Obsah (4)

§ 151a§ 151b§ 151d§ 35

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obo/12/2016 Identifikačné číslo spisu: 7095899708 Dátum vydania rozhodnutia: 29.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 151aods.

1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia záložnej zmluvy (ďalej len „OZ"), záložné právo slúži k zabezpečeniu pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. 46.

§ 151bods.

1 a ods. 2 OZ, záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností. 47.

§ 151dods.

1 OZ, ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybnosti platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. 48.

§ 35ods.

1 a ods. 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

1. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený (odsek 3 vyššie citovaného ustanovenia).
2. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 151d ods. 1 OZ bolo možné, aby niekto (v danom prípade to bol obligačný dlžník) dal do zálohu aj cudziu vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú), na čo sa vyžadoval súhlas vlastníka veci (v danom prípade to boli žalovaní 2/, 3/ a 4/), ktorý bolo možné dať aj ústne, konkludentne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, keďže z ust. § 151d ods. 1 OZ nevyplýva, že takýto súhlas vlastníka zálohu musel byť daný len v písomnej forme. Záložná zmluva bola uzavretá dňa
3. apríla 1992 medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným 1/ ako záložcom. Za záložcu (podnikateľa) ju podpísali žalovaní 2/, 3/ a 4/, ktorí v čase uzavretia záložnej zmluvy boli konateľmi záložcu, spoločníkmi záložcu a zároveň aj podielovými spoluvlastníkmi založených nehnuteľností. Následne bol Štátnemu notárstvu v Prešove predložený spoločný návrh veriteľa VÚB, a.s. a dlžníka na registráciu záložnej zmluvy, ktorý za dlžníka opätovne podpísali žalovaní 2/, 3/ a 4/. Jeho prílohou je záložná zmluva a list vlastníctva. Z obsahu návrhu na registráciu vyplýva, že záložnou zmluvou si veriteľ zabezpečuje uspokojenie svojej pohľadávky z úveru v sume 14 508 000,-Sk, poskytnutého na preplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky. Záložná zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa
4. mája 1992, čím nastali právne účinky registrácie záložnej zmluvy. Žalovaní 3/ a 4/ tvrdia, že ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nedali záložcovi - žalovanému 1/ súhlas s ich založením a záložnú zmluvu podpísali len ako konatelia záložcu. Konanie žalovaných 2/, 3/ a 4/ pri uzavretí záložnej zmluvy a následnom podaní návrhu na registráciu záložnej zmluvy však nasvedčuje skôr tomu, že so založením nehnuteľností, ktorých boli podielovými spoluvlastníkmi, súhlasili. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude posúdiť prejav vôle žalovaných 3/ a 4/ prostredníctvom jednotlivých metód výkladu za účelom zistenia, či žalovaní 3/ a 4/ dali súhlas záložcovi - žalovanému 1/ na založenie nehnuteľností, ktorých podielovými spoluvlastníkmi boli v čase uzavretia záložnej zmluvy č. 1/
5. Právny úkon vyjadrený slovami je potrebné vykladať podľa jeho jazykového vyjadrenia zachyteného v zmluve (prostriedkami gramatickými), ďalej prostriedkami logickými, ako aj podľa vôle strán, ktoré právny úkon urobili s prihliadnutím k účelu právneho úkonu, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom právneho úkonu.
6. Z ustanovenia § 151d ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. expressis verbis nevyplýva, že sa vzťahuje len na veci hnuteľné. V zmysle citovaného ustanovenia bolo možné, aby záložca dal do zálohu aj cudziu vec, ktorou bola nehnuteľnosť, na čo sa vyžadoval súhlas vlastníka veci. Bez takéhoto súhlasu záložné právo k cudzej veci vzniklo len vtedy, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi a ten ju prijal dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť, pričom v prípade pochybností platilo, že záložný veriteľ konal dobromyseľne. Z judikatúry k ustanoveniu § 151d ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia záložnej zmluvy vyplýva, že odovzdaním nehnuteľnosti záložnému veriteľovi uvedenému v zmluve sa v zmysle tohto ustanovenia rozumel vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností (viď. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/2512/2000, sp. zn. 30Cdo/2013/2002, sp. zn. 21Cdo/328/1999).
7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v merite veci predčasne, bez riadneho zistenia skutkového a právneho stavu ohľadne toho, či došlo k vzniku záložného práva v zmysle ust. § 151d ods. 1 OZ, či záložné právo stále trvá (touto otázkou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vzhľadom na zamietnutie žaloby z iného dôvodu) a či záložnému veriteľovi vzniklo právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky s príslušenstvom proti žalovaným 3/ a 4/ z výťažku predaja zálohov, ktorých žalovaní 3/ a 4/ sú výlučnými vlastníkmi.
8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP (ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP) a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP (ust. § 221 ods. 2 OSP) vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie bude postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, doplní dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a následného právneho posúdenia veci a opätovne rozhodne.
9. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 CSP).
10. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2, posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať dovolanie (ust. § 419 CSP a contrario).