2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie
I/23/2013 z
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) o sprístupnenie skenov všetkých hodnotiacich hárkov všetkých členov výberovej komisie vo výberovom konaní na funkciu sudcu Okresného súdu Košice I, vyhotovených v dňoch výberového konania 21.01.2013 - 23.01.2013 na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu (ďalej len „vyhláška č. 483/2011 Z.z.“).
483/2011 Z.z. Skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení § 12 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. explicitne nevyjadril, že postup výberovej komisie pri hodnotení jednotlivých uchádzačov o funkciu sudcu je považovaný za hlasovanie neznamená, že obsahovo nejde o hlasovanie výberovej komisie
5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z., ktoré je neverejným. 4.
5 zákona č. 385/2000 Z.z. je hlasovanie vo výberovom konaní neverejné.
5 veta druhá vyhlášky vyhlasovateľ sprístupní hodnotiace hárky členov výberovej komisie. Obsah uvedených ustanovení nie je možné
názoru krajského súdu považovať za súladný. Pri aplikácii a interpretácii ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných ministerstvami je v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky potrebné vychádzať z čl. 123, čl. 26 ods. 4 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže na seba tieto ustanovenia významovo nadväzujú vo vzťahu k predmetu preskúmavanej veci (PL. ÚS 32/95). Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
čl. 123 ústavy je vylúčená možnosť, aby ministerstvá v rozsahu svojej normotvornej právomoci menili obsah právnych vzťahov, teda upravovali také práva a im zodpovedajúce povinnosti, ktoré splnomocňujúci zákon neustanovuje. Je preto umožnené vydávanie uvedených právnych predpisov nižšej právnej sily len v medziach zákona, čo nepripúšťa upraviť vzťah spôsobom odporujúcim zákonu, resp. nemožno subjektu právnych vzťahov ukladať také právne povinnosti, ktoré nemajú oporu v zákone (PL. ÚS 6/98, PL. ÚS 8/94, PL. ÚS 7/96). Právna podmienka obmedzenia ústavného práva na šírenie informácií
čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že obmedzenie prijíma zákonodarca len v právnom predpise so silou zákona. Zároveň musí byť splnená materiálna podmienka, ktorou je aj nevyhnutnosť opatrenia v demokratickej spoločnosti (PL. ÚS 15/98). Zákonodarca v ustanovení § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z. obmedzil právo na šírenie informácie úpravou neverejného hlasovania. Súčasne je pritom splnená materiálna podmienka, vyplývajúca zo znenia čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, spočívajúca v nevyhnutnosti garantovať slobodu rozhodovania o personálnej otázke v procese realizácie ústavného práva občana na prístup k verejnej funkcii
čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že právo na informácie o hlasovaní člena výberovej komisie je príslušným zákonom obmedzené (úprava neverejného hlasovania), pričom vykonávací predpis nie je oprávnený uložiť povinnosť sprístupniť takúto skutočnosť, keďže to nemá oporu v splnomocňovacom zákone. Krajský súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že zámerom zákonodarcu v ustanovení § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z. bolo iba zabezpečiť nerušenosť priebehu hlasovania výberovej komisie a nebolo jeho úmyslom utajiť hlasovanie. 5.
názoru krajského súdu je dikcia § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, vyžadujúca predchádzajúci písomný súhlas dotknutej osoby so sprístupnením takýchto informácií, teda aj informácií, ktoré sa dotýkajú osobnosti fyzickej osoby, v právnom premietnutí na obsah hodnotiacich hárkov členov výberovej komisie ďalšou právnou prekážkou sprístupnenia skenov hodnotiacich hárkov. Ide totiž o údaje o osobnosti uchádzača, zverejnením ktorých môže byť negatívne zasiahnuté do jeho osobnostných práv, ochrana ktorých bola nesporne zámerom zákonodarcu v danom zákonnom ustanovení. 6. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je daná právna prekážka pre zverejnenie žalobcom požadovaných informácií, obsiahnutá v ustanovení § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Nemožnosť zverejniť obsah hodnotiacich hárkov členov výberovej komisie z výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu je daná aj neverejnosťou hlasovania výberovej komisie, za ktoré krajský súd jednoznačne považuje aj postup
1 až 4 vyhlášky. 7. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie povinnej osoby zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a svoje vlastné právne závery riadne neodôvodnil.
