Občianskeho zákonníka a vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalovaná neporušila zákonné povinnosti pri osadzovaní krbovej vložky a toto jej konanie nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Práve naopak, žalobca si nesplnil svoje povinnosti v zmysle vyhlášky č. 84/1997 Z. z., pretože 2 Cdo 247/2007 2 nezabezpečil preskúšanie komína a jeho pravidelnú kontrolu a jeho čistenie osobou disponujúcou odbornou spôsobilosťou. V súlade s uvedenou vyhláškou nebolo ani stavebné vyhotovenie komína postaveného žalobcom svojpomocne. Napokon zo znaleckých posudkov vyhotovených Ing. I. K., Kriminalistickým a expertíznym ústavom Prezídia PZ a Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Bratislave vyplynulo, že ohnisko požiaru bolo určené v mieste, kde drevená hrada prechádzala telesom komína odvádzajúceho spaliny z krbu a príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie drevenej hrady zamurovanej do komína v dôsledku tepelného pôsobenia spalín. Z posudkov tiež vyplynulo, že stavebné vyhotovenie komína nebolo v súlade s ustanovením § 10 vyhlášky č. 84/1997 Z. z., nakoľko boli porušené všeobecné požiadavky na výstavbu komínov a dymovodov. Rozhodnutie o práve na náhradu trov konania odôvodnil úspešnosťou žalovanej v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a výšku náhrady trov jej právnym zastupovaním advokátkou. Krajský súd v Žiline, konajúci o odvolaní žalobcu, rozhodol rozsudkom z
p. vyhodnotil dôkazy odlišne než súd prvého stupňa a dospel k právnemu záveru o spoluzodpovednosti žalovanej za vznik škody vo výške 50 % zo žalovanej výšky škody 164.631,- Sk, za ktorú zodpovedá spolu so žalobcom. K uvedenému záveru dospel odvolací súd vychádzajúc zo skutočnosti, že pokiaľ žalobca žalovanej nezabezpečil kompletnú stavebnú dokumentáciu týkajúcu sa záhradnej chatky, pochybila aj žalovaná, keď netrvala na jej predložení, pretože pokiaľ ju nemala k dispozícii, nemala začať výrobu krbovej vložky na mieru, osadzovať ju do jestvujúceho krbu a realizovať teplovzdušný vývod do stropu. Prípadne, ak tieto práce začala, 2 Cdo 247/2007 3 mala trvať na dodaní potrebnej stavebnej dokumentácie a po uplynutí primeranej lehoty postupovať
1 Občianskeho zákonníka a od zmluvy odstúpiť. O práve na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p. vzhľadom na úspech žalobcu vo výške 50 % v konaní. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., nakoľko rozsudkom odvolacieho súdu bol vo výroku o zaplatenie 82.315,50 Sk zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a dôvodnosť dovolania ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Inou vadou považovala nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nezdôvodnil pomer spoluzodpovednosti účastníkov konania v rovnakej výške a nesprávne právne posúdenie v tom, že odvolací súd nezdôvodnil porušením akej právnej povinnosti je nevyžiadanie stavebnej dokumentácie od žalobcu žalovanou.
názoru dovolateľa za nezávadný stav komínov nesie zodpovednosť len vlastník objektu, ktorým bol žalobca. Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ), po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), zastúpená advokátkou ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu nie je správny. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. a proti rozsudku odvolacieho 2 Cdo 247/2007 4 súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O. s. p. V danej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, výroku ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku je prípustné. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O. s. p.).
p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O. s. p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.). 2 Cdo 247/2007 5 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie alebo dokazovanie doplní, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.
1 O. s. p., súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.