3 O.s.p. konanie zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a uviedol, že dôkazy sa mu nepodarilo zaobstarať, preto chcel správny súd požiadať o zabezpečenie nielen administratívneho, ale aj ďalšieho spisového materiálu. Krajský súd však konanie zastavil, keďže žalobca nedoplnil žalobu v zmysle výzvy súdu. Túto však nebolo možné doplniť bez zaobstarania predmetných dôkazných prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že podstatou žaloby je nezákonné rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave, katastrálneho odboru pri rozhodovaní o námietke žalobcu. Okresný úrad nedodržal úradný postup v zmysle zákona, keď nevydal o námietkach žalobcu proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutie. Konanie Okresného úradu v Bratislave pri zapisovaní Slovenskej republiky - Lesov SR do listov vlastníctva považuje žalobca za obštrukčné a zavádzajúce (námietky pod bodmi 8 -11). Okresný úrad v Bratislave ohľadom týchto námietok uviedol, že vlastnícke práva k pozemkom zapísaným na listoch vlastníctva č. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX sú zapísané v katastri nehnuteľností v celosti. Zo znamená, že uvedené nehnuteľnosti sú v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií evidované úplne. Z tohto dôvodu predmetné pozemky zapísané na uvedených listoch vlastníctva nie sú predmetom konania o obnove evidencie pozemkov
zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“), konanie sa ich žiadnym spôsobom nedotýka, a preto nie sú uvedené ani v návrhu registra. Listy vlastníctva boli bezprostredne pred začatím konania ROEP neúplné, a preto v zmysle zákona mali byť predmetom ROEP. Aby ich komisia ROEP nemusela zaraďovať do konania o ROEP, dopísali do listov vlastníctva tak, aby tieto boli úplné - Slovenskú republiku - Lesy SR. Podstatným dôkazom v tejto veci je zápisnica zo zasadnutia komisie ROEP, z ktorej tieto skutočnosti vyplývajú, avšak túto zápisnicu žalobcovi nikto nesprístupnil k nahliadnutiu. Z toho dôvodu žalobca nedisponuje podkladmi, z ktorých nezákonnosť postupu Okresného úradu Bratislava vyplýva.
názoru žalobcu jedine cestou súdu je možné zabezpečiť predmetnú zápisnicu a ďalšie dôkazné materiály, z ktorých bude nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie vyplývať. Z toho dôvodu požiadal súd, aby zabezpečil zápisnice komisie ROEP pre Záhorskú Bystricu od jej ustanovenia až do doby 01.06.2015, kedy bolo vyhotovené rozhodnutie, ktorého nezákonnosť žalobca namietal. Žalobca má za to, že krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď zastavil konanie z dôvodu, že žalobca nedoplnil žalobu, hoci doplnenie vychádzalo z dôkazu a skutočností, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol zabezpečiť. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že krajský súd má zabezpečiť materiály potrebné ku konaniu. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že zákon dáva možnosť voči návrhu registra podať námietky. S poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania sú len pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, možno aj námietku podať len voči pozemku, ktorý je predmetom konania. Keďže pozemky, ktoré sú evidované v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií v celosti (teda aj namietané pozemky), v dôsledku čoho nie sú predmetom konania, nie je možné o nich ani rozhodnúť. Žalovaný uviedol, že takejto námietke nemožno rozhodnutím vyhovieť ani nevyhovieť, konanie zastaviť ani prerušiť, keďže
zákona č. 180/1995 Z.z. sa konanie ohľadom týchto pozemkov ani nikdy nezačalo. Pozemky z PKV č. 26 boli pôvodne ako skonfiškované nehnuteľnosti
nariadenia 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 grófovi W. X. zo dňa 29.01.20148 a Hospodárskej zmluvy zo dňa 01.11.1988 v celosti zapísané do vlastníctva Slovenskej republiky - v správe Lesy SR š.p. na LV č. XXXX ešte v roku 1989. Na základe rozhodnutí Okresného úradu Bratislava IV, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pozemkového úradu č. 827/02-10/J04 zo dňa 06.07.2004, č. 1076/02-10/JO4 z 08.07.2002 a č. 1074/02-10/JO4 z 08.07.2002 sa pozemky zapísali na LV č. XXXX, XXXX, XXXX (neskôr rozdelené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) v prospech oprávnených osôb - reštituentov. Zápis vlastníctva povinnej osoby - Slovenskej republiky v správe Lesy SR, š.p. na podiel, ktorý nebol predmetom reštitúcie, na týchto listoch vlastníctva bol opomenutý. Katastrálny odbor opravou takéhoto chybného zápisu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte
1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov na základe rozhodnutia č. X-150/2013 zo dňa 17.07.2013 len zosúladil údaje katastra nehnuteľností s listinami a reklamačným konaním opätovne zapísal vlastníctvo SR - Lesy SR na listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. M., preto neboli predmetom konania ROEP. Odstraňovanie chýb v katastri nehnuteľností, ktoré vznikli chybným zápisom listín, je bežným postupom katastrálneho odboru aj v priebehu spracovania registra a nemožno ho považovať za obštrukčný a zavádzajúci. Konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa začalo vyvesením verejnej vyhlášky o začatí konania dňa 08.02.2010 a nie je prípustné, aby sa od začatia konania po zverejnenie návrhu registra (20.01.2014) nevykonávali žiadne opravy a predmetom konania sa stali aj tie pozemky, ktorých evidovanie na neúplných listoch vlastníctva vzniklo len chybným zápisom listín. Práve od zhotoviteľa registra sa vyžaduje, aby správnemu orgánu dával podnety na opravu takýchto chýb, prípadne katastrálny odbor pri zistení takýchto chýb z vlastného podnetu začne konanie o oprave, čo bol aj prípad konania X-150/2013. Takýto postup bol dohodnutý dňa 21.03.2013 na pracovnom stretnutí zhotoviteľa so správnym orgánom, zápis z ktorého žalovaný zaslal v prílohe. Vlastnícke vzťahy k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX (neskôr rozdelené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX) boli vysporiadané v celosti už v roku 1994 na základe zápisu notárskych zápisníc o osvedčení N 44/93, Nz 42/93 a N 8/94, Nz 8/94, teda ešte pred začatím konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, preto taktiež nemohli byť predmetom konania. Keďže pozemky na týchto listoch vlastníctva nie sú predmetom konania