žalovaného a krajského súdu zákon č. 385/2000 Z.z. v ustanovení § 28 ods. 5 veta prvá upravil neverejnosť hlasovania výberovej komisie a preto nie je možné tieto informácie sprístupniť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca má za to, že zákon č. 385/2000 Z.z. neupravuje prístup k informáciám na žiadosť oprávnenej osoby. Obmedzenia prístupu k informáciám sú v zákone č. 211/2000 Z.z. uvedené v ustanoveniach § 8 až § 13, pričom dôvod uvádzaný žalovaným sa tam neuvádza. To, že hlasovanie je neverejné samo o sebe neznamená, že výsledky hlasovania sú tajné. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby bola zaručená nerušenosť priebehu hlasovania výberovej komisie, avšak nebolo jeho úmyslom hlasovanie a najmä výstupy z neho utajiť. Obdobnú situáciu riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 8Sži/4/2010 zo 7. septembra 2010,
ktorého „Ustanovenie o vyhodnocovaní ponúk pri verejnom obstarávaní pojednáva o neverejnosti, t.j. ustanovuje, že postup komisie pri hodnotení ponúk prebieha bez prítomnosti tretích osôb, neupravuje sprístupňovanie informácií.“ 8.
názoru žalovaného a krajského súdu je § 13 ods. 5 veta druhá vyhlášky č. 483/2011 Z.z. v rozpore s § 28 ods. 5 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z. Tu dochádza k zamieňaniu pojmu hlasovanie za pojem hodnotenie. Zákon č. 385/2000 Z.z. a vyhláška č. 483/2011 Z.z. upravujú hlasovanie výberovej komisie len v prípade procesnej otázky voľby predsedu výberovej komisie (§ 29 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z.) a v prípade rovnosti poradia dvoch alebo viacerých uchádzačov na miesto sudcu (§ 12 ods. 4 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Výber z kandidátov na sudcov prebieha tak, že ich členovia komisie hodnotia, avšak nehlasujú o nich. Hodnotenie prebieha spôsobom uvedeným v ustanovení § 28 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. Z textu citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že o kandidátoch sa nehlasuje, nevolia sa, neodovzdávajú sa im hlasy. Naopak sa posudzujú ich kvality, a to ich hodnotením prostredníctvom udeľovania bodov. Po sčítaní bodov sa určí poradie kandidátov. O poradí kandidátov rozhoduje teda celkový počet získaných bodov a neurčuje ho komisia hlasovaním. Pojmovo žalobca poukazuje aj na ustanovenie § 12 vyhlášky, ktoré uvádza podrobnosti k postupu výberovej komisie pri hodnotení a nie k postupu výberovej komisie pri hlasovaní. Hodnotiace hárky sú teda výstupom hodnotenia.
názoru žalovaného predstavuje rovnocenné obmedzenie sprístupnenia hodnotiacich hárkov v porovnaní so zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám, upravenými v zákone o slobode informácií. Členovia výberovej komisie tým, že vyhodnocujú jednotlivých uchádzačov v hodnotiacich hárkoch, hlasujú o poradí jednotlivých uchádzačov. Žalovaný považuje za vecne správny aj právny názor vyslovený v napadnutom rozsudku,
ktorého sprístupneniu hodnotiacich hárkov bráni aj ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Súčasťou hodnotiacich hárkov je aj slovné hodnotenie psychologických a odborných predpokladov uchádzača pre výkon funkcie sudcu. Nejde teda iba o údaje o počte pridelených bodov v písomnej a ústnej časti skúšky, ktoré v súlade so zásadou verejnosti výberového konania sú zverejňované v zápisnici z výberového konania. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 13.
1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14.
2 S.s.p. odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
ústavnej úpravy ministerstvo nie je oprávnené v rozpore so znením zákona upravovať podrobnosti na vykonanie zákona (čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky). Určenie tajnosti hlasovania, ktoré sa prejavuje úkonom každého člena výberovej komisie úpravou svojho hlasovacieho lístka musí zabezpečiť, že nikto nesmie zistiť obsah uvedeného rozhodovania, mimo členov výberovej komisie.
