1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. z časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-4T/2/2016, na neverejnom zasadnutí dňa
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 2. septembra 2016, sp. zn. BB-4T/2/2016, s a z r u š u j e.
1 Tr. por. sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l a r o z h o d o l. Odôvodnenie I. Konanie pred súdom I. stupňa Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 2. septembra 2016, sp. zn. BB-4T/2/2016 uznal obžalovaných R. D. D. a R. D. vinnými zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
X. v úmysle zabezpečiť tlač falošných eurobankoviek v nominálnej hodnote 20,- Eur a 500,- Eur požiadal v bližšie nezistenom čase v priebehu mesiaca júl až august 2014 P. R. o nájdenie tlačiarne na tlač uvedených bankoviek, ich tlač a dojednanie podmienok tlače a potom ako P. R. ohľadom uvedenej tlače falošných eurobankoviek vstúpil do jednania s osobami českej národnosti K. F., K. Y. a G. L., ako majiteľom tlačiarne v obci G. O., okres Z., v Českej republike a odovzdal im celkom 3 hárky originálneho papiera, vo formáte B1, ktorý obsahoval ochranné prvky a to ochranný prúžok, vodotlač a hologram, farby, USB kľúč s grafikou na výrobu 20,- Eur bankovky, CD nosič na výrobu 500,- Eur bankovky, ktoré veci prevzal P. R. od Z. X. a po tom, ako Z. X., ktorý nezaplatil bližšie nezisteným osobám talianskej národnosti dohodnutú odmenu za dodanie USB kľúča v sume 10.000,- Eur, z dôvodu nekvalitnej grafiky a požiadal obžalovaného R. D. o ochranu pred uvedenými osobami, obžalovaný R. D. D. v bližšie nezistenom čase v dňoch
2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
a/ Tr. por. obžalovaných R. D. D. a R. D. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 216/14/1000 z 28. januára 2016 za zločin obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a § 140 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že od cca 17.00 hod. dňa
prokurátora vina obžalovaným
obžaloby je spoľahlivo a presvedčivo preukázaná svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami zadováženými jednak v prípravnom konaní, alebo reprodukovanými aj počas dokazovania na hlavných pojednávaniach. Bolo preukázané, že mali sebe aj inému zadovážiť falošné peniaze, ich prechovávať, mali pripravovať výrobu falošných peňazí za účelom, aby ich použili ako pravé v bode 1/ obžaloby a v bode 2/ obžaloby mali brániť v užívaní osobnej slobody G. L., len aby s nimi spolupracoval na falšovaní eurobankoviek. Obžalovaní sa k spáchaniu trestnej činnosti pôvodne nepriznali. Neskôr, keď už mali k dispozícii výsluchy ostatných svedkov v talianskom jazyku, sa účelovo priznali ku spáchaniu zločinu v bode 1/ aj to len v rozsahu, aby sa vyhli závažnejšej trestnej zodpovednosti, pričom vinu viac menej posúvali na svedkov Z. X. a P. R., cez ktorých boli pôvodne získané kontakty na českých tlačiarov. Spáchanie skutku v bode 2/ radikálne popreli napriek tomu, že ich jednoznačne usvedčujú svedkovia P. R., Z. X., K. F., G. L. a K. Y.. Nápad vyrobiť falošné prostriedky prišiel z Talianska, z určitých skupín blízkych sicílskej mafie, do ktorých skupín
relácie z Talianskej polície možno zaradiť aj obžalovaného D., pričom zo svedeckej výpovede Z. X. vyplynulo, že bol kontaktovaný osobami z Talianska, ako sa to neskôr preukázalo osobou J. K. a ďalšou osobou menom H., ktorí ho skontaktovali prostredníctvom obžalovaného D. s tým, že svedok X. so svojou rodinou v Taliansku má skúsenosti s tlačou rôznych cenných papierov a peňazí, čím vie rozoznať originálne peniaze od falošných peňazí. Tieto osoby mu mali doniesť originálne hárky papierov na vytlačenie prvých vzoriek eurobankoviek a zároveň neskôr mali obžalovaní D. a D. za tých okolností, ako to bolo popísané v rozsiahlych svedeckých výpovediach, zadovážiť USB kľúč na výrobu 20 eurobankovky s grafikou a D. CD prehrávač s grafikou na výrobu falošnej eurobankovky v hodnote 500 eur. Svedok X. po tom, ako nemienil spolupracovať a odmietol pomôcť pri výrobe týchto falošných eurobankoviek, bol prinútený na spoluprácu takým spôsobom, že mu uniesli priateľa J. v Taliansku a pod hrozbou jeho likvidácie on pristúpil na spoluprácu. Kamufloval, že dodá farby na výrobu falošných eurobankoviek, pričom
vlastného priznania, ako aj svedeckej výpovede R., išlo o farby potravinárske, nepoužiteľné na výrobu falošných eurobankoviek. Následne bol pod sústavným tlakom obžalovaných nútený s českými partnermi k vytlačeniu vzorky 20 eurovej bankovky na originálnych papieroch, avšak prvé vzorky farebne neboli dobre zladené a preto ich bolo treba dofinalizovať do konečnej podoby. Pri pokuse o naštartovanie tlačiarne dňa 31. októbra 2014,
výpovedí svedkov, bolo použité násilie a vyhrážky zo strany obžalovaných tak, ako to uvádzajú svedkovia. Obžalovaní aj pri predchádzajúcich stretnutiach demonštrovali svoj eminentný záujem na sfalšovaní eurobankoviek s tým, že im nikto a nič neprekazí výrobu týchto peňazí. Obžalovaní vždy deklarovali, že zabezpečia originálne papiere na peniaze, zabezpečia odvoz, transport a ozbrojený sprievod. Obžalovaného D. medzi sebou nazývali boss. Tieto okolnosti potvrdzujú svedkovia, ale aj záznam rozhovoru, ktorý odmietol súd vykonať ako dôkaz, hoci tento dôkaz bol vykonaný zákonne, na základe príkazu prokurátora, potvrdeného sudcom a obsah rozhovoru je potvrdený aj výsluchom svedkov. Prokurátor považuje za preukázané aj to, že obžalovaní vedeli o tom, že v konečnej fáze na päťkrát sa mali vyrobiť falošné eurobankovky v hodnote 80.800.000 Eur, preto je správne použitá v obžalobe právna kvalifikácie
4 Tr. zák. Ďalším presvedčivým dôkazom
prokurátora, je záver znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Bratislava, z ktorého vyplýva, že papiere predložené ako predmety č. 1 až 3 sú pravé bankové papiere určené na výrobu bankoviek nominálnej hodnoty 20 Eur. Na papieroch predložených ako predmet č. 4 sú vyobrazené lícne strany bankovky nominálnej hodnoty 20 Eur vyhotovené ofsetovou tlačovou technikou. Predmetné vyobrazenia lícnych strán bankovky nominálnej hodnoty 20 Eura sa od pravej bankovky odlišujú kvalitou tlače, farebným odtieňom použitých farieb a detailmi grafiky. Ak by na papiere predložené ako predmety č. 1 až 3 bola v rovnakej kvalite a za použitia predmetných farieb vytlačená grafika vyobrazená na hárkoch označených ako predmet 4, hodnotili by sa tieto falzifikáty stupňom nebezpečnosti 2 - nebezpečné falzifikáty, pomerne verné, celkový dojem by bol klamlivý a mohol by oklamať neinformovaného a nepozorného prijímateľa. Prokurátor ďalej poukázal na odborné vyjadrenie Národnej banky Slovenska, z ktorého vyplynulo že ide o pravý bankovkový papier. Prokurátor v odvolaní konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k spáchaniu trestného činu došlo závažnejším spôsobom - organizovanou skupinou, pretože táto vyžaduje vyššiu formu organizovanosti, z ktorej je zrejmá hierarchia členov organizovanej skupiny (obžalovaní D. a D. demonštrovali svoju silu ako niekoľkokrát trestaní Taliani pochádzajúci zo Sicílie) a rozdelenie úloh pri jej páchaní (obžalovaný D. sprostredkoval prepustenie J., obžalovaný D. doviezol z Talianska CD nosič s grafikou a pod.). Vo vzťahu ku skutkovým záverom uvedeným v bode 2/ obžaloby prokurátor konštatoval, že vykonaným dokazovaním považuje výpoveďami svedkov za preukázané, že obžalovaní za použitia násilia bránili užívať osobnú slobodu svedkovi L. a tomuto sa vyhrážali zabitím (obžalovaný D. lámanou angličtinou). Pri neúspešnom pokuse o výroby vzorky falošnej eurobankovky nominálnej hodnoty 20,- Eur, najmä obžalovaný D., použil násilie proti G. L., v podobe slovnej vyhrážky, naznačením strelnej zbrane vo vačku nohavíc a natiahnutím bielych rukavíc, čo svedka nastrašilo a následkom týchto vyhrážok bol nútený sadnúť si do auta k svedkovi R., ktorý taktiež popísal situáciu v tlačiarni za veľmi napínavú až dramatickú, aj keď nepočul vyhrážky zo stany obžalovaných. Keďže prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí si neosvojil relevantné dôkazy produkované aj znalcami z dostupných listinných a iných dôkazov, zastáva prokurátor názor, že ich hodnotil výlučne jednostranne v prospech obžalovaných. Preto aj uložený trest je v rozpore so zákonom, neprimerane mierny a nie je adekvátny miere zavinenia obžalovaných ako aj plánovanému spôsobeniu následku. Napokon prokurátor poukázal na to, že je názoru, že obžalovaní D. a D. prostredníctvom ďalších osôb aj z Talianska sa nakontaktovali na ďalšie osoby na Slovensku, našli tlačiareň v Česku a ak by sa im to podarilo, postupne by tak vytlačili eurobankovky v celkovej hodnote zhruba 80 miliónov eur. Obžalovaní boli dobre vybavení, originálne hárky mali doviezť z Talianska, potrebovali však na ne natlačiť ochranné znaky. K dispozícii mali autentické tlačiarske vzory. Česi sa však začali zdráhať a preto obmedzením na slobode chceli prinútiť G. L. na sfalšovanie eurobankoviek v inej tlačiarni na Slovensku. Sfalšované peniaze by potom distribuovali do cudziny, mimo Európy, kde by ich legalizovali, čím ich trestno-právna zodpovednosť za spôsobenie následku, konaním popísaným v ustanoveniach § 270 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/, § 138 písm. i/, § 14 ods. 1 a v bode 2/
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. je plne odôvodnená. Súd preto nesprávne právne kvalifikoval konanie obžalovaných a nesprávne ich oslobodil spod obžaloby. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Písomným podaním doručeným súdu dňa
1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a iné, ktorý bol v trestnej veci vedenej proti obžalovaným D. a spol. vypočutý ako svedok, z príslušného spisu zistil z vykonaného prekladu komunikácie prostredníctvom mobilnej aplikácie „Viber“, že sa dňa
por. zamietnuť navrhol, aby bolo rovnako zamietnuté aj odvolanie prokurátora. Obžalovaný R. D. odôvodil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu tým, že jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, a to ani v štádiu pokusu. Žiadne falošné bankovky neboli zadržané a svedkovia nepotvrdili, dokonca popreli, že by sa zaoberal zadovažovaním, prechovávaním a výrobou falošných bankoviek. Jeho konanie malo spočívať výlučne v poskytnutí ochrany X. pred osobami, ktorých sa on obával. O technických detailoch falšovania peňazí nemal žiadne bližšie informácie a pre jeho vysoký vek a absentujúce technické vzdelanie, by mu takéto informácie ani nič v danom čase nehovorili. Nevie narábať s SC ani s USB, ktoré len priniesol, z poverenia X. z Budapešti do Bratislavy. Žiaden z predmetov nebol spôsobilý ani samostatne a ani spolu s ostatnými predmetmi, na výrobu bankoviek. Zdôraznil, že nebolo preukázané, že zvukové a zvukovo-obrazové záznamy a fotografie, neboli v prípravnom konaní získané v súlade so zákonom a vyhotovené v súlade s § 114 ods. 4 Tr. por. Rovnako tak nebol použitý agent v súlade s Trestným poriadkom. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu. Obžalovaný D. sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril k doplneniu odvolania prokurátorom písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 11. januára 2017 tak, že vyjadrenia prokuratúry považuje za nepreukázané.
predloženého prekladu má ísť o „preklad textu SMS správ“ a nie aplikácie „Viber“. V preklade nie je zachovaná časová súslednosť, niektoré pasáže sa opakujú aj niekoľko krát. Z komunikácie nie je zrejmé, ktoré správy vytvoril držiteľ mobilného zariadenia a ktoré mu boli doručené. Taktiež nie je zo správ možné určiť adresáta a odosielateľa konkrétnych správ a z obsahu jednotlivých správ a ani z ich posúdenia ako celistvej komunikácie nie je možné vyvodiť záver, že by mali potvrdzovať únos D. O. J., ako tvrdí prokurátor. III. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,Najvyšší súd“) ako súd odvolací po zistení, že neprichádza do úvahy zamietnutie odvolania
1 Tr. por. a ani zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov), ako aj správnosť postupu, ktoré im predchádzalo, berúc do úvahy aj chyby, nevytýkané v odvolaní, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por.. Po splnení prieskumnej povinnosti v uvedenom rozsahu Najvyšší súd dospel k názoru, že prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie ktorých je potrebné dôkazy opakovať. V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd dospel k správnemu záveru ohľadne nemožnosti použitia písomného prepisu zvukového záznamu zo stretnutia obžalovaných a svedkov z 30. októbra 2014 z dôvodu, že z obsahu spisu a ani z príkazu sudcu na vyhotovenie obrazovo-zvukového záznamu nie je zrejmé, že by bola osoba K. Y., ako nositeľ technického záznamového zariadenia, ktorým bol zaznamenaný priebeh rozhovoru - bol nahratý a následne zrealizovaný prepis, ustanovená za agenta. Nositeľom technického záznamového zariadenia bol K. Y. (svedok č. 1), nie agent. V trestnom konaní uvedená osoba vystupovala ako svedok. Osoba môže vystupovať v trestnom konaní v pozícii svedka
por. len dovtedy, pokiaľ neoznámi skutočnosti nasvedčujúce tomu, že má byť spáchaný trestný čin a nezačne byť riadená a ovplyvňovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože od tohto momentu koná v podstate v rovnakom faktickom postavení ako agent v zmysle § 117 Tr. por. - ako agent de facto, nie je však agentom de iure. Od tohto momentu má len formálne postavenie svedka. Na dôkaz získaný a predložený takýmto svedkom, či už v podobe výpovede alebo inej (predloženie vecného dôkazu, listín a podobne), nie je možné v ďalšom konaní prihliadať. V súlade s tým odvolací súd poukazuje na znenie § 119 ods. 2 Tr. por.,
ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané požitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. V súlade s § 127 ods. 1 Tr. por. svedkom je osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala a zapamätala si a môže z toho reprodukovať, čo je jej známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
21 a odsek 22 Tr. por. informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti
osobitných zákonov. Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí. Napokon
20 Tr. por. agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“). Z uvedeného je zrejmé, že svedok sa nemôže nijako zúčastňovať na páchaní trestného činu v akejkoľvek forme, podobe, či štádiu. Ak nemožno inými dôkaznými prostriedkami odhaliť, zistiť, či usvedčiť páchateľa zločinu (§ 117 ods. 1 veta druhá Tr. por. - len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin), možno použiť agenta.
