Obsah (9)

§ 250j§ 250k§ 219§ 62§ 2§ 9§ 46§ 6§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžr/86/2016 Identifikačné číslo spisu: 1014201445 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250jods.

1 písm. d) O.s.p. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal

§ 250kods.

1 O.s.p., nakoľko žalobca vo veci nemal úspech a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží.

1. V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom slúžiacim predovšetkým k náprave skutkových omylov, ktorých sa správny orgán v konaní dopustil, najmä keď vychádzal z neúplných alebo z nepravdivých skutočností a dôkazov. Návrh na obnovu konania možno zásadne oprieť len o niektorý z piatich dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“), pričom navrhovateľ musí vo svojom návrhu takýto dôvod špecifikovať a zároveň predložiť správnemu orgánu dôkazy preukazujúce jeho opodstatnenosť, ako aj zadržanie zákonom stanovených lehôt na podanie návrhu. Žalobcovia považujú za novú skutočnosť, ktorá odôvodňuje návrh na povolenie obnovy konania úradný záznam zo dňa 24.03.1967, v ktorom sa uvádza, že na základe súhlasu vedenia Štátneho majetku, n.p. Košice zo dňa 28.10.1966, ako aj rozhodnutia ONV, odboru poľnohospodárstva v Košiciach zo dňa 05.01.1967, sa dostavili zástupcovia Československého zväzu ovocinárov a záhradkárov, Základnej organizácie Košice - Teheľňa, ktorí preukázali zaplatenie náhrady škody na kultúre lucerny vo výške 18 000,- Kčs, pričom uvedeným dňom bola záhradkárska organizácia oprávnená na pozemok (označený len výmerou 7 ha) vstúpiť a disponovať ním na záhradkárske účely.
2. Krajský súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia preukazujú uzavretie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov dôkazmi, ktoré už boli predmetom posúdenia Obvodným pozemkovým úradom Košice - mesto i Krajským pozemkovým úradom v Košiciach a závery správnych orgánoch boli preskúmané Krajským súdom v Košiciach ako aj Najvyšším súdom SR. Krajský súd uvádza, že predmetom konania návrhu na povolenie obnovy konania mohlo byť len posúdenie úradného záznamu zo dňa 24.03.1967 a jeho vplyvu na skutkový stav zistený v právoplatne skončenom konaní o návrhu žalobcov na vyporiadanie vlastníctva pozemkov záhradkovej osade. Krajský súd uznáva, že úradný záznam spolu s ostatnými dôkazmi predloženými v pôvodnom konaní svedčí, že záhradkárska oblasť fakticky vznikla, ale nepreukazuje, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dočasnom užívaní náhradného majetku medzi záhradkárskou organizáciou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou.
3. Krajský súd ďalej uvádza, že zriadenie záhradkovej osady sa preukazuje v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 64/1997 Z.z.“) zmluvou o dočasnom užívaní pozemkov uzavretou

právnych predpisov platných v čase vzniku záhradkovej oblasti a keby krajský súd pripustil, že existenciu zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov je možné preukázať aj inak ako predložením jej písomného vyhotovenia, musel by aj tak prijať záver, že žalobcom predložený úradný záznam potvrdzuje len faktický stav odovzdania pozemkov záhradkárskej organizácii do užívania na záhradkárske účely, nie však právny stav uzavretia zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov. 5. Krajský súd je názoru, že postup žalovaného rozhodne nezvyšuje právnu istotu účastníkov, ktorý sa oprávnene spoliehali na to, že vec bude napadnutým rozhodnutím posúdená rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 30.08.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie krajského pozemkového úradu zo dňa 20.07.2012 a nepovolení obnovy konania. Krajský súd pripúšťa, že v právnej praxi nezriedka dochádza k zmene právneho posúdenia určitej otázky, ale v takom prípade je nutné, aby orgán verejnej správy zmenu právneho názoru zrozumiteľne odôvodnil, čo

krajského súdu žalovaný jednoznačne odôvodnil, keď vyhodnotil predchádzajúci právny záver ako arbitrárny, nerešpektujúci zákon ani rozhodovaciu prax súdov.

1. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. II.
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalobcovia ďalej navrhli, aby im odvolací súd priznal náhradu trov konania. Žalobcovia podali odvolanie voči rozsudku krajského súdu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Žalobcovia argumentujú tým, že žalovaný neprípustne zúžil formu uzavretia zmluvy o dočasnom užívaní, ktorej uzavretie vyžaduje § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., a to tak, že

žalovaného môže ísť jedine o zmluvu uzavretú v zmysle § 9 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (ďalej len „zákon č. 123/1975 Zb.“) a na základe takéhoto reštriktívneho výkladu zákona by sme nevyhnutne museli dospieť k záveru, že záhradkovou osadou sú len osady, ktoré vznikli od 01.01.1976. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že krajský súd sa mal zaoberať otázkou,

ktorého právneho predpisu mala byť zmluva o dočasnom užívaní pozemkov uzavretá, na základe toho zadefinovať jej obsah a formu. Žalobcovia navrhujú použiť ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „Občiansky zákonník“) platné v čase vzniku záhradkovej osady na posúdenie toho, či došlo k uzavretiu zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov, pretože zákon č. 123/1975 Zb. nebol účinný v čase vzniku predmetnej záhradkovej osady. 9.

názoru žalobcov úradný záznam logicky nadväzuje na účastníkmi už skôr urobené prejavy vôle. Z ktorých obsahu je zrejmé, že tvoria spolu právny úkon - zmluvu o prevode užívacieho práva k predmetným pozemkom.

1. Žalobcovia uvádzajú k argumentom žalovaného, ktorý poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v podobných veciach, že ani v jednom z prípadov nebol predložený taký počet dôkazov ako v predmetnom konaní a skutkový stav v prípade Záhradkovej osady Košice - Teheľňa nebol porovnateľný s inými prípadmi, v ktorých rozhodoval Najvyšší súd SR.
2. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa krajský súd riadil, z čoho vychádzal a ako dospel k záverom prezentovaným v odôvodnení rozsudku. Žalobcovia tvrdia, že krajský súd by sa nemal uspokojiť so strohým odôvodnením žalovaného a odklon od právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí toho istého orgánu v tom istom konaní mal byť náležite a nielen účelovo zdôvodnený. III.
3. Žalovaný sa vyjadril odvolaniu žalobcov a navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi a vyvodil správny právny záver. Žalobcovia neuviedli nové právne skutočnosti ani nové dôkazy. IV.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk
5. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
6. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 16.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17.

§ 62ods.

1 písm. a/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; 18.

§ 2ods.

1 zákona č. 64/1997 Z.z. sa zriadenou záhradkovou osadou rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. 19.

§ 9ods.

3 zákona č. 123/1975 Zb., dočasné užívanie vzniká písomnou zmluvou. V zmluve o prenechaní pozemku na dočasné užívanie sa môže dohodnúť aj primerané odplata a spôsob majetkového vyporiadania po skončení dočasného užívania. 20.

§ 46ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník účinného v čase vzniku predmetnej záhradkovej osady, musia mať písomnú formu zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. 21. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 3480/2014-430 zo dňa 23.06.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č.k. A/2014/00069 zo dňa 24.01.2014 o nepovolení obnovy konania ukončeného rozhodnutím bývalého Krajského pozemkového úradu Košice č.k. A/2009/00230/1 zo dňa 24.08.2009, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie bývalého Obvodného a pozemkového úradu Košice - mesto č.k. 2009/01087-30-An zo dňa 03.06.2009 o zastavení konania začatého na návrh užívateľov pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ 32-26 Košice - Teheľňa o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom

zákona č. 64/1997 Z.z. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť skutočnosti ohľadom dôkazného bremena v rámci konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom

zákona č. 64/1997 Z.z. a či z dôkazov predložených žalobcami možno vysloviť záver, že splnili požiadavku im kladenú v § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. 23.Najvyšší súd SR uvádza, že jedným z účelov zákona č. 64/1997 Z.z. je nepochybne spravodlivé vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, avšak zákon č. 64/1997 Z.z. určuje povinnosť uniesť dôkazné bremeno práve účastníkom konania, ktorí žiadajú o vyporiadanie pozemkov v záhradkových osadách tým, že musia preukázať zriadenosť záhradkovej osady predložením zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a priebehu konania na krajskom súde, žalobcovia nepredložili zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov a teda neuniesli dôkazné bremeno a preto Najvyšší súd SR považuje rozsudok krajského súdu za vecne správny. Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že za zriadenú záhradkovú osadu možno považovať takú osadu, ktorá bola v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku (tzv. „veľká zmluva“) medzi záhradkárskou organizáciou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala niektoré z práv tam taxatívne vymedzených. Okrem podmienky zriadenia záhradkovej osady do 24.06.1991 je tu aj podmienka existencie veľkej zmluvy uzavretej spôsobom a za podmienok vyplývajúcich z vtedy platných a účinných právnych predpisov. Gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. nemožno totiž

názoru odvolacieho súdu dospieť k inému záveru ako k tomu, že musí ísť o záhradkovú osadu zriadenú riadne, pri splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok. 24. Najvyšší súd SR k tvrdeniam žalobcov ohľadom použitia ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného v čase vzniku záhradkovej osady uvádza, že je pravdou, že v čase vzniku záhradkovej osady nebol ešte účinný zákon č. 123/1975 Zb. a teda od žalobcov sa nemohlo požadovať, aby splnili podmienky zákona ešte neexistujúceho, avšak vtedy účinný Občiansky zákonník v § 46 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy pri prevode nehnuteľností a aj keď pod prevod nehnuteľností nemôžeme zaradiť osobné užívanie pozemkov resp. súčasnou terminológiou nájom pozemku, z úmyslu zákonodarcu vyplýva, že právne vzťahy týkajúce sa nehnuteľností by mali vznikať písomnou formou. Okrem uvedeného Najvyšší súd SR poukazuje, že

§ 2ods.

1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností sa v evidencii nehnuteľností vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo, teda aj právo osobného užívania pozemkov.

§ 6ods.

1 písm. b/ vyhlášky č. 23/1964 Zb. Ústrednej správy geodézie a kartografie, ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ak ide o právo osobného užívania pozemku alebo právo trvalého užívania národného majetku: notársky registrovaná dohoda alebo oznámenie užívateľa o zániku užívania, opatrenie o trvalom užívaní národného majetku, rozsudok o zániku užívania, registrovaná dohoda o spoločnom užívaní, dohoda alebo súdny rozsudok o vyporiadaní pri zrušení spoločného užívania. 25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vzniku záhradkovej osady sa vyžadovala písomná dohoda o osobnom užívaní pozemkov a preto keby Najvyšší súd SR uznal, že žalobcovia môžu predložiť aj inú zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov, teda uzavretú nie

zákona 123/1975 Zb., museli by žalobcovia takúto zmluvu predložiť. V predmetnom prípade však žalobcovia ani spomenutú zmluvu nepredložili. 26. Najvyšší súd SR uznáva, že žalobcovia predložili vo všetkých administratívnych konaniach, ako aj v konaní na krajskom súde relatívne veľký počet dôkazov, ktoré však svedčia s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu len o faktickom vzniku záhradkovej osady Košice - Teheľňa a nie o právnom vzniku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že „zriadená záhradková osada“ v sebe zahŕňa jednak predmet slúžiaci na záhradkárske účely, teda vyčlenenú časť pôdy a súčasne subjekt, ktorý je oprávnený na tento účel pozemky užívať. Z hľadiska posudzovania existencie tzv. „zriadenej záhradkovej osady“ tak, ako ju má na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., je však rozhodujúce, či vôbec došlo k právne relevantnému získaniu pozemkov na záhradkárske účely. Žalobcovia de facto žiadajú rešpektovať faktický stav, čo však nemožno, pretože by sa tým poskytla ochrana stavu, ktorý nebol v súlade so zákonom (v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. Z faktického stavu by sa mohol stať právny stav jedine v prípade, keby žalobcovia predložili písomnú zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov uzavretú

zákona č. 123/1975 Zb. alebo

skôr účinných právnych predpisov, tak ako je spomenuté vyššie (Občiansky zákonník a predpisy o evidencii nehnuteľností účinné v čase faktického vzniku záhradkovej osady). V administratívnom a ani v súdnom konaní žalobcovia uvedenú zmluvu nepredložili. 27. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil. 28. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal. 29.

§ 250jods.

7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.