zákona, správny orgán nie je oprávnený údaje v nich obsiahnuté nijakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t. j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Prvostupňový súd vyzval žalobcu uznesením č. k. 5S/202/2015-65 zo dňa 18.01.2016 na doplnenie náležitostí žaloby, konkrétne na uvedenie konečného návrhu (ako navrhuje, aby súd rozhodol - návrh znenia výroku rozsudku, resp. zákonnosť ktorého rozhodnutia žalovaného má byť v súdnom konaní preskúmavaná) a čoho konkrétne sa domáha voči žalovanému, resp. ktoré časti napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné, a preto sa domáha ich súdneho prieskumu - ich riadne odôvodnenie. Krajský súd zároveň žalobcu poučil o právnych následkoch nedoplnenia žaloby v stanovenej lehote. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 15.02.2016. Podaním, doručeným dňa 02.03.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o 5 dní z dôvodu potreby zaobstarania dôkazov dôležitých pre konanie, ktoré je nutné zadovážiť. Krajský súd súhlasil s predĺžením lehoty, avšak žalobca do dňa vydania napadnutého uznesenia, teda do 13.06.2016 žalobu žiadnym spôsobom nedoplnil. Následne na to Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/202/2015-73 zo dňa 13.06.2016 toto konanie zastavil z dôvodu neodstránenia vád žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.), tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí preto obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov), a žalobné dôvody. Zo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia
1 O.s.p., že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým zákonnosť rozhodnutia (nie iba jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že
je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Je žiaduce pripojiť k žalobe aj odpis napadnutého rozhodnutia.
citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. ako aj súdnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001, R 95/2004, ZSP 5/2005) treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu, že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, či už hmotného, alebo procesného práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Nedostatok žalobcovho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon alebo iný právny predpis, predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. Za nedostatok žaloby sa považuje aj jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní. Taktiež je neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby. Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
viazaný a nemôže ho prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak zrušuje rozhodnutie správneho orgánu
3 O.s.p. V konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. musí žaloba obsahovať aj konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu. Žalobca v žalobe podanej dňa 17.08.2015 neuviedol čoho sa domáha, s presným označením preskúmavaného rozhodnutia, t.j. znenie konečného návrhu (petitu), resp. zákonnosť ktorého rozhodnutia žalovaného má byť v súdnom konaní preskúmavaná a čoho konkrétne sa domáha voči žalovanému, resp. ktoré časti napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné, a preto sa domáha ich súdneho prieskumu - ich riadne odôvodnenie. V podaní, doručenom dňa 02.03.2016 žalobca len požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby o 5 dní. Správny súd jeho žiadosti vyhovel, žalobca bol však do dňa rozhodnutia krajského súdu dňa 13.06.2016 nečinný Ako vyplýva z uvedeného obsahu žaloby, táto nesporne zákonom požadované náležitosti neobsahovala a tiež žalobca na základe uznesenia súdu zo dňa 18.01.2016, na odstránenie nedostatkov podania, požadované náležitosti nedoplnil. V odôvodnení tohto uznesenia okrem citovania príslušných zákonných ustanovení krajský súd s poukazom na dispozičnú zásadu uplatňujúcu sa v správnom súdnictve zdôraznil i to, že zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie preskúmať, že žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis, a to poukázaním na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva. Tiež žalobcu poučil, že navrhovaným petitom je výrok o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia, prípadne aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň prvostupňový súd poučil žalobcu, že v prípade nedoplnenia žaloby v stanovenej pätnásťdňovej lehote, konanie zastaví. Toto uznesenie žalobca prevzal dňa 15.02.2016, avšak ani v podaní, doručenom súdu dňa 02.03.2016 žalobca nedoplnil požadované náležitosti a ani v predĺženej lehote, ani do rozhodnutia krajského súdu nič nedoplnil. Od doručenia žiadosti o predĺženie lehoty podania dňa 02.03.2016 zostal žalobca úplne nečinný, preto krajský súd postupoval správne, keď konanie vo veci zastavil. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže krajský súd jeho žiadosti o predĺženie lehoty vyhovel, avšak následne na to zostal žalobca úplne nečinný a nevyužil súdom poskytnutú možnosť na doplnenie žaloby. Do rozhodnutia krajského súdu neuviedol ani žiadne dôvody, ktoré by mu bránili podanú žalobu doplniť. Za týchto okolností aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu trpí závažnými nedostatkami, ktoré bránia jej vecnému prejednaniu, a tieto nedostatky ani na konkrétnu výzvu súdu neboli odstránené. Keďže súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže obsah žaloby nahradiť ani doplniť, ani si toto doplnenie žalobca nemôže vyhradiť až na ústne pojednávanie vo veci (§ 250h ods. 1 O.s.p.), nie je splnený základný predpoklad pre postup súdu
druhej hlavy piatej časti O.s.p. a treba súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že bolo dôvodné konanie
3 O.s.p. zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.