2 písm. e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/102829/2015/5053 zo
4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 9701401/5/5368332/2014/Polo z 10. decembra 2014, ktorým žalobcovi ako daňovému subjektu
5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 36 304,62 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
ktorého „Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.“ Daňová kontrola predstavuje zásah orgánov verejnej správy do súkromno-právnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Lehota jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu, záväzným limitom, determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku v niektorých prípadoch zákonodarca formuloval celkom exaktne určením limitov, obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom (t.j. v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly) a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 daňového poriadku). V prípade, že je použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že všetky skutočnosti a dôkazy, rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené v priebehu zákonnej lehoty. Samotné doručenie protokolu po uplynutí ročnej lehoty nemôže byt' dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V zákonnej lehote bol daňový subjekt oboznámený s výsledkami daňovej kontroly, ktorý sa k týmto výsledkom aj vyjadril a v zákonnej lehote bol protokol z kontroly aj expedovaný. Po uplynutí lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola ukončená, bol vykonaný jediný procesný úkon správcu dane, a to doručenie protokolu z daňovej kontroly. Daňový subjekt resp. jeho zástupca len v jednom prípade prevzal zásielku (protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu) až v predposledný deň odbernej lehoty, stanovenej daňovým poriadkom. Ostatné písomnosti boli prevzaté daňovým subjektom na druhý, maximálne tretí deň od odoslania, čo svedčí o zámere v konaní daňového subjektu. Posúdenie protokolu o kontrole ako dôkazného prostriedku v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku nie je správne. Protokolom o kontrole, ktorý je iba sumárom výsledkov zistení správcu dane (tak ho po obsahovej a formálnej stránke charakterizuje § 47 daňového poriadku), nie je možné ani zistiť ani objasniť skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Tieto sa v priebehu daňovej kontroly zisťujú a objasňujú dôkazmi, predloženými daňovým subjektom alebo dôkazmi, vykonanými alebo zabezpečenými správcom dane, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu správcu dane. Aby protokoly o daňových kontrolách ako také boli v zmysle § 24 ods. 4 tohto zákona dôkazom, musí ísť o protokoly z iných vykonaných kontrol. Z uvedeného dôvodu protokol z kontroly, vyhotovený v určitom čase, nemôže mať za nijakých okolností, a už vôbec nie časových, také dôsledky, aké sú uvedené v rozsudku krajského súdu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby odvolací súd nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu dopĺňa nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
1 a 2 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
3 daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
1 veta druhá daňového poriadku daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
1 veta prvá daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
8 veta prvá daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b/ a c/.
9 písm. a/ daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
odseku 8.
10 veta prvá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu boli limity, obmedzujúce dĺžku daňovej kontroly, upravené v ustanovení § 44 ods. 1 veta druhá daňového poriadku,
ktorého daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, ale aj v ustanovení § 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku,
ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 07.11.2012 (§ 46 ods. 1 veta prvá daňového poriadku) a skončila dňa 19.11.2013, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola prebiehala u žalobcu viac ako jeden rok, čo je v rozpore so zákonom stanoveným maximálnym limitom jej trvania (§ 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku) a tiež v rozpore so základnými zásadami daňového konania, ktorými sú zásada zákonnosti a zásada primeranosti (§ 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku), z ktorého dôvodu je táto daňová kontrola nezákonná. K námietke žalovaného, že všetky skutočnosti a dôkazy, rozhodujúce pre správne určenie dane, boli v tomto prípade zistené ešte v zákonnej lehote a len samotné doručenie protokolu po uplynutí ročnej lehoty nemôže byt' dôvodom nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že lehota
10 veta prvá daňového poriadku je stanovená nielen na vykonanie daňovej kontroly, ale aj na jej ukončenie, ku ktorému v tomto prípade došlo až doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Ak je samotná daňová kontrola pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na jej vykonanie a ukončenie nezákonná, nezákonný je aj výstup z tejto daňovej kontroly, ktorým protokol v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku nepochybne je. Ak bol takýto protokol použitý ako podklad pre následné vyrubovacie konanie (§ 68 a nasl. daňového poriadku), je celé toto konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako nezákonné. Neobstojí ani námietka žalovaného, že protokol z daňovej kontroly nemožno považovať za dôkaz v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku.
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57 z
3 daňového poriadku, nemožno považovať za prieťahy v daňovom konaní ním zavinené. Kontrolovanému daňovému subjektu totiž nemôže byť na ťarchu, ak v daňovom konaní postupoval tak, ako mu to daňový poriadok umožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že lehota jeden rok poskytuje konajúcemu správcovi dane dostatočný priestor na vykonanie a ukončenie daňovej kontroly. Preto by správca dane mal daňovú kontrolu vykonať a protokol z nej vyhotoviť v dostatočnom časovom predstihu tak, aby zohľadnil možnosť kontrolovaného daňového subjektu, vyzdvihnúť si tento protokol na pošte v odbernej lehote resp. by mal počítať s možnosťou náhradného doručenia tohto protokolu kontrolovanému daňovému subjektu. Žalovaný, okrem uvedenej námietky účelového prebratia protokolu z daňovej kontroly žalobcom v odbernej lehote, v odvolaní netvrdil a odvolací súd ani nemal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že by žalobca so správcom dane, vykonávajúcim daňovú kontrolu nespolupracoval a že by mu nebol poskytol primeranú súčinnosť. Krajský súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 70,- Eur, ktoré sú žalobcom zaplatený súdny poplatok za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 537,62 Eur. Suma náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu je v súlade s § 11 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/16/2015-69 z 12. februára 2016 ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.