7 Sžso 5/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu J. F. bytom v Bratislave, Jégého ul. č. X., zastúpeného JUDr. B. B., advokátom v B.., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Bratislave, ul. Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2008, č. k. 1S/208/2006 – 56, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2008, č. k. 1S/208/2006– 56, p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 51,42 €, ako trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu, JUDr. B. B., do 10 dní od doručenia tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. októbra 2008, č. k. 1S/208/2006– 56, zrušil rozhodnutie žalovaného z 27. februára 2006 číslo AA/2006/2856/OIPS/323 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 11. januára 2006 číslo X., na základe ktorých nebol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie preto, že neuplynula zákonná šesťmesačná lehota na podanie žiadosti o nové zaradenie do evidencie 7 Sžso 5/2009 2 uchádzačov o zamestnanie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, sú v rozpore s § 36 ods. 3 zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) v znení účinnom od 1. januára 2006, lebo zákon č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení zákon o službách zamestnanosti od 1. januára 2006 upravuje trojmesačnú lehotu na podanie žiadosti o nové zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalobca podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie 10. januára 2006. Správne orgány mali preto povinnosť posudzovať jeho žiadosť podľa predpisov, účinných od 1. januára 2006. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí a žiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov potvrdí. Namietal, že hoci v čase rozhodovania správnych orgánov bolo účinné ustanovenie § 36 ods. 3 zákona č. 573/2005 Z. z., s účinnosťou od 1. januára 2006, môže uchádzač o zamestnanie opätovne podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie až po uplynutí lehoty, vyplývajúcej z predchádzajúceho rozhodnutia. Žalobcu preto mohol opätovne zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie len po uplynutí doby 6 mesiacov, nakoľko na takúto dobu bol pôvodne žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm.
- m)zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. decembra 2005 na vlastnú žiadosť rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 22. septembra 2005. Tvrdil, že týmto rozhodnutím bol správny orgán viazaný, lebo je právoplatné a nebolo zrušené. Plynutie 6-mesačnej lehoty v ňom ustanovenej preto neovplyvnila ani zmena zákona o službách zamestnanosti, ktorá pre tento prípad skrátila lehotu zo 6 na 3 mesiace. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním z 12. januára 2009, doplneného podaním z 29. marca 2009, v ktorých žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno vyhovieť. Právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, ku ktorým patrí aj vedenie 7 Sžso 5/2009 3 evidencie uchádzačov o zamestnanie, upravuje od 1. februára 2004 zákon o službách zamestnanosti. Podľa § 34 ods. 1 a ods.10 písm.
- e)tohto zákona v znení do 31. decembra 2005, uchádzač o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm.
- m)a odseku 2, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3. Podľa § 36 ods. 1 písm.
- m)a ods. 3 citovaného zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípadoch vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 1 písm.
- m)a z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 14 písm.
- e)tohto zákona, účinného od 1. januára 2006 uchádzač o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm.
- n)a odseku 2, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3. 7 Sžso 5/2009 4 Podľa § 36 ods. 1 písm.
- n)a ods. 3 toho istého zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípadoch vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 1 písm.
- n)a z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou z 2. septembra 2005 požiadal prvostupňový správny orgán o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím z 22. septembra 2005 číslo 274/2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. októbra 2005, bol žalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na dobu 6 mesiacov, s účinnosťou od 2. septembra 2005. Žiadosťou z 10. januára 2006 žalobca požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Napadnutými rozhodnutiami správne orgány jeho žiadosť zamietli s odôvodnením, že ku dňu podania žiadosti neuplynula doba stanovená v právoplatnom rozhodnutí, na základe ktorého bol žalobca pôvodne z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený. Podľa názoru odvolacieho súdu však takýto postup správnych orgánov nemá oporu v zákone. Predovšetkým treba uviesť, že zákon č. 573/2005 Z. z., ktorým bol zmenený zákon o službách zamestnanosti, neobsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006, o úprave postupu správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadostiach o zaradenie do evidencie tých uchádzačov o zamestnanie, ktorí boli vyradení z tejto evidencie na vlastnú žiadosť podľa § 36 ods. 1 písm.
- m)účinného do 31. decembra 2005 a lehota stanovená v týchto rozhodnutiach ešte neuplynula. Tým že došlo k skráteniu lehoty, ktorej uplynutie je potrebné na znovu zaradenie uchádzača o zamestnanie do evidencie zo šesť mesiacov na tri mesiace a predovšetkým 7 Sžso 5/2009 5 zároveň k prijatiu nového znenia § 36 ods. 1 písm.
- m)citovaného zákona, došlo k situácii, že podľa zákona, účinného v čase podania žiadosti žalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie 10. januára 2006 spĺňal žalobca podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, uvedené v § 34 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti účinnom od 1. januára 2006 a postup podľa § 34 ods. 14 písm.
- e)neprichádzal do úvahy, lebo tento znemožňoval opätovné zaradenie uchádzača o zamestnanie do evidencie pred uplynutím lehoty stanovenej v § 36 ods. 3 len tým uchádzačom, ktorí boli vyradení z evidencie podľa § 36 ods. 1 písm.
- n)citovaného zákona. Znenie tohto ustanovenia však v zákone o službách zamestnanosti účinnom do 31. decembra 2005 neexistovalo a žalobca bol podľa právoplatného rozhodnutia z 22. septembra 2005 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. m). zákona o službách zamestnanosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto potrebné žalobcu na základe jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie posudzovať podľa § 34 ods. 1 a nie podľa § 34 ods. 14 písm.
- e)platného znenia zákona, lebo sa na žalobcu nevzťahuje. Krajský súd v Bratislave preto nepochybil, keď napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil z dôvodu, že boli v rozpore s § 36 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti, účinnom od 1. januára 2006. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobcu aj žalovaného a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom odôvodnenie rozsudku má podklad v skutkových zisteniach. Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, v odvolacom konaní zistené neboli. Zhodovali sa s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd dostatočne vysporiadal. 7 Sžso 5/2009 6 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom krajského aj odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutkového stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 51,42 € za jeden právny úkon á 45,51 € (1 371 Sk podanie vyjadrenia k odvolaniu) a jeden krát režijný paušál á 5,91 € (178 Sk). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. mája 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová