ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie potvrdzujúceho rozhodnutie žalovaného č. 31564/2013-23-11 zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. 222/2013-34-1 zo dňa 28.03.2013 o nesprístupnení informácie v celom rozsahu, o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november 2012 až február 2013, materiál k prvému bodu programu Medzirezortnej komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EU, konanej 07.02.2013,
1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií, pretože požadované informácie sa týkali rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie ako medzinárodného súdneho orgánu. Krajský súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 22.03.2013 žalobca doručil žalovanému e-mailom žiadosť o informácie
zákona č. 211/2000 Z.z., ktorou požiadal o „zaslanie materiálu k prvému bodu programu informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november 2012 až február 2013 medzirezortnej komisie pre zastupovanie SR pred súdmi EÚ konanej dňa 07.02.2013". Žalovaný rozhodnutím č. 222/2013-34-1 zo dňa 28.03.2013 v žiadosti žalobcu o informácie nevyhovel a požadované informácie v celom rozsahu nesprístupnil, keďže sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie ako medzinárodného súdneho orgánu teda z dôvodu
1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca ako žiadateľ podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozklad, ktorý bol doručený dňa 16.04.2013. Rozklad odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za neústavné a nezákonné, okrem iného pre nesprávne právne posúdenie a nezrozumiteľnosť, pretože vychádza z výkladu, ktorý je v rozpore so zákonom o slobode informácií, Ústavou SR a ústavne konformným výkladom práva. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, podaný rozklad proti nemu, ako aj predložený spisový materiál v danej veci preskúmala osobitná komisia v celom rozsahu
1 správneho poriadku a navrhla ministrovi rozhodnutie ministerstva potvrdiť ako vecne správne, čo sa aj stalo rozhodnutím č. 31564/2013-23-11 zo dňa 29.04.2013. Krajský súd dospel k záveru, že cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie poskytovaných o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zamýšľaným zákonodarcom v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií bola ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov (resp. orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve, ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva (rozsudok NS SR 8Sžf 3/11). Vzhľadom na vyššie uvedené konajúci krajský súd mal za to, že informácie, ktoré žiadal žalobca, a to zaslanie materiálu k prvému bodu programu „informácie o činnosti kancelárie zástupcu SR pred súdmi EÚ za obdobie november 2012 až február 2013 Medzirezortnej komisie pre zastupovanie SR pred Súdnym dvorom Európskej únie, konanej dňa 07.02.2013 nie sú informácie, ktoré by nemali byť sprístupnené
1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií sú obsiahnuté v súdnom spise. Krajský súd mal za to, že uvedený materiál vzhľadom na vyššie uvedené žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že krajský súd nedostatočne preskúmal včasnosť podania žaloby, ktorá mu bola doručená poštou dňa 03.07.2013, po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.05.2013. V merite veci žalovaný namietal, že odôvodnenie rozsudku obsahuje len strohé konštatovanie, že informácie, dotýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, sú obsiahnuté v súdnom spise. Žalovaný vôbec nepozná úvahu, ktorou k takémuto konštatovaniu súd dospel. Aj keby bola táto úvaha správna a výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z. z. Na druhej strane by sa pre úplnosť žalovaný poukazuje na to, že niektoré čiastkové informácie o konaniach pred súdmi EÚ sú zverejnené na webovej stránke Súdneho dvora EÚ. Žalovaný má za to, že je daný odvolací dôvod
2 písm. f) OSP, keďže súd nesprávne vec právne posúdil najmä v dvoch ohľadoch, v prvom rade v tom, či existuje povinnosť povinnej osoby v prípade aplikácie obmedzenia prístupu k informáciám
1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z. z. skúmať spôsobilosť zásahu do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (
názoru žalovaného taká povinnosť neexistuje), v druhom rade v tom, že či sprístupňovaním požadovaných informácií by došlo k zásahu do vlastnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (
názoru žalovaného by k tomu došlo). Napokon žalovaný má za to, že sa mu ako účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, keďže mu nebolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa
2 písm.
