Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/14/2016 Identifikačné číslo spisu: 9508100058 Dátum vydania rozhodnutia: 16.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§138písm.

1. b)Tr. zák. a § 141 písm.
2. a)Tr. zák., ktorý spáchal tak, že v presne nezistený deň koncom mesiaca január 2005 prišiel do podniku FIT - PIT v Senici Y. Š. spoločne s T. Q., ako aj s ďalšími doposiaľ neustálenými osobami, za majiteľkou L. Q., pričom Y. Š. ako vodca zločineckej skupiny oznámil majiteľke podniku, že mu bude pravidelne odvádzať z tržby finančnú hotovosť' vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur) za tzv. ochranu a T. Q. uviedol, že to môže byť pre ňu aj horšie, s čím však L. Q. nesúhlasila, a preto v mesiaci august 2005 ju opätovne so súhlasom Y. Š. navštívili T. Q., A. V. spoločne s T. Š., ktorí sa jej začali vyhrážať, že v prípade neplatenia môžu prísť do jej podniku "maďari alebo bratislaváci", ktorí budú robiť výtržnosti, môžu podpáliť podnik, a preto L. Q. zo strachu pravidelne mesačne až do mesiaca september 2006 vyplácala sumu vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur) priamo do rúk T. Q., ktorý chodil túto sumu vyberať spoločne s T. Š., pričom túto sumu si delili s vedomím Y. Š. T. Q. a T. Š. na polovicu (skutok č. 6), obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 písm.
3. c)Tr. zák.

§138písm.

1. b)Tr. zák. a § 141 písm.
2. a)Tr. zák., ktorý spáchal tak, že v presne nezistenom období v priebehu mesiacov februára až apríl 2006 zločinecká skupina na príkaz Y. Š. nútila poškodeného I. T., aby za to, že kazí ceny mäsa v Sereďskom a Trnavskom regióne, zároveň platil aj za poskytovanie tzv. ochrany, pričom na prvom stretnutí s poškodeným I. T., ktoré sprostredkoval A. V. prostredníctvom A. G. sa zúčastnili v meste Q. T. Q., A. V. a A. G., kde T. Q. oznámil poškodenému I. T., že kazí ceny mäsa, a preto musí platiť za tzv. ochranu, čo poškodený odmietol a následne T. Q. po dohode s Y. Š. sa opakovane stretol cez sprostredkovanie A. G., ktorý poškodenému telefonicky oznámil "že už to horí", s poškodeným I. T. v mieste jeho bydliska v meste Š. - L. na T. ulici č. XXX, pričom na stretnutí sa zúčastnili aj A. G. s nezistenými osobami, kde T. Q. požadoval od poškodeného I. T. platiť sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) mesačne za tzv. ochranu, ale poškodený I. T. odmietol platiť a ochranu tiež, na čo T. Q. oznámil postoj poškodeného I. T. Y. Š. a následne I. T. navštívili neznáme osoby rómskeho pôvodu, že ich posiela Y., a že ho majú na starosti, a keď aj týchto odmietol, tak v nočných hodinách presne neustálení členovia zločineckej skupiny v mesiaci marec 2006 prehodili cez oplotenie jeho rodinného domu, v ktorom sa nachádza aj sídlo jeho firmy, tri zápalné fľaše s obsahom neznámej horľavej látky, ktoré sa po dopade na zem vznietili, čo spôsobilo vyhorenie stánku PNS nachádzajúcom sa na uvedenom pozemku v hodnote 70.000,- Sk (2.323,57 eur) a v priebehu mesiaca apríl 2006 opäť prehodili cez uvedené oplotenie dve zápalné fľaše, ktoré spôsobili poškodenie osobného motorového vozidla zn. BMW X3, so spôsobenou škodou cca 10.000,- Sk (331,94 eur), v dôsledku čoho získal I. T. dôvodnú obavu o život a zdravie seba a svojej rodiny, ako aj obavu o spôsobenie ďalších materiálnych škôd na svojom majetku (skutok č. 7), obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm.
3. c)Tr. zák.