článku 152 ods. 4 ústavy dôsledne rešpektovať článok 2 ods. 2 ústavy, ktorý nedovoľuje orgánu štátu (neumožňuje) konať nad rozsah zákona ani iným, ako zákonom ustanoveným postupom (viď I. ÚS 3/98). 18.
čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 19.
4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 20.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 21.
zákona o slobode informácií tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 22.
1 zákona o slobode informácií informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 23.
4 zákona č. 385/2000 Z.z. výberovým konaním na funkciu sudcu sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý je treba požadovať s prihliadnutím na stupeň súdu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača. Výberové konanie pozostáva z písomného testu, ak sa obsadzuje voľné miesto sudcu na okresnom súde, prípadovej štúdie, vypracovania súdnych rozhodnutí, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej časti; ustanovenie § 27g tým nie je dotknuté. Písomný test, prípadová štúdia, súdne spisy na účely vypracovania súdneho rozhodnutia a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania losujú výberovou komisiou z na to určených databáz. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom. 24.
5 zákona č. 385/2000 Z.z. výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje predseda súdu, ktorý ho vyhlásil. Predseda súdu je povinný vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je predseda súdu povinný uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti. 25.
6 zákona č. 385/2000 Z.z. predseda súdu je povinný zabezpečiť zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na webovom sídle ministerstva, a to aspoň 30 dní pred konaním výberového konania. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí
predchádzajúcej vety môže každý vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Predseda súdu ďalej na webovom sídle ministerstva zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním. 26.
7 zákona č. 385/2000 Z.z. uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno, priezvisko, funkčné zaradenie a označenie inštitúcie. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. 27.
8 zákona č. 385/2000 Z.z. predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania. 28.
10 zákona č. 385/2000 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o písomnom teste, prípadovej štúdii, vypracovania súdnych rozhodnutí, preklade z cudzieho jazyka, psychologickom posúdení a o ústnej časti výberového konania, spôsob vytvárania databáz
4, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania. 29.
1 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. po skončení ústnej časti každý člen výberovej komisie na vlastnom hodnotiacom hárku uvedie a) počet bodov, ktoré uchádzač získal
,
2 a d) stručné odôvodnenie hodnotenia uchádzača
písmen b/ a c/. 30.
2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. po vyhotovení hodnotiaceho hárku ho každý člen výberovej komisie odovzdá predsedovi výberovej komisie. Predseda výberovej komisie pred členmi výberovej komisie zistí mená neúspešných uchádzačov. Neúspešným uchádzačom je uchádzač, a) ktorého členovia výberovej komisie jednomyseľne označia
odseku 1 písm. b/ za neúspešného alebo b) ktorý získal v ústnej časti menej ako 72 bodov. 31.
3 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. z úspešných uchádzačov zostaví predseda výberovej komisie konečné poradie úspešných uchádzačov, a to na základe súčtu bodov získaných
2. 32.
4 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. v prípade rovnosti poradia dvoch alebo viacerých uchádzačov sa o ich poradí rozhodne osobitným hlasovaním. Ak sa osobitným hlasovaním poradie neurčí, o poradí uchádzačov sa rozhodne žrebom. 33.
5 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. výsledky výberového konania a poradie úspešných uchádzačov, ako aj zoznam neúspešných uchádzačov
odseku 2 výberová komisia verejne vyhlási a oznámi uchádzačom bezprostredne po ukončení výberového konania. 34.
1 písm. f/ vyhlášky č. 483/2011 Z.z. zápisnica obsahuje konečné poradie úspešných uchádzačov a zoznam neúspešných uchádzačov
2 až 5 a § 12 ods. 2 vrátane počtu získaných bodov a hodnotenia členov výberovej komisie
1 písm. b/. 35.
2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. zápisnica ďalej obsahuje stručný a presný záznam z každého hlasovania výberovej komisie, ktoré sa uskutočnilo, vrátane výsledku tohto hlasovania. 36.