názoru žalovaného zakladá samo osebe odvolací dôvod
2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. ť) OSP. Žalovaný na prednesených námietkach trvá a má za to, že v tomto prípade išlo o právne zastúpenie len „pro forma", napokon na žalobcu sa nevzťahovala ani povinnosť zastúpenia advokátom
Ako žalovaný uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe, žalobca podal viacero žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veciach slobodného prístupu k informáciám
zák. č. 211/2000 Z. z. (v čase vyhotovenia vyjadrenia zo dňa 18.12.2013 žalovaný mal vedomosť o ôsmich, pričom v súčasnosti ich je najmenej deväť), pri čom v každom prípade je zastúpený totožným právnym zástupcom, čo v súvislosti s časovou a vecnou súvislosťou všetkých žalôb svedčí o neúčelnosti najmenej úkonu spočívajúceho v prevzatí a príprave zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom. Žalobca v zastúpení advokátkou vo vyjadrení zo dňa 24.03.2015 k odvolaniu žalovaného uviedol, že zásielka bola v posledný deň lehoty (02.07.2013) odovzdaná na poštovú prepravu a doručená súdu 03.07.2013. Uvedené vyplýva z predloženej doručenky k zásielke. Okrem toho na poštovej obálke je nalepená poštová známka obsahujúca číslo úradnej zásielky. Predložená doručenka ako aj samotná poštová obálka spolu s nalepeným číslom úradnej zásielky (US264026831SK) založená v spise vyvracajú záver žalovaného, že žaloba bola podaná oneskorene. Okrem toho, žalobca predložil odvolaciemu súdu stanovisko Slovenskej pošty, a. s. preukazujúce, že žaloba bola odovzdaná na poštovú prepravu včas, dňa 02.07.2013. Záver krajského súdu, že ak žaloba bola súdu doručená dňa 03.07.2013, musela byť odoslaná na poštovú prepravu pred uvedeným dátumom, je teda logický a berie do úvahy známy fakt, že štandardné poštové zásielky nie sú doručované adresátovi ešte v deň ich podania. Pokiaľ ide o námietku žalovaného k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku, žalobca s touto námietkou žalovaného nesúhlasí. Žalobca poukazuje na to, že z rozsudku jednoznačne vyplýva, prečo sa na požadované informácie nevzťahuje ust. § 11 ods. 1 písm.
žalobcu ani prísť nemohol, pretože požadované informácie sú verejné dostupné a ide o informácie evidenčného charakteru, ktoré nijako nezasahujú do vlastnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Aj verejná ochrankyňa práv v upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu pod spis. zn.: 1799/2014/VOP zo dňa 04.08.2014, „Pojem „rozhodovacia činnosť súdu" je potrebné vykladať v súlade sústavou Slovenskej republiky. V každom individuálnom prípade musí povinná osoba zhodnotiť či požadované informácie možno pod tento pojem subsumovať. Nepatria sem totiž všetky informácie o súdnom konaní. Pri rozhodovaní o tom, či informáciu možno alebo nemožno sprístupniť, je potrebné zodpovedať otázku, či poskytnutie požadovaných informácií, bolo spôsobilé ohroziť práva a právom chránené záujmy účastníkov konania alebo iných osôb, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť alebo zasiahnuť do nezávislosti rozhodovania súdu. Ministerstvo spravodlivosti SR ako povinná osoba má k dispozícií informácie o konaniach vedených pred Súdnym dvorom Európskej únie a ich spisových značkách, aj o tom, v ktorých konaniach poskytlo vyjadrenie. Tieto informácie malo sprístupniť lebo požadované informácie sú informácie, ktoré sa netýkajú priamo obsahu spisu. Sú to informácie evidenčného charakteru a nič nebráni ich zverejneniu (resp. sprístupneniu). Spisové značky konania patria medzi informácie, ktoré nemožno zaradiť pod pojem „rozhodovacia činnosť súdov, rovnako ani informáciu o tom, či bolo vo veci poslané vyjadrenie, nemožno považovať za rozhodovaciu činnosť súdu. Uvedené upovedomenie sa pritom týkalo prístupu k spisovým značkám konaní Súdneho dvora EÚ, v ktorých Slovenská republika podala akékoľvek vyjadrenie, teda išlo o časť materiálu a teda aj obdobné informácie, ktorých sa domáhal žalobca od žalovaného pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sprístupnením materiálu by sa zasiahlo do rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, toto tvrdenie žalovaného je
žalobcu zjavne nesprávne. Ako žalobca poukázal v bode 8. tohto vyjadrenia, je obsah materiálu resp. jeho podstatná časť verejne dostupná každému v sídle Súdneho dvora EÚ alebo na webovej stránke Súdneho dvora EÚ, čo výslovne vyplýva z predloženého emailu Tlačovej a informačnej sekcie Súdneho dvora EÚ, ako aj z výpovede zástupkyne SR pred súdmi EÚ. Napokon pripúšťa to aj žalovaný vo svojom odvolaní. Rovnako platí, že požadované informácie sú evidenčného charakteru, na ktorý sa v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nevzťahuje výnimka ust. § 11 ods. 1 ZSI. Keďže požadované informácie boli verejne dostupné každému a majú evidenčný charakter, nemohlo a nemôže z povahy veci dôjsť k zasahovaniu do rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Ak bol žalovaný názoru, že niektorá časť materiálu nie je verejná dostupná alebo by objektívna zasiahla do rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, mohol obmedziť prístup k týmto informáciám na základe ust. § 12 ZSI.