§ 141písm.

1. a)Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 28. apríla 2006 na príkaz Y. Š. ako vodcu zločineckej skupiny prišli do spoločnosti Q., s. r. o. L. v priemyselnom parku E. L. za T. N. T. Q. a T. Š., ktorí sa mu začali vulgárne vyhrážať, že keď' nechce mat' problémy, musí sa vyrovnať s Y. Š. za svoje dvojročné podnikanie, lebo inak ho môžu dobiť, pričom T. N. ako konateľ spoločnosti Q., s. r. o. L. v dôsledku reálnej obavy osvoj život a zdravie v tejto oblasti ukončil podnikanie (skutok č. 8), obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 4 písm.
2. c)Tr. zák.

§ 141písm.

1. a)Tr. zák., ktorý spáchal tak, že v polovici mesiaca august v roku 2006 v katastri obce Sekule, na vodnej ploche Oširíd, C. A. na príkaz Y. Š., ktorý mu sprostredkovali neznáme osoby a potvrdil T. Q., prišiel za Ing. R. Q., ktorý na uvedenej vodnej ploche jazdil na vodnom skútri a tomuto oznámil, že za vozenie na vodnej ploche je potrebné platiť' sumu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eur) za deň alebo paušálny poplatok 10.000,- Sk (331.94 eur) za sezónu, pričom takto vybraté peniaze mali byt' pre vodcu zločineckej skupiny Y. Š., čo Ing. R. Q. odmietol, následne na to C. A. odišiel a vrátil sa v sprievode T. Q., ako aj ďalších piatich doposiaľ presne neustálených osôb, ktorí ho obkolesili s tým, že T. Q. sa mu vyhrážal, že ak nemieni rešpektovať' príkazy Y. Š. ohľadom platenia za vozenie sa na vodnej ploche Oširíd, má okamžite vodný skúter vytiahnuť' z vody, čo Ing. R. Q. z obavy fyzického útoku aj možného poškodenia vodného skútra rešpektoval a telefonoval otcovi JUDr. R. Q., ktorý následne komunikoval s T. Q. a C. A. pri bufete, ktorý prevádzkoval C. A. pri vodnej ploche Oširíd, a títo JUDr. R. Q. po hádke povedali, že si to má riešiť' s Y. Š. (skutok č. 9), obzvlášť závažného zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm.
2. b)Tr. zák.

§ 141písm.

1. a)Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 20. septembra 2006 v čase o 12.30 hod. C. A. doviezol osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A6, ev. č. L. S. T. T., na zrušené benzínové čerpadlo spol. Benzinol na ul. M. R. Štefánika v Šaštíne - Strážoch, okres Senica, kde od T. T. Ľ. Č. spoločne s ďalšími najmenej 10 doposiaľ' nezistenými osobami požadovali aj za použitia fyzického násilia vyplatenie sumy vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) do bližšie neurčeného termínu, ako pokuty za krádež a zničenie osobného motorového vozidla zn. BMW, čiernej farby, typu 528, ev. číslo L. XXX E., ktorého užívateľom bol Ľ. Č., ktoré mal v minulosti údajne odcudziť' a následne podpáliť T. T., a to takým spôsobom, že minimálne dvakrát neznáma osoba udrela T. T. dlaňou do tváre so slovami "aby si vedel, že to myslíme vážne", na základe konania týchto osôb mal T. T. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, o čom sa ihneď dozvedel T. Q., ktorý sa s Y. Š. dohodol, že o tie peniaze T. T. oberú, pričom ho oklamali, že mu pokutu udelila silná bratislavská skupina tzv. T., o čom ho aj prostredníctvom C. A. a neskôr Y. Y. utvrdzovali s tým, že C. A. mu aj povedal, že Y. Š. už vybavil zníženie pokuty na 550.000,- Sk (18.256,66 eur) a 100.000,- Sk (3.319,39 eur) bude odmena pre skupinu Y. Š. za vybavenie zníženia pokuty, pričom sumu 650.000,- Sk (21.576,05 eur), mal T. T. vyplatiť' skupine Y. Š. na vopred dohovorenom mieste v dvoch splátkach po 300.000,- Sk (9.958,18 eur) a 350.000,- Sk (11.617,87 eur), a tak dňa 03.10.2006 v čase o 10.45 hod. na parkovisku pri reštaurácii Sunny v Senici Y. Y. na pokyn vedúceho zločineckej skupiny Y. Š. prevzal od T. T. sumu 300.000,- Sk (9.958,18 eur) a potom na základe telefonických pokynov od vedúceho zločineckej skupiny Y. Š. mal T. Q. prevziať túto sumu od Y. Y. o 11.55 hod. pred barom Desperado na Hviezdoslavovej ul. v Senici, avšak k prevzatiu peňazí nedošlo (skutok č. 11). Najvyšší súd nariadil vo veci verejné zasadnutia na 8. novembra 2016, 5. decembra 2016 a 7. februára 2017, na ktoré sa však obžalovaný ani raz nedostavil. Svoju neúčasť pritom ospravedlnil hospitalizáciou pre náhle bolesti v driekovo-krížovej oblasti imobilizujúceho charakteru a následne prebiehajúcou liečbou s tým, že nesúhlasil s vykonaním verejného zasadnutia odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti. Posledné ospravedlnenie obžalovaného, ktoré bolo doručené iba deň pred termínom verejného zasadnutia, však nepovažoval najvyšší súd za dostatočné, keďže z lekárskych správ zistil, že obžalovaný opakovane dochádza na odborné vyšetrenie do Galanty, teda mesta, ktoré je od miesta jeho trvalého bydliska vzdialené približne rovnako ako sídlo odvolacieho súdu, bez toho, aby to viedlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že účasť obžalovaného na verejnom zasadnutí nie je spojená so závažným zhoršením jeho zdravotného stavu, ani s ohrozením jeho života, resp. s nebezpečenstvom rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby (§ 120 ods. 4 Tr. por.) a požiadal príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie obžalovaného na verejné zasadnutia konané 7. februára 2017, ktoré ale nebolo úspešné, hoci podľa lekárskej správy má mať obžalovaný nariadený celodenný kľudový režim. Z tohto dôvodu vydal najvyšší súd 8. februára 2017 príkaz na zatknutie obžalovaného Y. Š.. Na podklade vydaného príkazu bol obžalovaný Y. Š. zatknutý 15. februára 2017 o 11:00 hod. s tým, že ešte v ten istý deň o 14:35 hod. bol dodaný najvyššiemu súdu, predseda senátu ktorého ho 16. februára 2017 v čase od 10:00 hod. do 10:55 hod. vypočul. Obžalovaný v rámci tohto výsluchu uviedol, že bol bez problémov zatknutý doma, neplánoval útek, nerobí prieťahy, má len zdravotné ťažkosti. Zdôraznil, že v minulosti bol aj dvakrát operovaný a chcel si doriešiť svoj zdravotný stav, ktorý má s ľavou rukou a ľavou nohou, pričom je objednaný na vyšetrenie k cievnemu chirurgovi. Ďalej uviedol, že problémy s chrbticou/platničkami má od roku 2014, kedy vykonával trest odňatia slobody, počas ktorého mu bola liečba poskytovaná len náplasťami Flector a liekmi proti bolesti, jeho stav sa však zhoršuje a mal by absolvovať magnetickú rezonanciu. V súvislosti s tým bol hospitalizovaný v novembri 2016. Podľa § 71 ods. 1 písm.