5 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. zápisnica a hodnotiace hárky členov výberovej komisie sú súčasťou spisu agendy správy súdu. Vyhlasovateľ výberového konania na žiadosť bezodkladne sprístupní hodnotiace hárky členov výberovej komisie.
názoru odvolacieho súdu neobstojí.
, vyjadrenie, či považuje uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného alebo neúspešného, počet bodov pridelených v ústnej časti
2 a stručné odôvodnenie hodnotenia uchádzača
písmen b/ a c/ (§ 12 ods. 1 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Každý člen výberovej komisie hodnotil uchádzača v ústnej časti pridelením bodov v rozpätí od nula do 24 bodov, pričom najvyšším hodnotením bolo 24 bodov (§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Ústna časť pozostávala z prezentácie uchádzača o svojej osobe, odbornej praxi, ako aj motivácie na výkon funkcie sudcu a odpovedí na otázky členov výberovej komisie, ktorých účelom je overiť skutočnosti, ktoré sa overujú výberovým konaním v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. (§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 483/2000 Z.z.). Po vyhotovení hodnotiaceho hárku ho každý člen výberovej komisie odovzdal predsedovi výberovej komisie. Predseda výberovej komisie pred členmi výberovej komisie zistil mená neúspešných uchádzačov. Neúspešným uchádzačom bol uchádzač, ktorého členovia výberovej komisie jednomyseľne označili
odseku 1 písm. b/ za neúspešného alebo ktorý získal v ústnej časti menej ako 72 bodov. (§ 12 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Z úspešných uchádzačov zostavil predseda výberovej komisie konečné poradie úspešných uchádzačov, a to na základe súčtu bodov získaných
2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z. 41. Z uvedeného vyplýva, že o konečnom poradí úspešných uchádzačov rozhodoval celkový počet bodov, získaných v písomnej časti (§ 9 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.) a ústnej časti (§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 483/2011 Z.z.). Poradie uchádzačov neurčovala výberová komisia hlasovaním. Jednotliví členovia výberovej komisie uchádzača hodnotili, a to pridelením mu určitého počtu bodov, vyjadrením sa, či považujú uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného alebo neúspešného a stručným odôvodnením hodnotenia uchádzača
1 písmen b/ a c/ vyhlášky č. 483/2011 Z.z. Členovia výberovej komisie o jednotlivých uchádzačoch nehlasovali, t. j. neodovzdávali im svoj hlas.
483/2011 Z.z. možno považovať za hlasovanie, by nebolo možné žalobcom požadované hodnotiace hárky nesprístupniť s odvolaním sa na ustanovenie § 28 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z.z., nakoľko toto pojednáva o neverejnosti hlasovania výberovej komisie, nie o tajnosti hlasovania výberovej komisie.
ktorého vyhlasovateľ výberového konania na žiadosť bezodkladne sprístupní hodnotiace hárky členov výberovej komisie, považovať za rozporné so zákonnou úpravou výberového konania na funkciu sudcu, ktoré zákon koncipoval ako verejné.
1 písm. b/, teda vyjadrenie, či považuje uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného alebo neúspešného, je obsahom samotnej zápisnice o výsledku výberového konania (§ 13 ods. 1 písm. f/ vyhlášky č. 483/2011 Z.z.), ktorá sa zverejňuje (§ 28 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z.z.). Z uvedeného dôvodu tento argument žalovaného neobstojí.
8 zákona č. 385/2000 Z.z. zverejňuje. 58. Aj v dôvodovej správe k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 205/2016 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 483/2011 Z.z. je uvedené, že: „Doplnením vety „Súčasťou zápisnice sú hodnotiace hárky členov výberovej komisie a súhrnný hodnotiaci hárok.“ sa docieli stav, kedy sa hodnotiace hárky stanú trvalou súčasťou zápisnice o priebehu výberového konania. Zápisnica sa
zákona zverejňuje, tým pádom budú zverejňované aj hodnotiace hárky členov výberovej komisie, ako aj súhrnný hodnotiaci hárok.“
I/23/2013 z
2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V súlade s § 250ja ods. 4 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. 60. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. ako aj § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože síce bol v konaní úspešný, ale advokátka žalobcu si náhradu trov konania v stanovenej zákonnej lehote nevyčíslila.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.