Obsah (8)

§ 220§ 160§ 142§ 395§ 238§ 18§ 237§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/98/2016 Identifikačné číslo spisu: 8114202658 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Ján Šikuta Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017

§ 220O.s.p.

a určil výživné vo výške 180 eur mesačne, ktoré považoval zo strany povinného za primerané a aj reálne možné vzhľadom na jeho príjmy a pomery za dobu, pokiaľ navrhovateľ bol denným študentom vysokej školy bez schopnosti živiť sa sám. Dlžné výživné za obdobie od

1. februára 2014 do
2. mája 2015 odvolací súd vyčíslil vo výške 2.080 eur (16 x l80 eur = 2880 eur - 16 x 50 = 800 eur, ktoré povinný uhrádzal navrhovateľovi v priebehu celého konania), povolil splácať v splátkach po 150 eur mesačne

§ 160ods.

1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol

§ 142ods.

1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že išlo o návrhové konanie, a navrhovateľ, ktorý bol čiastočne úspešný v odvolacom konaní, si ich náhradu neuplatnil, pričom zo spisu neboli zrejme iné trovy konania a povinný nebol úspešný v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal.

1. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním povinný, a to vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie a určil výživné na sumu 180 eur mesačne, a tiež vo výroku, ktorým odvolací súd povolil povinnému splátky dlžného výživného v sume 2.080 eur. Navrhol, aby v týchto častiach dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil výlučne ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dôvodiac, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť pred ním konať, ktorý dôvod videl v tom, že navrhovateľ sa podaným návrhom voči povinnému domáhal určenia vyživovacej povinnosti do budúcna. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, odvolací súd nesprávne postupoval, pokiaľ vo veci rozhodol o výške výživného a zmeňujúcim výrokom rozsudku zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľa sumou 180 eur mesačne do budúcna bez toho, aby pri určení trvania a výšky výživného sa vysporiadal so skutočnosťou, ktorá vyšla najavo v priebehu odvolacieho konania, a ktorá nasvedčuje zániku vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľovi a to v priebehu konania na odvolacom súde. Poukázal tiež na to, že odvolací súd na strane jednej zmeňujúcim výrokom určil vyživovaciu povinnosť povinného voči navrhovateľovi do budúcna a na strane druhej výrokom o dlžnom výživnom určil dlžné výživné za obdobie do
2. mája 2015, čím fakticky ustálil, že vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi ku dňu
3. mája 2015 zanikla.

povinného teda vyššie uvedeným postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd sa nesprávne a nedostatočne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s jeho návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, teda s tou skutočnosťou, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zániku vyživovacej povinnosti, ktorú skutočnosť zobral odvolací súd do úvahy iba pri určení dlžného výživného, a nedostatočne sa tiež vysporiadal s výškou dlžného výživného. 4. Navrhovateľ navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 5. Dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané pred 30. júnom 2016 v konaní o výživné pre plnoleté dieťa. Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

§ 395ods.

1 CMP platí, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 395ods.

2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ustanovenie § 396 CMP s dopadom na predmetnú vec „neustanovuje inak“.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skúmal, či je dovolanie povinného procesne prípustné.
2. V § 76 a § 77 CMP je obsiahnutá osobitná úprava niektorých ustanovení o dovolaní. V zmysle § 76 CMP dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
3. Ustanovenie § 76 CMP vymedzuje prípady, v ktorých (v pôsobnosti tohto zákona) dovolanie prípustné nie je; neupravuje teda, kedy (v pôsobnosti tohto zákona) je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to, že v danom prípade nejde o vec, na ktorú by sa vzťahovalo ustanovenie § 76 CMP, bolo potrebné aplikovať § 2 CMP. V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa totiž na konania

tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Prípustnosť dovolania povinného bolo preto potrebné posudzovať

ustanovení CSP. 9. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP). 10.

právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. 11.

§ 238ods.

4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. 12. Dovolanie

ustanovenia citovaného v bode

1. vyššie nie je prípustné bez ohľadu na to, či vo svojom rozsudku o odvolaní odvolací súd potvrdí, alebo zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veciach, ktoré upravuje zákon o rodine. Výnimku predstavujú prípady uvedené v § 238 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
2. V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné

§ 238O.s.p.

Dovolanie povinného teda v zmysle § 238 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by

právneho stavu do

1. júna 2016 umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
2. V danej veci by preto dovolanie bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
3. Dovolateľ tvrdí, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení.

§ 18O.s.p.

mali účastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).

1. Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nebola spôsobilá založiť povinným namietaná skutočnosť, že odvolací súd sa nesprávne a nedostatočne v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s jeho návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, prípadne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; obsah spisu nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety tohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody a jeho postup bol v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.
2. Nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie navrhovaných dôkazov a ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu taktiež nebolo možné považovať za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania; najvyšší súd v tomto smere poukazuje na R 37/1993 a R 42/1993, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
4. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nebolo možné považovať ani prípadné nesprávne právne posúdenie veci, keďže k záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p., najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach - pozri najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014. 19. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie odmietol

§ 447písm.

c/ CSP.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.