2. a)Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest. Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania ako základnej materiálnej podmienky väzby obžalovaného, tá je v posudzovanej veci nepochybne daná, keďže vina obžalovaného zo skutkov, pre ktoré je vedené trestné stíhanie, už bola právoplatne vyslovená a v tomto štádiu konania sa rozhoduje iba o treste, ktorý mu bude uložený. Vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam odôvodňujúcim tzv. útekovú väzbu treba v prvom rade uviesť, že obžalovanému bol neprávoplatne uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťjeden rokov, teda aj po zarátaní už vykonaného trestu v trvaní takmer deväť rokov trest nesporne vysoký. Pritom vyššie popísané obštrukčné správanie sa obžalovaného je podľa najvyššieho súdu motivované práve snahou vyhnúť sa tomuto trestu, ktorého uloženie mu reálne hrozí. Nad rámec už uvedeného poukazuje najvyšší súd v tejto súvislosti aj na to, že podľa obžalovaným predložených a odvolacím súdom vyžiadaných lekárskych správ je obžalovaný v dôsledku viacnásobného vyklenutia medzistavcových platničiek v driekovo-krížovej oblasti doživotne obmedzený v nadmernej fyzickej námahe a náchylnejší k chladovým podnetom v zmysle recidívy bolestí v tejto oblasti. U obvineného teda nejde o akútny stav, ale stav chronický (podľa jeho slov trvajúci od roku 2014), štandardné liečenie ktorého vrátane komplexnej rehabilitácie trvá od troch do šiestich mesiacov, pričom jeho súčasná analgetická liečba prebieha iba na základe jeho subjektívnych udaní o pretrvávaní bolestí. Bez povšimnutia pritom nemožno ponechať to, že k náhlemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo jeho hospitalizáciu, došlo len niekoľko dní pred prvým termínom verejného zasadnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti je zreteľa hodným aj určitý rozpor, keď podľa správy všeobecného lekára obžalovaného z 29. decembra 2016 by jeho účasť na verejnom zasadnutí mohla viesť k ešte väčšiemu zníženiu hybnosti najmä ľavej dolnej končatiny a naproti tomu v lekárskych správach špecialistu, ktorý obžalovaného opakovane vyšetril, sa konštatuje, že jeho postoj a chôdza sú v norme a aktuálne sa sťažuje na tŕpnutie ľavej hornej končatiny. V neposlednom rade záver o tom, že zo strany obžalovaného ide v spolupráci s jeho obhajcom o účelové konanie motivované snahou oddialiť skončenie trestného stíhania, potvrdzuje aj to, že vzápätí potom, čo najvyšší súd neakceptoval ospravedlnenie obžalovaného, ktoré bolo doručené elektronicky 6. februára 2017, a nezrušil termín verejného zasadnutia nariadený na 7. februára 2017, doručil odvolaciemu súdu elektronicky ospravedlnenie aj obhajca obžalovaného a to z dôvodu jeho dočasnej práceneschopnosti trvajúcej od 3. januára 2017, pričom už pri kontrole 31. januára 2017 obhajca vedel, že táto bude trvať aj v čase konania verejného zasadnutia, no napriek tomu svoju neúčasť ospravedlnil až na poslednú chvíľu. Vyššie uvedené konkrétne skutočnosti vyplývajúce zo správania sa obžalovaného v rámci odvolacieho konania v spojení s hrozbou vysokého trestu odôvodňujú podľa najvyššieho súdu obavu, že v prípade ponechania na slobode bude obžalovaný pokračovať v popisovanom konaní a to v snahe oddialiť skončenie jeho trestného stíhania a vyhnúť sa trestu. Najvyšší súd ďalej posudzoval možnosť nahradenia tzv. útekovej väzby u obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka. K tomu treba predovšetkým uviesť, že obžalovaný Y. Š. je trestne stíhaný aj pre viaceré obzvlášť závažné zločiny a najvyšší súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka (§ 80 ods. 2, veta tretia Tr. por.). Požiadavka existencie takýchto výnimočných okolností na prepustenie z väzby pritom vyplýva z vyššej miery rizika, že osoby stíhané za závažnú trestnú činnosť, za ktorú im hrozí uloženie vysokého trestu, by sa v prípade ich ponechania na slobode mohli vyhýbať trestnému stíhaniu a trestu (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 431/2015). Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že rozhodol o vzatí obžalovaného Y. Š. do tzv. útekovej väzby, začiatok plynutia ktorej určil okamihom jeho zatknutia, ku ktorému došlo 15. februára 2017 o 11:00 hod, a zároveň túto väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od jeho oznámenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky.