2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-86/2013-P z
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Na splnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Už v čase vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu dňa 12. júla 2013, bolo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (ďalej len „Trestný poriadok“) s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“
1 zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“), čo v dostatočnom rozsahu potvrdzovalo postup policajta a jeho oprávnenosť zadržať menovanému vodičský preukaz
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, ako aj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu
ods. 7 citovaného ustanovenia. Podstatnou otázkou
krajského súdu bolo, či vzhľadom na preventívny charakter zadržania vodičského preukazu žalobcovi a zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení neodpadli dôvody zadržania vodičského preukazu žalobcu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ďalej uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky neodôvodnil. Obmedzil sa len na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Povinnosťou žalovaného vzhľadom na odstup času odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a o skutku, ktorý je mu kladený za vinu nebolo rozhodnuté vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, bolo skúmať odôvodnenosť ďalšieho jeho zadržiavania žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke a rozhodnutie odôvodniť aj v tomto smere. Krajský súd poukázal na to, že ďalšie námietky žalobcu sa týkajú skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím, preto sa nimi nezaoberal. Vzhľadom na uvedené, súd
2 písm. d) OSP rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako nedostatočne odôvodnené zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 82,60 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- Eur, z hotových výdavkov na doporučené zásielky 2 x 1,30 = 2,60 Eur a cestovné na pojednávania Poprad - Prešov a späť 2x5,- Eur = 10,- Eur. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta. V odvolaní uviedol, že ako príslušný odvolací správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu a nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Po zhodnotení všetkých dôkazov a to každého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom ako predbežné opatrenie a doterajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je žalobca podozrivý, takýto postup odôvodňuje. Napadnutým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Poprade rozhodol, že vodičský preukaz žalobcu, bol zadržaný dňom 28. júna 2013 a dôvody zadržania trvajú, t.j. za skutok, zo spáchania ktorého je podozrivý možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že svojim konaním je menovaný dôvodne podozrivý z porušenia ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a tým zo spáchania prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“
ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v prvom rade vychádzali z jednotlivých ustanovení zákona o cestnej premávke. O zadržaní vodičského preukazu pojednáva vo svojich odsekoch ustanovenie § 70 zákona o cestnej premávke. Uvedené ustanovenie oprávňuje policajta zadržať vodičský preukaz - § 70 ods. 1 písm. a) jeho držiteľovi, ak za ním spáchaný skutok možno uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. V ďalších odsekoch § 70 zákon o cestnej premávke ukladá policajtovi povinnosti súvisiace so zadržaným vodičským preukazom a síce jeho držiteľovi vydať potvrdenie, predložiť vodičský preukaz orgánu Policajného zboru, ktorý vydá v zákonnej 15-dňovej lehote od zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o jeho zadržaní, skúmať odôvodnenosť zadržania atď. Žalovaný ďalej uvádza, že žiadnym výkladom § 70 a jeho jednotlivých odsekov a to či už gramatickým, logickým ani žiadnym iným nemožno dôjsť k záveru, že oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz jeho držiteľovi je možné využiť len na krátky čas. Žalovaný naďalej zastával názor, že zadržanie vodičského preukazu žalobcovi bolo v súlade s oprávnením policajta zadržať mu vodičský preukaz
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj samotný krajský súd. Žalovaný tak aj na základe uvedeného samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za rozporné, resp. zmätočné, keď krajský súd na jednej strane sám konštatuje, že v čase zadržania vodičského preukazu existovali zákonné podmienky na jeho zadržanie policajtom na mieste a následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, pričom na splnenie podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý a na strane druhej uvádza, že žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý, čo považuje za nedostatočné, pričom s odkazom na uvedené okrem rozhodnutia žalovaného zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zadržaní vodičského preukazu. Žalovaný k odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu uviedol, že jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi uložiť trest alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, t.j. napr. dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť páchateľa pre plynulosť cestnej premávky a pod. (pričom okrajovo poukazuje, že všetky uvedené skutočnosti sú zohľadňované následne pri ukladaní sankcie za spáchaný skutok oprávneným orgánom). Ak by tomu tak bolo, potom ustanovenie § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke by stratilo význam a bolo by nepoužiteľné, nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je policajt oprávnený po zadržaní vodičského preukazu jeho držiteľovi povoliť jazdu, najviac však na 15 dní. Aj z dikcie tohto ustanovenia
názoru žalovaného vyplýva, že dôvodnosť zadržania vodičského preukazu možno posudzovať len možnosťou uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní sa v dostatočnom rozsahu zaoberal námietkami žalobcu uvádzanými v podanom odvolaní, ktoré sa týkali najmä nepoužiteľnosti ním vykonanej dychovej skúšky ako dôkazného prostriedku v uvedenej veci. Námietkami, o ktoré žalobca následne oprel svoju žalobu, a ktoré po prvý krát uvádzal až v uvedenej podanej žalobe sa žalovaný reálne ani v rozhodnutí o odvolaní zaoberať nemohol. S ďalšími námietkami, ktoré sa týkajú skutku, ktorý je kladený za vinu žalobcovi a nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím sa nezaoberal, nakoľko sa nimi bude zaoberať v ďalšom konaní príslušný orgán. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovaného vzhľadom na odstup času, odkedy došlo k zadržaniu vodičského preukazu žalobcovi a keďže o skutku, ktorý je mu kladený za vinu nebolo rozhodnuté, (vzhľadom na preventívny charakter rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu) skúmať odôvodnenosť jeho ďalšieho zadržiavania z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke a rozhodnutie odôvodniť aj v tomto smere. V uvedenom prípade nešlo o zdĺhavé rozhodovanie o vznesenom obvinení (žalobca bol orgánmi Policajného zboru riešený v tzv. superrýchlom konaní). Žalovaný rozhodoval v čase o cca 3 mesiace od samotného reálneho zadržania vodičského preukazu policajtom na mieste (vzhľadom k jednotlivým lehotám na rozhodnutie uvádzaným jednak v zákone o cestnej premávke, resp. zákone o správnom konaní), čo nepovažuje za závažný časový odstup, resp. zdĺhavé rozhodovanie, ktorý by zakladal pominutie dôvodov zadržania vodičského preukazu. V predmetnom čase nemohol reálne predpokladať dĺžku trvania následného súdneho konania. Každý orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. uvedenú povinnosť má, či už orgán činný v trestnom konaní, resp. prokurátor, a v neposlednom rade aj súd, ktorý konal, resp. koná v uvedenej veci. Ani jeden z uvedených orgánov pritom počas konania, aj napriek svojej povinnosti, a to ani konajúci súd aj s ohľadom na skutočnosť, že konanie na súde trvalo dlhšiu dobu (resp. trvá dodnes) nedospel k záveru, že by dôvody zadržania vodičského preukazu pominuli. Žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz, pretože možno uložiť trest, alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia vozidla, pričom s ohľadom na už uvedené skutočnosti naďalej zastáva názor, že zadržanie vodičského preukazu možno dôvodiť „iba“ možnosťou uloženia, resp. neuloženia zákazu činnosti. Obe rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom a obsahovali všetky predpísané náležitosti, pričom žalovaný sa s námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia odvolania vysporiadal dostatočným a zákonným spôsobom. Čo sa týka rozhodnutia krajského súdu, ktorým zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie uviedol, že vzhľadom na platnú a účinnú zákonnú úpravu nie je úplne a celkom jasná možnosť ďalšieho postupu z jeho strany v uvedenej veci. Zákonná lehota na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu uplynula a zákon o cestnej premávke inú možnosť (resp. dokonca povinnosť) orgánu Policajného zboru ako vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu nedáva. Uvedenú zákonnú 15-dňovú lehotu pritom nie je možné predĺžiť, prerušiť a pod. a po jej uplynutí orgán Policajného zboru nie je oprávnený vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a zadržaný vodičský preukaz musí byť jeho držiteľovi vrátený. Nové konanie v predmetnej veci si tak žalovaný nevie reálne predstaviť. Rovnako si žalovaný nevie reálne predstaviť ani preskúmavanie dôvodov zadržania vodičského preukazu žalobcovi v tomto štádiu konania, tak ako to krajský súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku v uvedenej veci, t.j. takmer dva roky od zadržania vodičského preukazu žalobcovi, resp. od rozhodovania o zadržanom vodičskom preukaze. Právnym názorom súdu sú pritom správne orgány v ďalšom konaní viazané. Zároveň o samotnom skutku žalobcu v súčasnosti koná (
vyjadrenia samotného žalobcu na pojednávaní) Okresný súd v Prešove. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
1 OSP odvolací súd rozhodnutie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
2 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
1 písm. a) zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.
3 zákona o cestnej premávke, za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.
4 zákona o cestnej premávke, policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému
miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.
5 zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený postupovať
odseku 1 písm. a) aj vtedy, ak vodič nepredložil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadržaní. Vydaním potvrdenia sa považuje vodičský preukaz za zadržaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predložený. Ustanovenia odsekov 2 až 4 a 6 až 8 sa použijú primerane.
6 zákona o cestnej premávke, orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený.
7 zákona o cestnej premávke, orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného
odseku 1 písm.
2 písm. a) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky,
1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky: Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo
5 s poukazom na § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke rozhodnuté o zadržaní vodičského preukazu žalobcu dňa 28. júna 2013 s tým, že dôvody jeho zadržania trvajú. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či boli odvolacie dôvody žalovaného schopné spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné poukazujúc na nasledovné skutočnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a
jeho názoru neboli dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného. Krajský súd sám konštatuje, že existovali zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu policajtom
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke a následné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nakoľko na splnenie zákonných podmienok je postačujúci predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Uvedené bolo podporené aj rozhodnutím o vznesení obvinenia žalobcovi v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 204 ods. 1 Trestného poriadku za prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“
1 Trestného zákona, ako aj následné vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu
7 zákona o cestnej premávke. Na druhej strane krajský súd konštatuje, že žalovaný neodôvodnil dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu žalobcovi z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože sa správny orgán obmedzil len na konštatovanie, že pre zadržanie vodičského preukazu postačuje predpoklad, resp. možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti, spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. Z uvedeného je zrejmý rozpor v uvažovaní krajského súdu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na samotné ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplývajú dôvody, kedy je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz. Okrem iného z písmena
1 Trestného zákona, resp. porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke (§ 4 ods. 2 písm.
1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Tomu tiež zodpovedá aj výrok napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenie, ktoré tieto uvedené hľadiská spĺňa a preto je zákonné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
O náhrade trov konania rozhodol potom vzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.