Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/893/2015 Identifikačné číslo spisu: 8110201451 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8110201451.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne BELTUR, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Popradská 58, IČO: 31 723 047, zastúpenej O.. Janou Oravcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štefánikova 40, proti žalovaným 1/ Ing. O. K., bývajúcemu v D., sídlisko N., I. XXXX/X, 2/ Z. O., bývajúcemu v Z., L. XX, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 a 3/ Ing. I. O., bývajúcej v Z., L. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/14/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- októbra 2011 sp. zn. 7Co/62/2011, takto rozhodol: Dovolanie žalobkyne odmieta. Žalovaní 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalovanému 1/ sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) zo
- marca 2011 č. k. 17C/14/2010-111 vo výrokoch, ktorými bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 1/, zastavené konanie voči žalovaným 2/ a 3/ a rozhodnuté o trovách konania žalovanej 3/. Zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovaných 1/ a 2/ a rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ nebol v konaní pasívne legitimovaný a konaniu voči žalovaným 2/ a 3/ bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila tým, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a že jej nie je známe, či bola vyhotovená zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku a či na úradnej tabuli súdu bolo v zákonnej lehote oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.
- Žalovaný 1/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť, resp. zamietnuť.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
- Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
- V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
- Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
- Za nedôvodnú považoval námietku dovolateľky týkajúcu sa jej pochybností, či bola vyhotovená zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku a či na úradnej tabuli súdu bolo v zákonnej lehote oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že
- októbra 2011 dal predseda senátu odvolacieho súdu písomný pokyn oznámiť na úradnej tabuli súdu vyhlásenie rozhodnutia na deň
- októbra 2011 o 11.00 hod. č. dv. 102, že v ten istý deň bolo vyhotovené upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia a že v zápisnici o verejnom vyhlásení rozhodnutia z
- októbra 2011 odvolací súd výslovne konštatoval zistenie, že na úradnej tabuli tohto súdu bol vyvesený oznam o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia.
- Dovolací súd poznamenáva, že vzhľadom na neprípustnosť dovolania sa nemohol zaoberať ostatnými námietkami uvedenými dovolateľkou v podanom dovolaní.
- So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa. Žalovaným tak vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, no keďže tieto trovy vznikli len žalovaným 2/ a 3/ (v súvislosti s ich vyjadrením k dovolaniu), priznal len im ich náhradu (§ 262 ods. 1 C. s. p.), zatiaľ čo žalovanému 1/ ich náhradu (pre neexistenciu takýchto trov) nepriznal.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.