akému uzneseniu O.s.p. účinný do
- júna 2016 dovolanie nepripúšťal (§ 239 ods. 3), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil.
- V súvislosti s námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z
- decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku".
- V danom prípade odvolací súd vo svojom zmeňujúcom uznesení zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré nariadil navrhované predbežné opatrenie. Postačujúco sa pritom vysporiadal aj s argumentáciou iného senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho o predchádzajúcom návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorej v konaní o vyporiadaní BSM nemožno nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by sa dočasne upravovali pomery účastníkov vo vzťahu k hospodáreniu so spoločnou vecou, a to pre nepreukázanie vzťahu takéhoto predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Odvolací súd v tejto spojitosti zdôraznil, že žalobkyňou navrhované predbežné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému odovzdať jej kľúče od rodinného domu a brány od dvora na predmetné nehnuteľnosti má spojitosť (vecnú súvislosť) s vyporiadaním BSM, ktoré je predmetom konania vo veci samej, keďže ide o obsah vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, a to práva užívania spoločnej veci do toho času, kým sa definitívne, aj s účinkami pre novovznikajúce vzťahy, nevyrieši vlastníctvo bezpodielových spoluvlastníkov. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd konštatuje, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa v posudzovanej veci uplatnila druhá časť právnej vety vyššie spomínaného stanoviska, nakoľko právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia porušené nebolo. Za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
- Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný namieta i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Keďže v danom prípade žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, dovolací súd nemohol podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
- Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 239 O.s.p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.