Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/539/2015 Identifikačné číslo spisu: 8406202205 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

1. Podľa právnej úpravy účinnej do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.

1. V danom prípade je dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej a tiež výrok tohto rozsudku o trovách konania. 12.
2. Dovolanie v časti, ktorou je napadnutý (potvrdzujúci) výrok rozsudku odvolacieho súdu, nesmeruje proti rozsudku, ktorý by mal znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné (

§ 238O.s.p.).

12.

1. Dovolaním v časti smerujúcej proti rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania je napadnuté rozhodnutie, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (porovnaj napríklad sp. zn. 3 Cdo 235/2008, 3 Cdo 464/2015, 3 Cdo 14/2014 najvyššieho súdu) a tento charakter nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Podané dovolanie nesmeruje v tejto časti proti uzneseniu, ktoré by malo znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie prípustné; navyše, dovolanie proti uzneseniu o trovách bolo v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
2. V danom prípade podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
3. V dovolaní sa tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. b/ O.s.p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. 14.
4. Dovolacia argumentácia je konkretizovaná tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní
5. júna 2009 konal s Pozemkovým spoločenstvom urbárskeho majetku obce G., teda nie so subjektmi skutočne žalovanými (podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností). Uvedená argumentácia vychádza z nedostatočného pochopenia ustanovenia § 237 písm. b/ O.s.p. 14.
6. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. V zmysle § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 14.
7. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. 14.
8. Dovolanie nespočíva na tvrdení, že niektorý zo žalovaných 1/ až 109/ sa nenarodil, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho (iba v týchto prípadoch by niektorý z nich nemal spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania). Obsah dovolania nasvedčuje tomu, že je tu procesná vada konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. (chybne) zamieňaná s hmotnoprávnou nesprávnosťou, konkrétne s nedostatkom tzv. pasívnej vecnej legitimácie (stavom, keď niektorý žalovaný nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok). 14.
9. Prípadná nesprávnosť hmotnoprávnej povahy, ku ktorej dochádza pri chybnom posúdení vecnej legitimácie, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p.
10. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že Okresný súd Kežmarok v záhlaví rozsudku z
11. júna 2009 č.k. 4 C 73/2006-205 uviedol, že žalovanými sú „podieloví spoluvlastníci Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce G.“, avšak uznesením z
12. augusta 2010 záhlavie tohto rozsudku opravil (§ 164 O.s.p.) v zmysle pokynu odvolacieho súdu (č.l. 220 spisu) tak, že žalovanými sú fyzické osoby vedené v katastri ako spoluvlastníci sporných nehnuteľností (resp. právni nástupcovia týchto fyzických osôb). Zo spisu vyplýva, že odvolací súd ako so žalovanými konal v ďalšom s fyzickými osobami.
13. V dovolaní sa namieta aj to, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. 16.
14. Za právneho stavu do
15. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania. 16.
16. Procesná vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. bola ale dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania len vtedy, ak k odňatiu možnosti pred súdom konať došlo vo vzťahu k dovolateľovi. Dovolateľ nemohol prípustnosť svojho dovolania vyvodzovať z toho, že procesným postupom boli negatívne dotknuté procesné práva jeho protistrany. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania teda jednoznačne nemohla byť skutočnosť, že tomu, kto dovolanie nepodal, bola odňatá možnosť konať (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 116/2013 najvyššieho súdu).
17. V dovolaní sa netvrdí, že strane žalujúcej bola v konaní odňatá možnosť konať a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by postup súdov mal za následok znemožnenie realizácie niektorého procesného oprávnenia tejto procesnej strany. Vzhľadom na to je opodstatnený záver, podľa ktorého prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 237 písm. f/ O.s.p.
18. Do
19. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (pozri R 54/2012 rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
20. Naostatok treba uviesť, že do účinnosti CSP prípustnosť dovolania nezakladalo ani (prípadné) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993 a v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 najvyššieho súdu.
21. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v danom prípade podané dovolanie, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do
22. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci uskutočniť meritórny dovolací prieskum; vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.
23. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá).
24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
25. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.