Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1So/61/2015 Identifikačné číslo spisu: 3014200796 Dátum vydania rozhodnutia: 14.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:
§ 10ods.
2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p.
§ 250s
O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné sčasti zmeniť a napadnuté rozhodnutie odporkyne II. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie; vo zvyšnej časti potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p.
§ 492ods.
2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.02.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto v medziach odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil jeho zákonnosť. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.1). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Odvolací súd z predloženého súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že invalidita bola pôvodne navrhovateľke priznaná od 21.02.
- Na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 20.05.2014, bol zdravotný stav navrhovateľky preskúmaný posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, dňa 25.06.2014, ktorá ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálila Stav po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom postavení so značným obmedzením funkcie na dominantnej končatine, podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly XV, oddielu G, položky 9, písm. b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a za ostatné ochorenia navýšila percentuálnu mieru poklesu o 10 %, na celkových 50 %. Na základe tohto posudku rozhodla odporkyňa rozhodnutím zo dňa 17.07.2014 tak, že podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. V konaní o opravnom prostriedku vypracovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, dňa 25.08.2014 nový posudok, ktorý konštatoval rovnaké zdravotné postihnutia a aj rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako predchádzajúci posudok. Následne zdravotný stav navrhovateľky posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie, pracovisko v Trenčíne, dňa 17.09.2014, ktorý v posudku popísal navrhovateľkine diagnózy podľa lekárskych správ a skonštatoval rovnaký posudkový záver ako prvostupňové posudky, s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (40 % + 10 %). Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku konštatovala výsledky spomenutých posúdení a s poukazom na to, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia, žiadala, aby krajský súd rozhodnutie zo dňa 17.07.2014 ako vecne správne potvrdil. Na dožiadanie krajského súdu vypracoval posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie, pracovisko v Trenčíne dňa 3.12.2014 nový posudok, v ktorom na podklade najnovších psychiatrických vyšetrení konštatoval od 01.10.2014 nové rozhodujúce zdravotné postihnutie - ťažkú depresiu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitoly V, položky 3, písm. b), s tým, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálil na 50 %, čo je dolná hranica zákonom stanoveného rozmedzia (50 % - 80 %), čo zdôvodnil stredným vekom navrhovateľky a tým, že ide o novozistený stav. Okrem toho konštatoval, že „ambulantný psychiater opakovane zapísal, že stav je rezistentný na liečbu avšak nezabezpečil tomu zodpovedajúcu zmenu liečby s vyčerpaním všetkých možností včítane hospitalizácie“. Za ostatné zdravotné postihnutia zvýšil mieru poklesu o 10 % na celkových 60 %. Na základe tohto posudku vydala odporkyňa dňa 07.01.2015 napadnuté rozhodnutie I., ktorým v rámci autoremedúry zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 17.07.2014 a napadnuté rozhodnutie II., ktorým navrhovateľke zvýšila sumu invalidného dôchodku. Navrhovateľka podala voči obom novým rozhodnutiam opravný prostriedok a priložila nové lekárske správy. Na pojednávaní krajského súdu navrhovateľka uviedla, že súhlasí s rozhodnutiami zo 07.01.2015, avšak má nové lekárske správy, ktoré neboli zhodnotené; tieto lekárske správy predložila. Zástupkyňa odporkyne navrhla konanie o rozhodnutí zo dňa 17.07.2014 zastaviť a potvrdiť rozhodnutia zo 07.01.2015 a v súvislosti s novými predloženými lekárskymi správami, ponechala na úvahe súdu, či odročí pojednávanie kvôli posúdeniu zdravotného stavu. Podľa názoru súdu však nešlo o lekárske správy takého charakteru, z ktorých by sa dal jednoznačne vyvodiť iný posudkový záver a preto na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodnutia odporkyne potvrdil (a v súvislosti s ďalším rozhodnutím konanie zastavil). S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa mal venovať zvýšenú pozornosť obsahu navrhovateľkou na pojednávaní predložených lekárskych správ (z ortopedického vyšetrenia z 11.2.2015, reumatologického vyšetrenia z 8.1.2015, diabetologického vyšetrenia z 26.
- a 7.4.2015, kontrolného psychiatrického vyšetrenia z 10.2.2015) a nemal ponechať bez povšimnutia tiež lekársku správu od ošetrujúcej psychiatričky zo dňa 22.12.2014, v ktorej táto zdôraznila, že hospitalizáciu navrhovateľky ako celkom nevhodnú neodporúča, s ohľadom na typ jej psychického ochorenia a na jej ostatné zdravotné problémy. Takéto konštatovanie však spochybňuje záver posudku z 03.12.2014, v ktorom posudkový lekár zdôvodnil určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia aj poukazom na to, že sa nevyčerpali všetky možnosti liečby, konkrétne označil aj hospitalizáciu, ktorú navrhovateľke odporučil. Hoci súd mal túto správu spolu so zmienenými ďalšími lekárskymi správami na pojednávaní k dispozícii, ponechal tento rozpor (spôsobilý na spochybnenie posudkového záveru) nepovšimnutý napriek tomu, že navrhovateľka sa zohľadnenia zistení vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov domáhala a ani na pojednávaní prítomná zástupkyňa odporkyne nevylúčila ich možnú relevanciu pre doplnenie skutkového stavu, hoci rozhodnutie o tom ponechala na úvahe súdu. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa prehliadol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom sám nedostatočne posúdil potrebu jeho doplnenia vykonaním navrhnutých dôkazov - lekárskych nálezov majúcich nepochybne chronologickú a obsahovú súvislosť s posudzovaním zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými orgánmi (najmä ak u nej došlo v priebehu konania k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia), potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, čiže na objektívne zistenie, či postup odporkyne a jej rozhodnutie je v súlade so zákonom. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku a nenadobudol presvedčenie, že v konaní bol odporkyňou náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý by odôvodňoval predpoklady na potvrdenie jej rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutočnosti, že konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti OSP, je dôvodné konštatovanie, že nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ani dopĺňať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu už v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia. Odvolací súd preto dospel k názoru, že je potrebné zmeniť prvostupňový rozsudok a v príslušnej časti zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej ho na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. c, § 220 a § 250q ods. 3 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 O.s.p.). Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky, doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, najmä v súvislosti s konkrétnymi nálezmi z odborných vyšetrení a po komplexnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky z hľadiska jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, opätovne o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť. V ostatnej časti rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým súd dôvodne zastavil konanie o rozhodnutí, ktoré sama odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila, odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Náhradu trov konania odvolací súd navrhovateľke nepriznal, nakoľko úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila a v zákonnej lehote nevyčíslila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.