zák., § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. februára 2015, č. k. 6 T 122/2011-4265 uznal obvinených Ing. W. R. a B. R. za vinných z obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom
1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom v predmetnom rozsudku. Okresný súd obvineným za to uložil
4 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. každému trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
4 Tr. zák. obvinených zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil každému z obvinených ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.
1 Tr. zák. uložil obvineným povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi v lehote určenej úradníkom a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska. Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinení a prokurátor odvolania. Na základe odvolaní obvinených Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. októbra 2015, č. k. 1 To 45/2015-4417 zrušil
1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok a
3 Tr. por. rozhodol sám tak, že po úprave skutkovej vety uznal obvinených za vinných z prečinu podvodu v spolupáchateľstve
1, ods. 2 Tr. zák. (v znení zákona č. 692/2006 Z. z.). Každému z obvinených uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 2 (dvoch) rokov (§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.). Zároveň
por. zamietol odvolanie prokurátora, pretože zistil, že nie je dôvodné. Krajský súd pri ustálení výšky škody a z toho vyplývajúcej právnej kvalifikácie skutku vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Miklu č. 17/2014, predloženého v konaní pred súdom prvého stupňa obvineným B. R., z doplnku č. 1 k znaleckému posudku vypracovaného na základe žiadosti odvolacieho súdu a z výsluchu znalca vypočutom na verejnom zasadnutí krajského súdu. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Generálny prokurátor sa nestotožnil s postupom krajského súdu, ktorý za účelom doplnenia znaleckého posudku č. 17/2014 pribral do konania znalca Ing. Jozefa Miklu a po písomnom podaní doplnku znalca vypočul. Nakoľko znalecký posudok č. 17/2014 nebol vyhotovený pre potreby trestného konania, ale na objednávku obvineného B. R. z dôvodu vysporiadania majetkových nárokov podielových spoluvlastníkov pozemkov, nemožno ho považovať za dôkaz obstaraný stranou v zmysle § 119 ods. 3 Tr. por. Prečítanie znaleckého posudku súdom prvého stupňa ako listinného dôkazu, za súčasného odmietnutia výsluchu znalca, má účinky odmietnutia vykonania dôkazu. Z dôvodu nevykonania znaleckého posudku, ktorý nemožno oddeliť od dodatku, bolo rozhodnutie krajského súdu o pribratí znalca k podaniu doplnku nezákonné, čo malo vplyv na zákonnosť výsluchu znalca na verejnom zasadnutí. Súd nepostupoval dôsledne ani pri určovaní úlohy znalca, ktorá má mať v zmysle § 145 ods. 1 Tr. por. formu otázok. Tento nedostatok neodstránil ani v priebehu verejného zasadnutia. Súčasne z uznesenia krajského súdu nie je zrejmé, ku ktorému znaleckému posudku mal znalec vyhotoviť doplnenie, keďže obvinený B. R. predložil na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 14/2014, nie č. 17/
ktorej sú pozemky považované za nezastavané, pretože nedošlo k ich trvalému vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. K predmetným nehnuteľnostiam tiež nebol v čase spáchania skutku vyhotovený územný plán a iba sa uvažovalo o rozšírení územného plánu na dané pozemky. V súvislosti s hodnotením znaleckých posudkov poukázal na odôvodnenie rozsudku krajského súdu a zásadu voľného hodnotenia dôkazov limitovanú zásadou reformatio in peius. Prípadnú nesprávnosť rozsahu a hodnoty nehnuteľností, ako aj nedostatky v použitej literatúre nemôže dovolací súd skúmať. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie z dôvodov uvedených v § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre k dovolaniu uviedol, že sa nebude vyjadrovať, keďže dovolanie bolo podané na podnet uvedenej prokuratúry. Vyjadrenie jedného obvineného bolo následne zaslané druhému spoluobvinenému a jeho obhajcovi. Najvyšší súd ako súd dovolací predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané generálnym prokurátorom, teda osobou oprávnenou
2 písm. a/, na Okresnom súde Nitra, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 6-mesačnej lehote. Obvinení boli v dovolacom konaní v súlade s ustanovením § 373 Tr. por. zastúpení obhajcami. Dovolací súd zároveň zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Generálny prokurátor predovšetkým namietal nezákonné vykonanie doplnenia znaleckého posudku, nesprávne posúdenie charakteru dotknutých pozemkov a z toho vyplývajúce ocenenie nehnuteľností. Krajský súd v Nitre uznesením zo 4. septembra 2015, sp. zn. 1 To 45/2015 pribral
1 Tr. por. do konania znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy Ing. Jozefa Miklu za účelom vypracovania doplnku k znaleckému posudku č. 14/2014 (správne má byť 17/2014 - pozn. dovolacieho súdu). Znalcovi uložil, aby určil všeobecnú hodnotu pozemkov uvedených v znaleckom posudku k
obsahu charakter samostatne podaného znaleckého posudku. K takto vypracovanému znaleckému posudku bol znalec odvolacím súdom po riadnom poučení vypočutý. Prokurátor pritom nenamietal postup odvolacieho súdu, keď proti uzneseniu o pribratí znalca nepodal sťažnosť, ani na verejnom zasadnutí nenamietal predmet doplnenia znaleckého posudku, spôsob vykonania dôkazu a z toho plynúcu prípadnú nezákonnosť dôkazu. Napriek nevypočutiu znalca v konaní pred súdom prvého stupňa, dovolací súd nevzhliadol v konaní krajského súdu pochybenie, ktoré by spôsobovalo nepoužiteľnosť niektorých dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že je plne na úvahe súdu, o ktoré zákonné dôkazy oprie svoje rozhodnutie. Dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, prípadne hodnotiť dôkazy. To znamená, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže aj generálny prokurátor v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak popri sebe stoja viaceré dôkazy, dovolací súd nie je oprávnený sa vyjadrovať k výberu dôkazov súdmi nižšieho stupňa. To znamená, že v predmetnej trestnej veci dovolací súd nemohol zaujať stanovisko k správnosti, resp. k nesprávnosti aplikácie jednotlivých znaleckých posudkov, posudzovať charakter a hospodársku využiteľnosť pozemkov, hodnotiť rozhodnutia Mesta Zlaté Moravce, ani závery znalca k výške škody. Generálny prokurátor v dovolaní uplatnil aj dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Generálny prokurátor namietol neposúdenie konania obvinených ako pokračovací trestný čin. Dovolací súd sa stotožnil s názorom súdov nižšieho stupňa o posúdení konania obvinených ako jedného trestného činu. V tejto súvislosti dovolací súd v celom rozsahu poukazuje a odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Nad rámec len uvádza, že aj keď Mesto Zlaté Moravce nadobudlo k pozemkom vlastnícke právo vydržaním na základe viacerých notárskych zápisníc, notárka ich spísala za sebou v priebehu jedného dňa. Pri pokračovacom trestnom čine síce musí byť medzi útokmi časová súvislosť, tá sa však spravidla počíta v dňoch alebo týždňoch, výnimočne v mesiacoch, nie v minútach. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok neboli splnené dôvody dovolania
1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., a preto najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.