2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00297/PAV zo dňa 24.03.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur. V odôvodnení krajský súd uviedol, že predmetom žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného je právna otázka a to kto je vlastníkom parcely CKN č. 657/12 (teraz 657/26) v katastrálnom území I. (ďalej len „k. ú. I.“). Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. Súd sa so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí nestotožnil vzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o tom, že obec Stráňavy je správcom miestnej komunikácie, ktorá je vybudovaná na parcele CKN č. 657/26 (ďalej len „parcela č. 657/12“). Z uvedeného je taktiež zrejmé, že žalovaný nezisťoval kto je vlastníkom predmetnej parcely napriek tomu, že mal k dispozícii list vlastníctva č. XXX (ďalej len „LV č. XXX“) pre k. ú I.. Súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť kto je vlastníkom predmetnej parcely a ani kto je správcom zastavanej plochy. Ďalej súd poznamenal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zásadný argument, prečo odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“). V citovanom ustanovení Stavebného zákona je pre odvolacie konanie zakotvená tzv. koncentračná zásada a to znamená, že námietkami, ktoré si účastník neuplatnil v prvostupňovom konaní bez zavinenia stavebného úradu sa odvolací orgán nezaoberá. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si v prvostupňovom konaní neuplatnil žiadne námietky, ale súd zároveň konštatoval, že žalobca si námietky uplatniť nemohol, lebo predmetom oznámenia o začatí konania zo dňa 18.03.2012 bola stavba označená ako „Novostavba rodinného domu, studňa a prípojky inžinierskych sietí“ na parcele CKN č 625/9 a č. 883/45 v k. ú. I.. Žalobca sa až z prvostupňového rozhodnutia dozvedel, že parcela č. 657/26 je obecnou komunikáciou. Žalobca si preto námietky dôvodne mohol uplatniť až v odvolaní. Námietku žalovaného, že žalobca nedodržal lehotu
ust. § 250b ods. 1 O.s.p súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na to, že žalobca žalobu nepodal osobne do podateľne, ale na poštu dňa 02.04.2014 a žaloba bola na krajský súd doručená dňa 04.06.2014 o 07:40 hod.
piatej časti O.s.p. stanovujúce správne súdnictvo, súd po preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne orgány, resp. žalovaný svoje rozhodnutia odôvodnili skutočnosťami, ktoré nemali oporu v administratívnom spise, t. j. v administratívnom spise sa nenachádzali žiadne listinné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyslovene ustanovuje, že stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená, že stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na právny režim (najmä vlastnícky) pozemku. Žalobca počas celého konania (prvostupňového ani druhostupňového, ani na ústnom pojednávaní pred krajským súdom) nijako nepreukázal, že je vlastníkom tejto miestnej komunikácie, a ani nijako nepreukázal, že by bol oprávnený nakladať s predmetom, t. j. s touto miestnou komunikáciou. Vlastníctvo tejto miestnej komunikácie vôbec neskúmal ani krajský súd, nezistil si dôsledne skutkový stav, a dôsledne sa neoboznámil so zákonnými ustanoveniami, ktoré citoval a z ktorých je jednoznačne preukázané, že vlastníkom miestnych komunikácii je obec. Na tvrdenie krajského súdu, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny listinný dôkaz o tom, že obce Stráňavy je správcom miestnej komunikácie, žalovaný namietal, že krajský súd si nenaštudoval dôsledne predložený správny spis, pretože keby tak bol urobil, bol by zistil, že sa v ňom nachádza vyjadrenie obce Stráňavy zo dňa 26.09.2012, v ktorom je jednoznačne uvedené, že cit: „Obec Stráňavy ako správca miestnej komunikácie na parcele č. 657/12 (teraz parc. č.: KN - C 657/26) súhlasí s využívaním tejto komunikácie ako prístupovej cesty k parcele č. 625/9“. K uvedenému poznamenal, že stavebník sa pripája ku miestnej komunikácii a nie k pozemku samotnému. Vlastníctvo k miestnym komunikáciám vyplýva priamo zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“), kedy vlastníkom miestnych komunikácií je obec a súčasne je aj ich správcom (pokiaľ nie je na základe zmluvy správcovstvom ustanovená konkrétna fyzická alebo právnická osoba), čo by krajsky súd vedel, keby si bol dôsledne naštudoval vyššie uvedené ustanovenia cestného zákona. Tvrdenie krajského súdu o tom, že nie je jasné, kto je vlastníkom predmetnej parcely, ani to kto je správcom zastavanej plochy považoval žalovaný za neprijateľné, keďže tieto skutočnosti žalovaný správny orgán uviedol nielen v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale aj vo vyjadrení k predloženej žalobe, a navyše uvedené listinné dôkazy sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise.
územného plánu Obce Stráňavy, výkresu č.: 5 - Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia, je preukázateľné, že komunikácia postavená na pozemku parcele č. 657/26 v k. ú. I. je vedená ako súčasná miestna a účelová komunikácia. Správcom tejto miestnej komunikácie je Obec Stráňavy, ktorá s využívaním tejto miestnej komunikácie ako prístupu k povoľovanej stavbe súhlasí, o čom svedčí aj jej vyjadrenie zo dňa 26.09.
ust. § 22 ods. 3 Cestného zákona sa účelové komunikácie členia na verejné a neverejné. Neverejnými sú iba účelové komunikácie v uzavretých priestoroch, alebo objektoch a verejné účelové komunikácie vyhlásené príslušnou obcou so súhlasom vlastníka za neverejné. Ostatné účelové komunikácie majú preto charakter komunikácií verejných. Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby sa jednalo o účelovú komunikáciu tak, ako tvrdí žalobca, v tomto prípade by bola táto účelová komunikácia verejná (pretože sa nenachádza v uzavretých priestoroch, alebo objektoch), ktorú môžu využívať všetci vlastníci okolitých rodinných domov a iných nehnuteľností - pozemkov v danej lokalite. Avšak ako bolo vyššie preukázané, jedná sa o miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce, pričom toto vlastníctvo vyplýva priamo z cestného zákona. Tvrdenie krajského súdu o tom, že žalobca sa až z prvostupňového rozhodnutia dozvedel, že na predmetnej parcele sa nachádza obecná komunikácia, považoval za absurdné a uviedol, že z LV č. XXX, na ktorom je ako vlastník uvedených nehnuteľností uvedený žalobca sú v časti C: Ťarchy uvedené 4 vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. CKN parc.č.657/26 ( LV XXX ) v prospech vlastníkov okolitých pozemkov parc. č. 622/1, 622/3, 654/2 a 657/23 v kat. území I.. Ohľadom koncentračnej zásady uviedol, že žalobcom podané námietky v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nemožno považovať za nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Námietky uvedené v podanom odvolaní, si odvolateľ mal (a mohol) uplatniť už pred prvostupňovým správnym orgánom v rámci ústneho pojednávania zvolaného stavebným úradom. Žalobca bol náležite poučený o tom, aké skutočnosti mu vyplynú z oneskorene podaných námietok, ale aj napriek tomu túto svoju možnosť pred prvostupňovým správnym orgánom nevyužil (viď zápisnica z uskutočneného ústneho pojednávania). Žalovaný mal za to, že krajský súd si nezistil dostatočne skutkový stav, ktorý bol v čase vydávania rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že všetky potrebné podklady (ktorých absenciu v administratívnom spise spochybňuje) mal k dispozícii nielen v predloženom administratívnom spise, ale tieto skutočnosti žalovaný správny orgán opakovane uvádzal nielen vo svojom rozhodnutí o odvolaní ale aj v samotnom vyjadrení k podanej žalobe. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
2 Stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
5 Stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.
1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
2 Cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú
dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
3, ods. 4 Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
4 Cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú,
dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. Z tohto ustanovenia, ani z iných ustanovení Cestného zákona nevyplýva, že by určitá komunikácia mohla byť súčasne miestnou aj účelovou. Teda ani z územného plánu nie je zrejmé, o akú komunikáciu ide. Odvolací súd poukazuje na to, že z § 4a ods. 1 Cestného zákona vyplýva, že miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade ak je komunikácia komunikáciou miestnou, je zaradená aj v sieti miestnych komunikácii. Vzhľadom na uvedené žalovaný neposudzoval otázku zaradenia predmetnej komunikácie do siete miestnych komunikácií. Žalovaný v ďalšom konaní vykoná dokazovanie aj v tomto smere. Určenie o akú komunikáciu ide je významné aj z toho hľadiska, že v zmysle § 3d ods. 4 Cestného zákona, účelové komunikácie môžu byť aj vo vlastníctve štátu alebo iných právnických a fyzických osôb. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že len samotný súhlas obec, ako správcu údajnej miestnej komunikácie so stavbou stavebníka nie je postačujúci pre záver o tom, že stavba na parcele je miestnou komunikáciou vo vlastníctve a správcovstve obce. Taktiež územný plán obce, v ktorom je predmetná komunikácia zmätočne označená ako súčasná miestna a účelová nepreukazuje vlastníctvo obce, ani o aký druh komunikácie ide. Bude potrebné, aby v ďalšom konaní žalovaný vykonal dokazovanie za účelom zistenia o akú komunikáciu na predmetnej parcele a následne v koho vlastníctve, prípadne v správe sa predmetná komunikácia nachádza a v tejto súvislosti aby vyzval nie len žalobcu, ale aj obec Stráňavy na predloženie dokumentov preukazujúcich nimi tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o námietky, týkajúce sa koncentračnej zásady, odvolací súd poukazuje na to, že účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenia určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. „Ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 (resp. § 62 ods. 1 Stavebného zákona) vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžo 39/2008 zo dňa 24. apríla 2008) Napriek tomu, že žalobca nevyužil možnosť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa preštudovať si materiály, vzniesť námietky a ani sa nezúčastnil ústneho pojednávania, hoci bol správnym orgánom riadne poučený, že na neskôr podané námietky sa neprihliada, vyriešenie otázky vlastníctva ku komunikácii nachádzajúcej sa na predmetnej parcele je dôležité pre posúdenie toho, či bol správnym orgánom správne zistený okruh účastníkov stavebného a územného konania. V takomto prípade sa koncentračná zásada prelomuje, nakoľko prípadný nesprávne ustálený okruh účastníkov môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že „zákon trvá iba na vecnej správnosti výroku, nie je preto rozhodujúca správnosť odôvodnenia rozhodnutia. Stačí, aby odvolací súd dospel k výroku zhodnému s výrokom súdu
1 O.s.p. v potvrdil. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Bude povinnosťou žalovaného odstrániť vytýkané nedostatky a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vykonať ďalšie dokazovanie. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXX vyplýva, že žalobca so stavebníkom uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. C-KN parc. č. 657/26. Vklad bol povolený dňa 08.06.2016. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.