žalobcu však žalovaný nebol oprávnený zamietnuť prístup k celému obsahu materiálu. Žalobca ďalej poukazoval na to, že vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené, a to priamo na pojednávaní dňa 02.12.2014, keďže pre krátkosť času nemohlo byť doručované poštou. Právny zástupca žalovaného nepožiadal súd o prerušenie pojednávania za účelom naštudovania tohto vyjadrenia, napriek tomu sa k nemu v krátkosti vyjadril. Preto nie je zrozumiteľné, prečo žalovaný v odvolaní udáva, že sa k vyjadreniu žalobcu nemohol vyjadriť. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného z jeho odvolania, že v prípade žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov právneho zastúpenia. Skutočnosť, že žalobca má právnické vzdelanie sám, ho nijako nezbavuje jeho základného práva na právnu pomoc zakotvenú v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR platí, že aj advokát alebo osoba s právnickým vzdelaním má v súdnom konaní právo nechať sa zastúpiť advokátom a má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd SR odvolanie žalovaného zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 148,22 EUR v zmysle priloženého vyúčtovania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žaloba i odvolanie boli podané včas. Nezistil procesné pochybenia ani v časti trov konania. Preto pristúpil k meritórnemu preskúmaniu odvolania.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácii) v znení účinnom ku dňu 28.03.2013 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní
druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku V zmysle uvedeného ustanovenia sa nesprístupňujú informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Informácia má takúto kvalitu v zásade iba počas súdneho konania, až do právoplatného skončenia veci. V súdnej terminológii sa takýto predmet konania označuje ako „živá vec“. Ide o historický princíp. Priebeh konania je ovládaný procesnými zásadami bezprostrednosti a priamosti, a preto si konajúci súd vždy obstaráva základ a vytvára úsudok pre svoje rozhodnutie iba na základe informácií, ktoré vyjdú najavo iba pred ním. Až do právoplatného skončenia súdneho konania má verejnosť pasívny prístup k informáciám prostredníctvom účasti na súdnych pojednávaniach. Cieľom tohto ustanovenia je garantovať nezávislosť súdnictva, vylúčiť tým „paralelný priebeh súdneho procesu na verejnosti“. Verejnosť má prístup k informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na pojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen národné súdy, ale i Súdny dvor Európskej únie.
č. 211/2000 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalovaný nesprístupnil požadované informácie v celom rozsahu. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. sa však neaplikuje ako izolovaná právna norma, ale vždy v spojení s ustanovením § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., cez ktoré ustanovenie sa skúma materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Ev. č. 222/2013-34-I zo dňa 28.03.2013 vyplýva, že „ pokiaľ ide o jeho prvú časť, tá sa týka priamych žalôb podaných SR pred súdmi EÚ, a to identifikácie veci, dňa jej odoslania, dotknutého rezortu, oblasti a stavu konania vo veci. Ide teda o informácie, ktoré sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ, ktoré sa začali na základe iniciatívy samotnej SR, čo vyjadruje záujem štátu na istom výsledku konania. Druhá časť materiálu sa týka konaní, v ktorých je SR žalovanou stranou, a to či už zo strany Európskej komisie alebo iného členského štátu. Konkrétne ide o identifikáciu „priestupku" (relevantného predsúdneho konania, na ktoré nadväzuje súdna fáza), dotknutého právneho aktu EÚ, ktorého porušenie je SR vytýkané a zodpovedného rezortu, čísla konania a jeho aktuálneho stavu. Ide teda o informácie, ktoré sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ vedených proti SR, pričom prehra v spore by predstavovala negatívne dôsledky pre SR. Tretia časť materiálu sa týka stanovísk predložených SR v prejudiciálnych konaniach, a to identifikáciu veci a dátum jednotlivých úkonov SR, oblasť a identifikáciu rezortu, ktorý je daným konaním vecne dotknutý, ako aj stav konania. To predstavuje informácie, ktoré sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ o prejudiciálnych otázkach, pričom zapojenie SR vyjadruje záujem štátu na istom stanovisku Súdneho dvora k výkladu resp. platnosti aktu EÚ. Štvrtá časť materiálu sa týka ostatných konaní, v ktorých SR intervenuje na podporu návrhov niektorého z účastníkov konania. Obsahuje informácie identifikujúce danú vec, účastníkov, oblasť, dotknutý rezort, podporovaného účastníka a stav daného konania. Uvedené informácie sa priamo týkajú konaní pred súdmi EÚ, pričom podpora jedného z účastníkov vyjadruje záujem štátu na istom výsledku konania. Napokon, piata časť materiálu sa týka iných úkonov SR v konaniach pred súdmi EÚ. Ide o informácie o identifikácii danej veci, oblasti, dotknutom rezorte, type úkonu SR a stave konania. Tieto informácie môžu identifikovať postoj SR k istej právnej otázke, od ktorej môže závisieť aj výsledok daného konania“. Najvyšší súd konštatuje, že len evidenčné informácie nespĺňajú materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám v zmysle § 12 zák. č. 211/2000 Z.z. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby poskytnutej advokátkou žalobcovi
4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb 148,22 € (vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.03.2015 k odvolaniu žalovaného 139,83 €, režijný paušál 8,39 €). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.