1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 502/00002/2014/R zo dňa 18.03.2015, ktorým žalovaný rozklad žalobkyne zamietol ale prvostupňové rozhodnutie č. ZS 502/00002/2014 zo dňa 23.04.2014 na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) a
2 Správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti tak, že úrad ukladá pokutu vo výške 1.500,- € žalobkyni za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. F., nar. XXXX, bytom J. (ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že žalobkyňa po vyšetreniach v oftalmologickej ambulancii v dňoch 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslala bezpodmienečne na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. V dôsledku takého nekonania zo strany žalobkyne došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. Krajský súd konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v podanej žalobe, sú v celom rozsahu nedôvodné a nemôžu prispieť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto veci žalovaným, a to čo sa týka skutkových zistení, ako i právneho posúdenia veci. Z obsahu spisu správneho orgánu je nepochybné, že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie porušenia povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
3 zákona č. 576/2004 Z.z. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Dôkazom v konaní o posúdení správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. V odvolacom konaní sa
Správneho poriadku uplatňuje apelačný princíp, odvolací orgán teda môže rozhodnutie zmeniť tak, že vo veci sám rozhodne. Odvolací orgán rozhodnutie zruší, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Z dôvodu riadneho zistenia skutkového stavu prvostupňový správny orgán prizval do konania
4 zákona č. 581/2004 Z.z. odborníka v špecializovanej oblasti oftalmológia MUDr. P. Q., CSc., ktorý sa odborne vyjadril k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti žalobkyňou v prípade pacientky. Svoje rozhodnutia správne orgány opreli o odborné stanovisko prizvaného odborníka v oblasti oftalmológia, keďže sa v danom prípade jednalo o vysokoodbornú skutkovú otázku. Krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách cit. právnych noriem, vo veci zistili skutkový stav dostatočne a správne a ani konanie netrpí takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za nezákonné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Vo včas podanom odvolaní žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V prvom rade žalobkyňa namietala voči záveru krajského súdu, že skutky vymedzené v rozhodnutí tvoria pokračovací správny delikt. Aby sa viaceré skutky mohli posudzovať ako pokračovací správny delikt musí byť medzi jednotlivými skutkami objektívna a subjektívna súvislosť. Krajský súd sa však vôbec nezaoberal subjektívnou súvislosťou medzi jednotlivými skutkami uvedenými vo výroku napadnutého rozhodnutia, pritom bez preukázania subjektívnej súvislosti nemožno dané skutky posudzovať ako pokračovací správny delikt. Žalobkyňa ďalej uviedla, že totožnosť skutku musí byť zachovaná v priebehu celého konania, a je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konania je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Z upovedomenia o začatí správneho konania je zrejmé, čo potvrdzuje aj samotné prvostupňové rozhodnutie, že voči žalobkyni bolo začaté správne konanie o uložení pokuty pre nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 12.08.2011. Rozšírením výroku rozhodnutia žalovaného o ďalšie skutky bez toho, aby tieto boli vymedzené popisom skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania ako údajné správne delikty v upovedomení o začatí správneho konania, bolo porušené žalobkynine právo na obhajobu v správnom konaní. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdením krajského súdu, že rozšírením výroku napadnutého rozhodnutia o ďalšie skutky nešlo o zmenu skutku, ale o špecifikáciu skutku. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Žalovaný nesúhlasí s námietkami žalobkyne a v celom rozsahu trvá na svojich stanoviskách a vyjadreniach uvedených v rozhodnutiach prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu, vo vyjadrení k žalobe a tiež na svojich vyjadreniach prednesených na pojednávaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 08.12.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.
1 O. s. p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
10 zákona č. 576/2004 Z.z. liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1
závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).
2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu.
6 zákona č. 581/2004 Z.z. Pokuty
odsekov 1 až 3 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. ZS 502/0002/2014 zo dňa 23.03.2014 uložil žalobkyni pokutu
2 písm.
2 Správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti tak, že úrad ukladá pokutu vo výške 1.500,- € žalobkyni za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Porušenie spočívalo v tom, že žalobkyňa po vyšetreniach v oftalmologickej ambulancii v dňoch 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslala bezpodmienečne na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. V dôsledku takého nekonania zo strany žalobkyne došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav, a takto zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie, uvedené v protokole, a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo. Výrok prvostupňového rozhodnutia však neobsahoval presnú informáciu o všetkých uskutočnených vyšetreniach kedy došlo k pochybeniu, preto žalovaný rozhodol o zmene napadnutého rozhodnutia v podobe presnej špecifikácie dátumov pochybenia zo strany žalobkyne. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o priestupku resp. o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6. marca 2008). Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku, resp. o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného priestupku, resp. správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o priestupkoch, resp. správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Zákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. U priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 1.500 € je potrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o správnom delikte, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa
3 veta prvá O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 1115,34 €. Žalobkyni vznikli trovy jednak z titulu zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie 2 x 70 € a jednak z titulu trov právneho zastúpenia
pripojeného vyčíslenia, a to v prvostupňovom konaní z titulu odmeny za tieto úkony právnej služby:
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Prisúdenú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta žalobkyne (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.