2, veta prvá Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Z uvedeného vyplýva, že procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku) je oproti všeobecnému procesnému postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku) osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v trestnom konaní vypočutý ako svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku). Ak páchateľ oznámi páchanie trestného činu v štádiu prípravy alebo pokusu polícii a nebol použitý ako agent na základe príkazu
5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimky uvedenej v § 10 ods. 20 Trestného poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak ku takému postupu došlo, nie je možné výpoveď svedka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré nastali po oznámení trestného činu polícii, použiť v trestnom konaní ako dôkaz. Napriek tomu, že prvostupňový súd dospel k správnemu záveru o nemožnosti použitia zvukového záznamu a jeho prepisu zo stretnutia obžalovaných a svedkov z
5 až 7 Trestného poriadku, nemôže táto osoba, a to ani v rámci spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak k takému postupu došlo, nie je možné výpoveď dotknutej osoby ako svedka vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa predstieraného pokračovania v páchaní trestného činu po oznámení tohto činu polícii použiť v trestnom konaní ako dôkaz; nie je možné použiť v trestnom konaní ani ďalšie dôkazy, zabezpečené v súvislosti s činnosťou osoby vo faktickom, nie však právne (procesne) podloženom postavení agenta. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu vyhodnotiť výpoveď svedka K. Y. v zmysle vyššie uvedeného. Rovnako je potrebné podrobnejšie skúmať v tomto kontexte aj výpoveď svedka K. F., ktorý okolnosti skutku oznámil práve K. Y. z dôvodu, že mal mať vedomosť, že patrí k nejakej tajnej zložke špeciálnej polície a požiadal ho, nech celú vec na Slovensku nahlási a sám bol vec nahlásiť 31. októbra 2014 a ďalej konal inštruovaný políciou, čo vyplýva z jeho výpovede na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na porušenie ustanovení Trestného poriadku, pokiaľ prvostupňový súd čítal výpoveď svedka G. L. - ako utajeného svedka č. 3, postupom
3 písm. a/ Tr. por.
3 písm. c/ Tr. por. zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné, ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca. Prvostupňový súd čítal výpoveď svedka z dôvodu, že listom doručeným súdu dňa 3. augusta 2016 oznámil, že vypovedal opakovane a na tieto výpovede odkazuje, pričom využíva svoje právo a vo veci nebude ďalej vypovedať pred slovenskými orgánmi, nakoľko je trestne stíhaný v Českej republike. Tieto skutočnosti neodôvodňovali postup súdu na prečítanie výpovede
1 písm. a/ Tr. por. Nie je potrebné pripomínať, že výpoveď tohto svedka - poškodeného, je vo vzťahu k obom skutkom podstatná a významná, pričom svedok má, za podmienok uvedených v Trestnom poriadku, právo odoprieť výpoveď. Svedok nie je nezvestný a ani nedosiahnuteľný, v danom prípade nešlo ani o opätovné predvolanie bez dôvodného ospravedlnenia. Bude povinnosťou súdu vyvinúť dostatočné úsilie na to, aby svedok G. L. bol prítomný na hlavnom pojednávaní, a následne bol procesne správnym postupom aj vypočutý, pri zachovaní všetkých zákonných ustanovení Trestného poriadku. Vyššie uvedené chyby konania majú,
názoru odvolacieho súdu vplyv na skutkový stav a bez ich odstránenia je nutné konštatovať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a tým aj predčasnosť rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a Špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.