Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/907/2015 Identifikačné číslo spisu: 5713207215 Dátum vydania rozhodnutia: 22.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5713207215.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ružinovská 42, v mene ktorej koná ako konateľka advokátka JUDr. Viktória Nagyová Tenkač, proti žalovanému I. D., naposledy bývajúcemu v C., T. XX, zastúpenému opatrovníčkou C. A., zamestnankyňou Okresného súdu Martin, o zaplatenie 118,98 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/241/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- septembra 2014 sp. zn. 6Co/148/2014, takto rozhodol: Dovolanie žalobkyne o d m i e t a. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Žalobou podanou na Okresnom súde Martin
- mája 2013 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 118,98 eur spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % z tejto sumy od
- augusta 2012 do zaplatenia a nárok na zaplatenie zmluvných úrokov 39 % zo sumy 110 eur od
- mája 2012 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovaná suma predstavuje splatný dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zmluva“).
- Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z
- novembra 2013 č. k. 8C/241/2013-36 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 41,62 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania od
- augusta 2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň samostatným výrokom určil, že ročná úroková sadzba vo výške 39 % ročne, určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
- januára 2011, je neprijateľná zmluvná podmienka a je neplatná. Napokon rozhodol aj o trovách konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z poskytnutého spotrebiteľského úveru 130,90 eur uhradil žalovaný 89,28 eur, preto žaloba bola opodstatnená do výšky nesplateného úveru 41,62 eur spolu s úrokmi z omeškania. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil neprijateľnosťou zmluvnej podmienky týkajúcej sa úročenia úveru 39 % úrokmi, a to z dôvodu, že zmluva o úvere obsahovala možnosť splácania úveru v štandardnom variante s 39 % úrokmi alebo v zrýchlenom neúročenom variante, pričom tieto podmienky neboli vymedzené presne, jednoznačne a nezameniteľne. Vyslovenie neprijateľnosti a neplatnosti tejto zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku odôvodnil poukazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ O. s. p.“).
- Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z
- septembra 2014 sp. zn. 6Co/148/2014 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zamietnutí žaloby vo zvyšku, o vyslovení neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky a o trovách konania, potvrdil. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku v označených výrokoch odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré podľa nej spočíva v tom, že výrok prvoinštančného i odvolacieho rozsudku o vyslovení neplatnosti zmluvnej podmienky je nejasný, nerešpektuje požiadavky materiálnej vykonateľnosti a je v rozpore s dôvodmi rozsudku, a ďalej v tom, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok riadneho odôvodnenia.
- Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
- Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
- V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výrokoch, ktorými bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
- Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Prípustnosť dovolania nezakladá ani skutočnosť, že odvolacím súdom bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým tento súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p.. Podľa záverov ustálenej súdnej praxe totiž, pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 O. s. p., je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. (R 63/2014). V preskúmavanej veci výška peňažného plnenia bez príslušenstva, o ktorom rozhodoval odvolací súd, bola 77,36 eur (118,98 - 41,62), výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby bola 337,70 eur (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z. z.), teda zjavne nešlo o peňažné plnenie predstavujúce trojnásobok minimálnej mzdy.
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
- Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne o odňatí jej možnosti konať pred odvolacím súdom údajnou nejasnosťou výroku prvoinštančného i odvolacieho rozsudku a jeho rozpornosťou s odôvodnením týchto rozsudkov. Podľa názoru dovolacieho súdu výrok rozsudku odvolacieho súdu o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o vyslovení, že ročná úroková sadzba vo výške 39 % ročne, určená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
- januára 2011, je neprijateľná zmluvná podmienka a je neplatná, je dostatočne jasný, presný a zrozumiteľný, keďže o svojom obsahu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Nie je ani v rozpore s odôvodnením rozsudkov oboch súdov, ktoré zhodne odôvodnili svoj právny záver o neprijateľnosti a neplatnosti tejto zmluvnej podmienky nejasnosťou a nejednoznačnosťou jej vyjadrenia v zmluve. Medzi takýmto odôvodnením označeného výroku a samotným výrokom nie je žiaden logický rozpor. Okrem toho, ak by bol podľa dovolateľky výrok o neprijateľnej a neplatnej zmluvnej podmienke nejasný a z tohto dôvodu majúci za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť, nemohol by takýto materiálne nezáväzný rozsudok, pre absenciu svojich účinkov, zasiahnuť negatívne do jej právneho postavenia.
- Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola aj dovolacia námietka žalobkyne o odňatí jej možnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu (jeho nepreskúmateľnosťou). Na zasadnutí Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
- decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Pri vyjdení z tohto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť vyššie citovanej právnej vety. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej veci, posudzujúc ho v kontexte s rozsudkom súdu prvej inštancie, dostatočne zrozumiteľne vyplýva, že zmluvnú podmienku o ročnej úrokovej sadzbe 39 % považovali oba súdy za neprijateľnú a neplatnú pre nejasnosť a nejednoznačnosť jej vyjadrenia poukazujúc na to, že zmluva obsahovala možnosť splácania úveru v štandardnom úročenom variante a v zrýchlenom neúročenom variante, pričom technické vyhotovenie zmluvy neumožňovalo žalovanému vykonať voľbu jedného z týchto variantov už pri jej uzavretí, resp. možnosť vykonania tejto voľby nebola jasne formulovaná. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Pritom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo). Dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich obsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné.
- So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
- Keďže výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustným dovolaním žalobkyňa, mal by žalovaný právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 C. s. p. per analogiam). Pretože mu však zjavne takéto trovy nevznikli, dovolací súd povinný o nich rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p., mu ich náhradu nepriznal.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.