1, 3 Trestného zákonníka Českej republiky Trestného zákonníka a iné, o odvolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. januára 2017, sp. zn. 4Ntc 30/2016, takto rozhodol:
4 Tr. por. odvolanie odsúdeného V. M. z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Nitre 12. januára 2017 rozsudkom, sp. zn. 4Ntc 30/2016,
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon a výkone rozhodnutí) rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu v Tábore z
1 Trestného zákonníka Českej republiky a
Trestného zákonníka Českej republiky bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu v Jindřichovom Hradci zo
1 Trestného zákonníka Českej republiky sa ruší celý výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Praha - západ z
1 Trestného zákonníka Českej republiky ruší i celý výrok o vine z trestného rozkazu Okresného súdu v Českých Budějoviciach za
1 Trestného zákonníka Českej republiky ruší i celý výrok o vine z rozsudku Okresného súdu v Tábore z
potom, ako na základe ústnej dohody prevzal od V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/X, L., v presne nezistenej dobe medzi dňom
1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky, v bode 1, 3., 4. prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
1 písm. a/ Trestného zákonníka Českej republiky. Za to bol odsúdený
3 Trestného zákonníka Českej republiky a § 45 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a § 43 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky na spoločný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťštyri mesiacov nepodmienečne, sa uznáva a uložený trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri mesiacov odsúdený V. M. vykoná na území Slovenskej republiky.
2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa odsúdený zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odsúdený, v ktorom namietol, že bol zaradený do výkonu trestu so stredným stupňom stráženia, ale v Českej republike vykonáva trest odňatia už v ústave s dozorom. Žiadal preto, aby bol zaradený i na Slovensku do takej skupiny ako v Čechách. Prokurátor a minister spravodlivosti sa k odvolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd ako odvolací súd na neverejnom zasadnutí preskúmal v zmysle § 518 ods. 4 Tr. por. správnosť výrokov, ktorých sa odvolanie týka, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné, však. V zmysle § 29 zákona č. 549/2011 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
4 Tr. por. proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva. V zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z. z. proti rozhodnutiu
odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok. Po predložení žiadosti štátu pôvodu o uznanie a výkon citovaného rozhodnutia, po písomnom vyjadrení prokurátora, rozhodol v zákonnej lehote ako súd vecne a miestne príslušný Krajský súd v Nitre. Postupoval tak na podklade predloženého procesného spisu obsahujúceho všetky nevyhnutné dôkazy a pretože dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
1 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Ani najvyšší súd pri plnení svojej prieskumnej povinnosti nezistil zákonné dôvody odmietnutia uznania a výkonu označeného rozhodnutia českých súdov uvedeného v § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí. Uznávacie konanie má špecifický, nostrifikačný charakter, v ktorom súd na neverejnom zasadnutí skúma iba objektívne skutočnosti, a to z úradnej povinnosti. Nostrifikácia tu spočíva v posúdení či trestnému rozsudku cudzieho štátu možno priznať účinky na území Slovenskej republiky a v premene cudzieho rozhodnutia na rozhodnutie slovenské, ktoré nahrádza pôvodné rozhodnutie. Uznávajúci súd nesmie cudzie rozhodnutie preskúmavať vo veci samej, je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a slovenské orgány nenadobúdajú právo konať o podstate veci. Najvyšší súd nezistil skutočnosti svedčiace pre záver, že rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré nezodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Predmetné konanie má zo zákona špecifický charakter a súd o posudzovanej otázke rozhoduje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu, pretože ide o neverejné a písomné konanie, preto sa na tomto konaní odsúdený nezúčastňuje osobne, ani prostredníctvom obhajcu. Nejde o konanie vo veci samej, súd otázku viny či prípadnej neviny neskúma (ani nesmie skúmať), odsúdenému sa neposkytuje ochrana zodpovedajúca postaveniu obvineného v konaní, neposkytuje sa mu preto ani právo na výsluch či vyjadrenie, ani právo byť zastúpený obhajcom. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva k použiteľnosti článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach na uznávacie konanie neexistuje. Aj tu však možno analogicky uplatniť judikatúru k článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá sa týka extradičného konania predovšetkým pokiaľ ide o stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, že článok 6 sa vzťahuje výlučne na meritórne konanie, teda na konanie, v ktorom sa skúma vina alebo nevina jednotlivca z hľadiska spáchania trestného činu. Slovenský súd v rámci uznávacieho konania otázku viny či neviny skúmať ani nesmie, lebo nejde o konanie, ktoré by muselo spĺňať štandard stanovený článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
2 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. V posudzovanom prípade boli tieto zákonné podmienky splnené, pretože sa jedná o žiadosť o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a tento bol v osvedčení o vydaní rozhodnutia označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením ku kategórii trestného činu uvedeného v odseku 3 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí pod písm. u/. V zmysle § 66 Tr. zák. ods. 2 pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. ods. 1 súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a/ ak ide o osobu odsúdený za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Výrok o zaradení odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody je súčasťou výroku o trestnej sankcii, a preto je pri tomto druhu rozhodovacej činnosti nevyhnutné, pri posudzovaní uvedenej otázky, dôsledne prihliadať na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona aj z hľadiska nezhoršenia postavenia odsúdeného. V ustanovení § 48 Tr. zák. je upravená vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle ods. 1 tohto ustanovenia trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
ods. 2 súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
2 písm. b/ Tr. zák., lebo v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pokiaľ ide o možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu, krajský súd neporušil ustanovenie § 17 ods. 2 zákona z aspektu nezhoršenia postavenia odsúdeného. Pravdou je, že odsúdený uznesením Okresného súdu v Ostrave z 11. októbra 2016, sp. zn. 0Nt 1229/2016, bol preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody s ostrahou do ústavu s dozorom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2016.
2 zákona, ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Krajský súd nemal pri rozhodovaní citované uznesenie k dispozícii, v dôsledku čoho nemohol posúdiť otázku vnútornej diferenciácie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v Českej a Slovenskej republike v intenciách v intenciách ustanovenia § 17 ods. 2 zákona. Apelačný súd v tomto smere vykonal potrebné zistenia so záverom, že uvedený nedostatok na strane krajského súdu nemal vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku. V súvislosti s posúdením tejto otázky si pripojil spis najvyššieho súdu pod sp. zn. 4 Urto 1/2015, týkajúci sa uznávacieho konania, v ktorom sa nachádzajú vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Vezeňskej služby Českej republiky vo vzťahu k vnútornej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody. Vnútorná diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody je na Slovensku upravená v ustanoveniach § 9 až 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. V Českej republike to upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Českej republiky č. 345/1999 Sb., Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v platnom znení. Na Slovensku vnútorná diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia je miernejšia z pohľadu postavenia odsúdeného ako v ústave na výkon trestu odňatia slobody s dozorom v Českej republiky. Na základe vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené v enunciáte uznesenia pretože odvolanie odsúdeného je nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.